ZR III/2020 (67/2016) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2016, sp. zn. 3 Sžhuv 2/2014)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 61 – 72.

I. Otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu.

II. Ak v konaní pred správnym súdom vyjde najavo nevyhnutnosť posúdenia odborných otázok, správny súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie, príp. i znalecký posudok, s výnimkou prípadov, v ktorých by si posúdenie danej veci nevyžadovalo osobitné odborné vedomosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2016, sp. zn. 3 Sžhuv 2/2014)

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. februára 2012, ktorým v rozkladovom konaní predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zamietla rozklad žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým Úrad priemyselného vlastníctva úžitkový vzor č. 2156 vymazal na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o. z registra, keď úrad dôvodil tým, že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru, a preto úrad konštatoval, že predmet ochrany napadnutého úžitkového vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa ust. § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza len k „podmienečnej“ ochrane, pričom samotné posúdenie otázky technického stavu a priemyselnej využiteľnosti patrí do kompetencie žalovaného úradu a poukázal na znenie ust. § 249 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal pri aplikácii zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 248v písm. b) O.s.p. v tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického stavu. Súd 1. stupňa preskúmaval zákonnosť procesného postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj na konanie pred úradom priemyselného vlastníctva a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenia § 3 odsek 1 až ods. 4, § 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej krajský súd poukázal na to, že i napriek tomu, že z § 248 písm. b) O.s.p. vyplýva že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou správnou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd ďalej dôvodil, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť ani znalca. Krajský súd v postupe správnych orgánov nezistil, že by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na základe správnej úvahy úradu došlo na strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, alebo logického postupu. Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, že riešenie zakomponované do úžitkového vzoru č. 2156 s názvom „Plynový radiátor“ nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úžitkový vzor č. 2156 zapísaný do registra dňa 10.02.1999.

Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe zdôraznil predovšetkým osobitosť konštrukčných znakov úžitkového vzoru č. 2156, zameriava sa na technickú stránku veci, avšak posudzovanie technickej stránky je podľa § 248 písm. b) O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu.

Naviac predmetom ochrany ÚV 2156 nie sú konkrétne konštrukčné znaky, a preto nemôže byť ani predmetom ochrany. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na optimalizáciu už známych zariadení pri ÚV 2156, optimalizácia by bola významná v prípade, že by bola definovaná optimalizovanými znakmi aj v samotnom predmete nároku na ochranu ÚV 2156, čo sa však nestalo. Ďalej pokiaľ žalobca poukazoval na úspornosť, respektíve vyššiu účinnosť ÚV 2156, táto by mohla byť významná v prípade, že bola aj predmetom ochrany ÚV 2156.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že úrad vymazal z registra predmetný úžitkový vzor č. 2156 a svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru. Následne z vydaného rozkladového rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri analyzovaní stavu techniky je pre odborníka zrejmé navrhnutie takého riešenia, ako je definované znením jediného nároku na ochranu ÚV 2156, pretože ohrievač BETA 5 tvoriaci stav techniky obsahuje všetky časti, ktoré sú uvedené v nároku na ochranu ÚV 2156 s výnimkou izolácie, a že tieto časti sú navzájom spojené tak, ako je to definované v nárokoch na ochranu ÚV 2156. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR uznesením 3Sžhuv/2/2013 zo dňa 6. novembra 2013 pôvodný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu zo dňa 19. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že v ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a v konaní bude postupovať so všetkými účastníkmi konania, vrátane pribratých účastníkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 29. januára 2014 žalobu proti rozhodnutiu predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR zamietol.

Žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s obsahom textu v napadnutom rozsudku zo dňa 29. januára 2014 na strane 9 ods. 2, kde krajský súd zdôvodňuje zrušenie jeho pôvodného rozsudku Najvyšším súdom takto: „Najvyšší súd SR takto rozhodol v podstate z toho dôvodu, že prvostupňový súd i napriek tomu, že do konania pribral spoločnosť KARMA Český Brod, a.s., tohto účastníka o novom termíne pojednávania neupovedomil, a ani mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne ani odvolanie žalobcu“, pretože Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení č. k. 3Sžhuv/2/2013 zo dňa 6. novembra 2013 doslovne uviedol, že „... a preto sa podľa žalobcu krajský súd dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v zrušujúcom uznesení.“ Uviedol, že vo svojej žalobe proti rozhodnutiu úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu, uvádza na strane 3 aj ďalej, aké dôkazy boli zo strany žalovaného použité pri rozhodovaní o výmaze úžitkového vzoru č. 2156. Boli to fotografie zariadenia, plynových kachieľ BETA 5, výrobcu Karma Český Brod, a.s. Zástupca žalovaného na pojednávaní 14.11.2012 uviedol, že pri rozhodovaní o výmaze úžitkového vzoru č. 2156 vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané v samotnom rozhodnutí. V rozsudku na strane 6 v predposlednej vete krajský súd uvádza, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých dokladov, kt