Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

ZR XVII/2020 (R 34/2017) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. 3 Sžo 70/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2017, s. 77 – 82.

I. Nejednoznačnosť právnej úpravy nemožno pričítať na ťarchu žiadateľa o poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

II. Príslušnosť na prijímanie žiadostí o priznanie nároku na poskytovanie bytovej náhrady podľa § 7 ods. 1 resp. 7a zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov je pre územie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy daná pre hlavné mesto ako aj pre jeho mestské časti. Konanie a rozhodovanie o tomto nároku, obstarávanie bytových náhrad a ich poskytovanie vykoná Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. 3 Sžo 70/2015)


Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 37678/14-2923/956/Dol zo dňa 7. januára 2014, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na bytovú náhradu - nájomný byt z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 7a zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 260/2011 Z.z.“). Správny orgán ako dôvod uviedol, že navrhovateľka žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady nepodala v zákonom ustanovenej, prekluzívnej lehote na príslušný správny orgán. Žiadosť bola Hlavnému mestu SR Bratislava postúpená až po uplynutí zákonnej lehoty.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka podala svoju žiadosť o bytovú náhradu po uplynutí prekluzívnej lehoty (30.04.2013) na podanie takejto žiadosti a to až dňa 22.10.2013, kedy sa jej žiadosť dostala, postúpená Miestnym úradom Mestskej časti Bratislavy - Ružinov odporcovi, ako príslušnému správnemu orgánu na jej vybavenie. Až týmto dňom sa začalo správne konanie o jej žiadosti o bytovú náhradu (§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“). Po uplynutí prekluzívnej lehoty však nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikol a nebolo možné vecne preskúmať jej žiadosť. Súd prvého stupňa uviedol, že orgánom príslušným na prijatie žiadosti o bytovú náhradu je len Hlavné mesto SR Bratislava a žiadosť bolo potrebné doručiť tomuto orgánu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Jednotlivé mestské časti Bratislavy sa mohli stať príslušnými orgánmi na prijímanie žiadostí o bytové náhrady avšak iba v prípade, ak by štatút Bratislavy, prípadne dohoda medzi odporcom a mestskými časťami im takéto postavenie priznali. Pochybenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov v tom, že navrhovateľkinu žiadosť neodkladne nepostúpila odporcovi ako príslušnému orgánu na jej vybavenie, čo malo za následok zmeškanie prekluzívnej lehoty, nie je možné dať za vinu odporcovi.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že žiadosť o bytovú náhradu podala dňa 26.04.2013 na Miestny úrad Mestskej časti Bratislavy - Ružinov, čo bolo 4 dni pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty. Poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 a § 1a ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) z ktorých vyplýva duálnosť, že navrhovateľka je obyvateľkou Bratislavy a obyvateľkou Mestskej časti Bratislava - Ružinov; byt ktorý sa má vypratať sa nachádza na území Bratislavy, ako aj na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov; pojmom obec môže byť označené Hlavné mesto SR Bratislava, ako aj Mestská časť Bratislava - Ružinov.

Navrhovateľka poukázala na ustanovenia § 7 ods. 1 a § 7a zákona č. 260/2011 Z.z. a uviedla, že v pôvodnom znení zákona č. 260/2011 Z.z. bolo upravené miesto podania žiadosti ako „obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt...“. Neskôr zákon č. 355/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 26

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).