Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 67 – 78.
I. Vymedzenie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly a na predloženie dôkazov (minimálne 15 pracovných dní) je v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na uvážení správcu dane. Pri výkone tohto oprávnenia je povinný prihliadať predovšetkým na to, aby bola daňovému subjektu s prihliadnutím na rozsah a náročnosť protokolu poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím zodpovedajúcich procesných práv.
II. Správca dane je povinný venovať primeranú pozornosť objasneniu zástupcu žalobcu, prečo žalobca objektívne nemohol prevziať zásielku s protokolom a oboznámiť sa s jeho obsahom skôr ako v deň nasledujúci po skutočnom prevzatí zásielky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/112/2015)
Rozhodnutím z 18.04.2013 Daňový úrad v Trenčíne na základe výsledkov daňovej kontroly prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.10.2014 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2013, keď nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z viacerých dodávateľských faktúr a z výdavkového pokladničného dokladu z 28.10.2013.
Správca dane na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že predmetný tovar - cukor mu skutočne dodala spoločnosť C. s.r.o. uvedená na faktúre ako dodávateľ a že platiteľ použil dodané služby - spotrebované energie (zemný plyn a elektrická energia) a nakúpený tovar (TV držiak) v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ.
Na odvolanie žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23. januára 2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, keď sa stotožnil s jeho závermi vyplývajúcimi z daňovej kontroly, že posudzované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili tak, ako boli deklarované, a preto právo na odpočítanie dane žalobcovi v zmysle zákona o DPH nevzniklo.
Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu na krajský súd, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia aj postupu daňových orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s vykonanými dôkazmi, ďalej že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane postupoval počas výkonu daňovej kontroly v rozpore s § 3 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože až do doručenia protokolu z daňovej kontroly neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti o ním deklarovaných skutočnostiach a pred ukončením daňovej kontroly mu neumožnil vyjadriť sa k nim.
Žalobca uviedol, že vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zaslal až po uplynutí lehoty 15-ich pracovných dní od doručenia výzvy, avšak iba o jeden deň neskôr. Podľa žalobcu omeškanie s jeho doručením iba o jeden deň nemohlo správcovi dane s ohľadom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku brániť v tom, aby obsah vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly zohľadnil a v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane sa s ním vysporiadal. Lehota na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly totiž nie je určená zákonom, ale bola určená správcom dane. Ten však so žalobcom jeho pripomienky a dôkazy predložené vo vyjadrení k