Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
ADAMČO proti Slovenskej republike (č. 2)
rozsudok z 12. decembra 2024 k sťažnostiam č. 55792/20, 35253/21 a 41955/22
Čl.3 (hmotnoprávny) • Ponižujúce zaobchádzanie • Neexistencia presvedčivých bezpečnostných potrieb pre systematické podrobovanie väzňa dôkladným osobným prehliadkam počas dlhého obdobia a napriek komplexnému súboru iných bezpečnostných opatrení • Nevenovanie pozornosti správaniu sťažovateľa počas jeho výkonu trestu odňatia slobody • Príslušné právne ustanovenia upravujúce vykonávanie dôkladných osobných prehliadok v určitých situáciách sa uplatňovali bez osobitnej možnosti zohľadnenia konkrétnych okolností • Pravdepodobné zhoršenie pocitu sťažovateľa, že je obeťou svojvoľných opatrení tým, že akýkoľvek prostriedok nápravy, ktorý využil, bol odmietnutý bez toho, aby boli jeho vecné argumenty individuálne posúdené • Kombinácia účinkov vedúcich k neprimeranému poníženiu.
Čl.8 • Súkromný život a korešpondencia • Kontrola dokumentov sťažovateľa, do určitej miery aj ich obsahu, v súvislosti so stretnutiami s advokátmi, ktoré sa týkali konzultácií sťažovateľa s jeho advokátmi vo väzení • Nepreukázanie existencie primeraného dôvodu, ktorý by naznačoval, že dokumenty obsahovali nezákonný prvok alebo že by dôvernosť komunikácie s jeho advokátmi bola zneužitá iným spôsobom • Neexistencia vhodných záruk • Zásah nezodpovedal žiadnej "naliehavej spoločenskej potrebe", a preto nebol "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti".
V prípade Adamčo proti Slovenskej republike (č. 2),
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Ivana Jelić, predsedníčka,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Georgios A. Serghides,
Raffaele Sabato,
Alain Chablais,
Artűrs Kučs, sudcovia,
a Ilse Freiwirth,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosti (č. 55792/20, 35253/21 a 41955/22) proti Slovenskej republike, podané na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským občanom, pánom Branislavom Adamčom (ďalej len "sťažovateľ"), v dňoch 15. decembra 2020, 1. júla 2021 a 24. augusta 2022;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 3, 8 a 13 Dohovoru, týkajúce sa osobných prehliadok sťažovateľa, kontroly obsahu jeho osobných dokumentov a jeho spútania počas prerušenia súdneho pojednávania, a rozhodnutie vyhlásiť zvyšok sťažností za neprijateľné;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2024,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Prípad sa týka najmä špecifickej formy osobnej prehliadky vykonanej u sťažovateľa, ktorýje vo výkone trestu odňatia slobody v "maximálnom stupni stráženia". Ide o "dôkladnú osobnú prehliadku", ktorá vo všeobecnosti spočíva v tom, že osoba, u ktorej sa vykonáva, sa vyzlečie donaha, urobí drep a je "vizuálne prehliadaná", a vykonáva sa, okrem iného, v súvislosti s prijímaním "návštev s priamym kontaktom" (vrátane návštev jeho advokátov), v súvislosti s vyšetrovacími úkonmi mimo väznice, pri prevoze na súdne pojednávania a pri prevoze medzi väznicami.
2. Ďalej sa tento prípad týka aj niektorých individuálnych incidentov, a to kontroly osobných dokumentov sťažovateľa v súvislosti so stretnutiami s jeho advokátmi a konkrétneho incidentu, keď počas prerušenia súdneho pojednávania bolo sťažovateľovi odmietnuté uvoľniť jeho jednu ruku zo špeciálneho spútavacieho zariadenia na účely použitia toalety. Ide o spútavacie zariadenie, ktoré tvoria putá na rukách a nohách spojené reťazou a pripojené k spútavaciemu opasku (ďalej len "putá").
SKUTKOVÝ STAV
4. Sťažovateľ sa narodil v roku 1978 a vykonáva trest odňatia slobody v Leopoldove. Pred Súdom ho zastupoval pán M. Kuzma, advokát pôsobiaci v Košiciach.
5. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
6. Skutkové okolnosti možno zhrnúť takto.
I. VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY A PREHLIADKY SŤAŽOVATEĽA
7. V súvislosti so sťažovateľovým stíhaním a odsúdením za násilné trestné činy súvisiace s organizovaným zločinom (pozri napríklad Adamčo proti Slovenskej republike, č. 45084/14, 12. novembra 2019; a Potoczká a Adamčo proti Slovenskej republike, č. 7286/16, 12. januára 2023), je sťažovateľ pozbavený slobody od 24. augusta 2006; bol mu uložený trest odňatia slobody na 24 rokov. Sťažovateľ vykonáva prevažnú časť jeho výkonu trestu odňatia slobody vo väznici v Leopoldove, bol však umiestnený aj v iných väzniciach.
8. Sťažovateľ bol vo výkone trestu povinný podrobiť sa tým obmedzeniam ľudských práva základných slobôd, ktoré sú s týmto výkonom trestu spojené [§ 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len "zákon o VTOS")]. To znamenalo, že sa musel podrobiť osobnej prehliadke a prehliadke svojich osobných vecí [§ 39 písm. h) zákona o VTOS] za podmienok uvedených v § 13b zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zákon o ZVJS").
9. S účinnosťou od 15. marca 2018 bol novelizovaný zákon o ZVJS (zákonom č. 50/2018 Z. z.) tak, že definuje dôkladnú osobnú prehliadku ako osobitnú formu osobnej prehliadky osoby.
10. V dôvodovej správe k príslušnej časti novely sa uvádza, že dovtedy platný zákon jasne nedefinoval jednotný spôsob vykonávania dôkladnej osobnej prehliadky a podmienky, za ktorých sa má vykonávať; navyše sa v správe uvádza, že toto doplnenie má prispieť k zárukám na zabezpečenie práv osôb vo výkone trestu. Ďalšie podrobnosti o tom, kedy a ako sa má dôkladná osobná prehliadka vykonať, sú uvedené v Rozkaze ministra spravodlivosti č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže v znení účinnom od 1. januára 2017 (ďalej len "rozkaz z roku 2014").
11. U sťažovateľa bola, okrem iných prípadov, vykonaná dôkladná osobná prehliadka (i) dvakrát 5. februára 2018 a niekoľko prehliadok bolo vykonaných (ii) v období od 22. januára do 7. februára 2019 a (iii) v obdobíod 14. do 20. marca 2019 a (iv) 22. júla 2021, podrobnejšie uvedené ďalej.
12. Vzhľadom na to, že neexistujú konkrétne záznamy o celkovom počte dôkladných osobných prehliadok vykonaných u sťažovateľa počas jeho výkonu trestu odňatia slobody, strany poskytli nasledovné údaje o situáciách, v ktorých bola dôkladná osobná prehliadka u sťažovateľa vykonaná na základe zákona (pozri bod 1 uvedený skôr).
13. Podľa vlády, sťažovateľ od roku 2008 prijal 43 návštev s priamym kontaktom (záznamy o návštevách uskutočnených v predchádzajúcom období sú nepresvedčivé). Sťažovateľ tento počet nespochybnil a poukázal na to, že u neho bola vykonaná dôkladná osobná prehliadka pred každou z týchto návštev a aj po nej.
Vláda tiež uviedla, že záznamy týkajúce sa účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch boli neúplné. Podľa informácií poskytnutých od príslušných väzníc sa na takýchto úkonoch zúčastnil v 1 077 prípadoch, zatiaľ čo z iných záznamov vyplýva, že to bolo 1 152 krát. Vláda však vzhľadom na vyjadrenia väzenských orgánov a na vyjadrenia sťažovateľa tvrdila, že dôkladná osobná prehliadka nemusela byť nevyhnutne vykonaná pri každom z týchto prípadov. Sťažovateľ k tomu uviedol, že počet vyšetrovacích úkonov, na ktorých sa zúčastnil, bol vyšší, avšak tento rozdiel nie je v rámci celkového počtu rozhodujúci.
Strany sa zhodli v tom, že sťažovateľ bol premiestnený medzi väznicami 198 krát, pričom sťažovateľ dodal, že bol podrobený dôkladnej osobnej prehliadke pred a po každom premiestnení.
Ďalej sťažovateľ uviedol, že v 180 prípadoch bol eskortovaný na súdne pojednávania; dodal, že podľa zákona sa dôkladná osobná prehliadka musí vykonať pred každou takouto eskortou.
14. Vo všeobecnejšej rovine sťažovateľ poukázal na to, že okrem uvedených prípadov sa vykonávali aj "pravidelné" dôkladné osobné prehliadky (pozri bod 41 ďalej), čo by v prípade ich zohľadnenia znamenalo, že bol nepochybne podrobený dôkladnej osobnej prehliadke viac ako dvetisíckrát. V tejto súvislosti vláda namietala, že tieto "pravidelné" dôkladné osobné prehliadky nie sú predmetom posudzovania tohto prípadu.
15. Prehliadky uvedené v (ii) a (iii) (pozri bod 11 uvedený skôr) boli vykonané v súvislosti sostretnutiami sťažovateľa s jeho advokátmi; keď boli kontrolované dokumenty sťažovateľa ob sahujúce jeho poznámky pre advokátov aj poznámky od advokátov.
II. VYUŽITÉ PROSTRIEDKY NÁPRAVY TÝKAJÚCE SA PREHLIADOK SŤAŽOVATEĽA
16. Sťažovateľ neúspešne napadol už uvedené konkrétne prípady dôkladnej osobnej prehliadky v podnetoch, ktoré podal na orgány prokuratúry (ďalej len "prokurátor") 12. februára 2018 [v súvislosti s incidentom uvedeným v bode (i) uvedeným skôr], 11. februára 2019 [v súvislosti s incidentmi v období od januára do februára 2019 uvedenými v bodoch (ii) a (iii) uvedených skôr] a 26. júla 2021 [v súvislosti s incidentom uvedeným v bode (iv) uvedeným skôr]. Po zamietnutí jeho podnetov podal opakované podnety podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a ďalšie opakované podnety podľa § 36 ods. 2 tohto zákona.
17. Argumenty sťažovateľa možno zhrnúť takto.
V priebehu dvanástich rokov bol nespočetne veľakrát podrobený dôkladnej osobnej prehliadke a nikdy sa u neho nenašli nedovolené predmety. Počas jeho premiestnenia medzi dvoma väznicami 5. februára 2018 mal po celý čas zamedzené videnie, bol spútaný na rukách a nohách a musel mať zvukovo izolované slúchadlá a, okrem toho, bol pod zrakovou kontrolou niekoľkých príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže. Dôkladné osobné prehliadky vykonané pred jeho premiestnením aj po premiestnení za daných okolností nesledovali žiadny legitímny cieľ a ani neboli nevyhnutné. Okrem toho, právna definícia dôkladnej osobnej prehliadky v článku 41 rozkazu z roku 2014 bola nedostatočná v tom, že sa v nej neuvádzala žiadna zmienka o tom, že osoba, ktorá je podrobená prehliadke, musí vykonať drep.
Pokiaľ ide o to, že v období od januára do marca 2019 bol podrobený dôkladnej osobnej prehliadke pred aj po návštevách jeho advokátov a že jeho dokumenty boli kontrolované štrnásťkrát, sťažovateľ tvrdil, že konzultácia s jeho advokátom sa na účely ustanovení o dôkladnej osobnej prehliadke [§ 41 ods. 1 písm. j) rozkazu z roku 2014 a § 24 zákona o VTOS] nepovažuje za bežnú návštevu, keďže kontakt s advokátmi podlieha osobitnému predpisu v zmysle § 38 zákona o VTOS. Navyše, pokiaľ ide o kontrolovanie jeho dokumentov, sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Súdu v prípade
Laurent proti Francúzsku
(č. 28798/13, 24. mája 2018).V súvislosti s dôkladnými osobnými prehliadkami, ktorým bol podrobený pred súdnym pojednávaním z 22. júla 2021, ako aj po ňom, tvrdil, že preventívne a obmedzujúce opatrenia sa voči nemu uplatňovali rutinne a bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia akýchkoľvek bezpečnostných rizík. Tento postup bol neodôvodnený a v rozpore s vyjadrením a odporúčaniami Európskeho výboru na zabránenie mučenia (ďalej len "CPT") v jeho správe o návšteve Slovenskej republiky v roku 2018. Neprimeranosť toho, že bol podrobený dôkladnej osobnej prehliadke pred súdnym pojednávanímaj po ňom, bola zosilnená skutočnosťou, že medzi oboma prehliadkami bol po celý čas pod zrakovou kontrolou piatich príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže.
18. Odôvodnenia prokurátora, ktorými zamietol podnety a opakované podnety sťažovateľa, možno zhrnúť takto.
Podrobenie sťažovateľa dôkladnej osobnej prehliadke z 5. februára 2018 malo svoj základ v § 41 ods. 1 písm. c) rozkazu z roku 2014 a nič na tom nemení skutočnosť, že bola vykonaná dvakrát. Vykonanie drepu za daných okolností nemožno považovať za obťažovanie a bolo len prostriedkom na dosiahnutie účelu prehliadky, ktorý bol výlučne preventívno-bezpečnostným opatrením a zohľadňoval individuálne okolnosti prehliadanej osoby.
Pokiaľ ide o vykonávanie prehliadok u sťažovateľa a kontrolu jeho dokumentov v období od 22. januára do 8. februára 2019 a od 14. do 20. marca 2019, prokurátor poukázal na právomoci väzenských orgánov podľa § 13b ods. 1, 2 a 6 zákona o ZVJS (pozri body 36 - 38 ďalej) a § 41 ods. 1 a 2 rozkazu z roku 2014 (pozri body 39 a 40 ďalej). Pokiaľ ide o odôvodnenie dôkladných osobných prehliadok vykonaných v súvislosti so stretnutím väzňa s jeho advokátom, tak nebolo dôležité, či bol tento kontakt vnímaný ako "návšteva"; ale relevantným kritériom bolo, či bol tento kontakt priamy alebo nepriamy.
Pokiaľ ide o vykonanie prehliadky u sťažovateľa z 22. júla 2021, prokurátor poukázal na ustanovenia § 41 písm. c) a f) rozkazu z roku 2014, podľa ktorých sa dôkladná osobná prehliadka vykonáva pred presunom medzi väznicami a ak je obava, že obvinený alebo odsúdený má pri sebe nedovolené veci. V tejto súvislosti prokurátor vyjadril názor, že takáto obava "nepotrebuje podporenie konkrétnou skutočnosťou", a odvolal sa na stanovisko väznice, že "počas súdneho pojednávania bol [sťažovateľ] umiestnený pri civilnej osobe", pričom bolo poukázané na "[osobu sťažovateľa] v súvislosti s trestom, ktorý mu bol [uložený]".
Možno zhrnúť, že pri uplatňovaní príslušných predpisov neboli zistené žiadne nedostatky.
19. Následné ústavné sťažnosti sťažovateľa, v ktorých zopakoval svoje argumenty, boli vyhlásené za neprijateľné rozhodnutiami z 23. februára 2021, sp. zn. IV. ÚS 79/21 [týkajúcim sa bodu (i) uvedeného skôr], zo 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 312/2020 [týkajúcim sa bodov (ii) a (iii) uvedených skôr] a z 22. júna 2022, sp. zn. IV. ÚS 343/22 [týkajúci sa bodu (iv) uvedeného skôr].
20.Odôvodnenie ústavného súdu možno zhrnúť takto.
Podľa zásady subsidiarity ústavný súd nemal priamu právomoc vo vzťahu k akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu zo strany väzenských orgánov, ako ani okresnej a krajskej prokuratúre. Jeho právomoc bola preto obmedzená na preskúmanie toho, ako sa najvyšší stupeň orgánov prokuratúry, teda generálna prokuratúra, zaoberala sťažnosťami sťažovateľa týkajúcimi sa väzenských orgánov a nižších stupňov prokuratúry. V tomto ohľade generálna prokuratúra riadne vykonávala svoje povinnosti a jej závery nie sú arbitrárne, extrémne nelogické, ani sa neodchýlili od veci samej. Skutočnosť, že sa u sťažovateľa nikdy nenašli žiadne nedovolené predmety, nemala žiadny vplyv, pretože minulá skúsenosť nepodmieňuje budúce správanie. Ústavné sťažnosti boli preto odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.
III. POUŽITIE PÚT U SŤAŽOVATEĽA Z 22. JÚLA 2021 A V TOMTO OHĽADE VYUŽITÉ PTROSTRIEDKY NÁPRAVY
21. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ bol 22. júla 2021 eskortovaný z väznice v Košiciach na Okresný súd Košice I na účel účasti na hlavnom pojednávaní. Na účely prevozu bol spútaný (pozri bod 2 uvedený skôr) a po celý čas ho strážilo päť príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže.
22. Je nesporné, že na začiatku pojednávania sudca zisťoval od príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, či existujú nejaké bezpečnostné dôvody brániace odpútaniu jeho rúk. Keďže žiadne dôvody neboli zistené, tak sťažovateľ mal obe ruky odpútané až do prerušenia hlavného pojednávania, keď mu boli opäť nasadené putá a bol umiestnený do eskortnej miestnosti okresného súdu vybavenej kovovými mrežami.
23. Sťažovateľ požiadal počas prerušenia hlavného pojednávania o uvoľnenie jeho jednej ruky z pút na účely použitia toalety. Keďže táto žiadosť bola zamietnutá, toaletu nepoužil.
24. Po skončení prestávky počas prerušenia hlavného pojednávania sa sťažovateľ vrátil do pojednávacej miestnosti súdu a ruky mu boli opäť odpútané, pričom postup bol rovnaký ako je opísané skôr.
25. Sťažovateľ v podnete podanom prokurátorovi z 26. júla 2021 a v následných opakovaných podnetoch (pozri bod 16 uvedený skôr) tiež tvrdil, že skutočnosť, že mu nebola uvoľnená ruka a teda nemohol použiť toaletu, ako je uvedené skôr, nebola odôvodnená, keďže sa u neho nikdy nenašli nedovolené predmety; navyše, bol počas dňa pod kontrolou príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže a incident sa odohral v plne zabezpečenej budove súdu. Podľa sťažovateľa, takého zaobchádzanie bolo ponižujúce a narušilo jeho schopnosť sústrediť sa počas súdneho pojednávania. Podľa sťažovateľa bolo absurdné, že mal ruky počas pojednávania odpútané, avšak počas prerušenia pojednávania už nie. Podľa sťažovateľa, prokurátor v podstate okrem príslušných právnych ustanovení neuviedol žiadne dôvody na zamietnutie jeho podnetov.
26. Prokurátor pri zamietnutí sťažovateľových podnetov a opakovaných podnetov poukázal na príslušné právne ustanovenia, najmä na § 31 ods. 1 písm. c) zákona o ZVJS a § 52 ods. 2, 3, 4 a 6 rozkazu z roku 2014 a konštatoval, že pri ich uplatňovaní neboli zistené žiadne nedostatky. V liste zo 6. októbra 2021 prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach dodal, že prokurátor nie je tvorcom týchto právnych predpisov a je oprávnený ich aplikovať, ale "určite nie podávať vysvetľujúcu argumentáciu".
27. Vo svojej sťažnosti ústavnému súdu (pozri bod 19 uvedený skôr) sťažovateľ zopakoval svoje argumenty. Ústavný súd pri zamietnutí jeho sťažnosti odkázal na odôvodnenie prokurátora a konštatoval, že použitie spútavacích prostriedkov voči sťažovateľovi bolo odôvodnené z viacerých relevantných zákonných dôvodov - najmä vzhľadom na závažnosť spáchaných trestných činov a jeho fyzickú zdatnosť.
IV. ĎALŠIE SKUTOČNOSTI, NA KTORÉ SA STRANY ODVOLÁVALI
28. Sťažovateľ spolu so svojím stanoviskom predložil kópiu pokynu riaditeľa väznice v Košiciach z roku 2012 o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s jeho výkonom trestu odňatia slobody v tejto väznici a podľa ktorého sa, okrem iného, "osobitná pozornosť [má venovať] monitorovaniu jeho korešpondencie s dôrazom na zakázané informácie a tiež pri vykonávaní akýchkoľvek [iných] záležitostí".
29.Vláda vo svojich stanoviskách poukázala na to, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa sťažovateľ v rokoch 2009, 2012 a 2013 dopustil troch disciplinárnych previnení. Sťažovateľ v odpovedi na to uviedol, že sankcie uložené za tieto priestupky boli zahladené, a preto sa na ne podľa zákona hľadí akoby nikdy neboli uložené.
30. Vláda tiež poukázala na prehľad rôzny
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2025
