ZR XCIX/2020 (32/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.septembra 2017, sp. zn. 9So/187/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2018, s. 8 – 13.

I. Z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že výplatu tam uvedeného plnenia Sociálna poisťovňa preberá. Ak teda bola fyzickej osobe k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za škodu pri pracovnom úraze vzniknutú pred 26. novembrom 1993, potom nie je potrebné, aby poberateľ takej náhrady po 31. decembri 2003 osobitnou žiadosťou požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu tejto náhrady. Z uvedeného dôvodu sa v takom prípade neuplatní ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

II. Nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa uvedenej v § 272 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemôže byť na ťarchu zamestnanca.

Krajský súd v B.B. rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu utrpeného dňa 18. januára 1989 má podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31.decembra 2004 v sume 109,31 € mesačne, a po valorizáciách od 1. júla 2005 v sume 117,58 € mesačne, od 1. júla 2006 v sume 135,64 € mesačne, od 1. júla 2007 v sume 144,13 € mesačne, od 1. júla 2008 v sume 151,37 € mesačne, od 1. januára 2009 v sume 162,00 € mesačne, od 1. januára 2010 v sume 167,00 € mesačne, od 1. januára 2011 v sume 170,10 € mesačne, od 1. januára 2012 v sume 175,80 € mesačne, od 1. januára 2013 v sume 181,20 € mesačne, od 1. januára 2014 v sume 185,40 € mesačne, a to až do zmeny podmienok rozhodujúcich pre nárok, výšku a výplatu úrazovej renty. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia s odkazom na § 114 ods. 1 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení uviedla, že z dôvodu uplatnenia nároku na úrazovú rentu žiadosťou z 31.januára 2014 nárok na výplatu úrazovej renty za obdobie od 1. januára 2004 do 30. januára 2009 je premlčaný a navrhovateľ má nárok na výplatu tejto dávky až od 31.januára 2009.

Krajský súd nepovažoval opravný prostriedok navrhovateľa za dôvodný.

Pokiaľ ide o námietku nepremlčania nároku na výplatu z dôvodu namietanej potreby aplikácie Občianskeho zákonníka, krajský súd poukázal na to, že na daný prípad sa vzťahuje výlučne zákon o sociálnom poistení. Vo vzťahu k požiadavke navrhovateľa o preddavkovú výplatu úrazovej renty, keď odporkyňa zadržiavanie jej výplaty odôvodnila odkladným účinkom odvolania, krajský súd poukázal na ustanovenie § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

Námietku navrhovateľa voči odporkyňou určenej výške úrazovej renty na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu uznania a výplaty tejto náhrady od 6.novembra 1989 do 31.decembra 2003 a z dôvodu že odporkyňa mala v súlade s § 272 zákona o sociálnom poistení iba prevziať výplatu tejto náhrady vo výške, v akej mu ju vyplácala spoločnosť XY, a.s., k 31.12.2003, považoval krajský súd za nedôvodnú. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v T., ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu T. o zastavení konania o určenie výšky náhrady za stratu na zárobku a ktorým uvedený krajský súd posúdil námietky navrhovateľa o právnom nástupníctve Sociálnej poisťovne za nesprávne a vyslovil právny názor, že výšku úrazovej renty musí určiť len Sociálna poisťovňa v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, že pri výpočte škody sa vychádza z právnych predpisov účinných v čase vzniku škody, t. j. ku dňu 6. novembra 1989,