ZR LXI/2020 (4/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 43 – 49.

I. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

II. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015)

Napadnutým rozhodnutím z 19.08.2014 žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 21.05.2014.

Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi ako platiteľovi dane (viď aj jeho IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 na tom skutkovom základe, že nadmerný odpočet vykázaný v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie bol o hodnotu vyrubeného rozdielu dane správcom dane znížený. Vyrubenie rozdielu DPH správca dane odôvodnil tým, že vykonaným šetrením v rámci konania vo veci vyrubenia DPH za príslušné zdaňovacie obdobie neboli zistené nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly uvedený v protokole z daňovej kontroly z 31.07.2013.

Z daňového spisu záverom vyplýva, že základným dôvodom pre nepriznanie požadovaného nadmerného odpočtu je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 [žalobca nepreukázal, že predmetný tovar, resp. službu nadobudol] a § 51 ods. 1 písm. a) [žalobca nepredložil daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by mu vznikol nárok na odpočítanie dane] zák. č. 222/2004 Z.z.

Nehodnovernými majú byť podľa správcu dane údaje fakturované na vstupe, ktoré sa týkajú nasledujúcich zdaniteľných obchodov žalobcu:

a) dodávky rovnej a ohýbanej výstuže do betónu z ocele spoločnosťou M. s.r.o., Košice, za ktorej údajné dodanie vystavil dodávateľ tovaru faktúry z 25.06.2012, 27.06.2012, ako aj z 29.06.2012 na tam uvedenú celkovú sumu.

Na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku správca dane dospel k záveru, ktorý si osvojil aj žalovaný, že u vyššie uvedeného dodávateľa tovaru nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., nakoľko žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod dodávateľ tovaru ako osoba uvedená na faktúre aj v mesiaci jún 2012 zrealizoval (časový harmonogram výstavby mal nútiť žalobcu v mesiaci jún zakúpiť oceľ a sústrediť ju v areáli F. s tým, že expedovanie ohýbanej ocele začalo až v mesiaci júl 2012), a tým nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu.

K námietke žalobcu o porušení jeho práva uvedeného v § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. že v priebehu daňovej kontroly boli vypočúvané viaceré daňové subjekty, avšak o ich výsluchu nebol žalobca žiadnym spôsobom informovaný, žalovaný uviedol, že v predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by správca dane vypočul svedka alebo že by obsahom spisového materiálu bola svedecká výpoveď.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Košiciach žalobu zo dňa 07.11.2014.

Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a následne za nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto ju na základe nižšie uvedených dôvodov postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Predovšetkým krajský súd sumarizoval nasledujúci skutkový stav. Medzi žalobcom a dodávateľom tovaru bola uzatvorená dodávateľsko-odberateľská zmluva na dodávku rovnej a ohýbanej betonárskej ocele v množstve cca 550 ton podľa požiadaviek žalobcu v zmys