rozsudok z 12. decembra 2024 k sťažnostiam č. 55792/20, 35253/21 a 41955/22
Čl.3 (hmotnoprávny) • Ponižujúce zaobchádzanie • Neexistencia presvedčivých bezpečnostných potrieb pre systematické podrobovanie väzňa dôkladným osobným prehliadkam počas dlhého obdobia a napriek komplexnému súboru iných bezpečnostných opatrení • Nevenovanie pozornosti správaniu sťažovateľa počas jeho výkonu trestu odňatia slobody • Príslušné právne ustanovenia upravujúce vykonávanie dôkladných osobných prehliadok v určitých situáciách sa uplatňovali bez osobitnej možnosti zohľadnenia konkrétnych okolností • Pravdepodobné zhoršenie pocitu sťažovateľa, že je obeťou svojvoľných opatrení tým, že akýkoľvek prostriedok nápravy, ktorý využil, bol odmietnutý bez toho, aby boli jeho vecné argumenty individuálne posúdené • Kombinácia účinkov vedúcich k neprimeranému poníženiu.
Čl.8 • Súkromný život a korešpondencia • Kontrola dokumentov sťažovateľa, do určitej miery aj ich obsahu, v súvislosti so stretnutiami s advokátmi, ktoré sa týkali konzultácií sťažovateľa s jeho advokátmi vo väzení • Nepreukázanie existencie primeraného dôvodu, ktorý by naznačoval, že dokumenty obsahovali nezákonný prvok alebo že by dôvernosť komunikácie s jeho advokátmi bola zneužitá iným spôsobom • Neexistencia vhodných záruk • Zásah nezodpovedal žiadnej "naliehavej spoločenskej potrebe", a preto nebol "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti".
V prípade Adamčo proti Slovenskej republike (č. 2),
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Ivana Jelić, predsedníčka,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Georgios A. Serghides,
Raffaele Sabato,
Alain Chablais,
Artűrs Kučs, sudcovia,
a Ilse Freiwirth,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosti (č. 55792/20, 35253/21 a 41955/22) proti Slovenskej republike, podané na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským občanom, pánom Branislavom Adamčom (ďalej len "sťažovateľ"), v dňoch 15. decembra 2020, 1. júla 2021 a 24. augusta 2022;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 3, 8 a 13 Dohovoru, týkajúce sa osobných prehliadok sťažovateľa, kontroly obsahu jeho osobných dokumentov a jeho spútania počas prerušenia súdneho pojednávania, a rozhodnutie vyhlásiť zvyšok sťažností za neprijateľné;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2024,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Prípad sa týka najmä špecifickej formy osobnej prehliadky vykonanej u sťažovateľa, ktorýje vo výkone trestu odňatia slobody v "maximálnom stupni stráženia". Ide o "dôkladnú osobnú prehliadku", ktorá vo všeobecnosti spočíva v tom, že osoba, u ktorej sa vykonáva, sa vyzlečie donaha, urobí drep a je "vizuálne prehliadaná", a vykonáva sa, okrem iného, v súvislosti s prijímaním "návštev s priamym kontaktom" (vrátane návštev jeho advokátov), v súvislosti s vyšetrovacími úkonmi mimo väznice, pri prevoze na súdne pojednávania a pri prevoze medzi väznicami.
2. Ďalej sa tento prípad týka aj niektorých individuálnych incidentov, a to kontroly osobných dokumentov sťažovateľa v súvislosti so stretnutiami s jeho advokátmi a konkrétneho incidentu, keď počas prerušenia súdneho pojednávania bolo sťažovateľovi odmietnuté uvoľniť jeho jednu ruku zo špeciálneho spútavacieho zariadenia na účely použitia toalety. Ide o spútavacie zariadenie, ktoré tvoria putá na rukách a nohách spojené reťazou a pripojené k spútavaciemu opasku (ďalej len "putá").
SKUTKOVÝ STAV
4. Sťažovateľ sa narodil v roku 1978 a vykonáva trest odňatia slobody v Leopoldove. Pred Súdom ho zastupoval pán M. Kuzma, advokát pôsobiaci v Košiciach.
5. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
6. Skutkové okolnosti možno zhrnúť takto.
I. VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY A PREHLIADKY SŤAŽOVATEĽA
7. V súvislosti so sťažovateľovým stíhaním a odsúdením za násilné trestné činy súvisiace s organizovaným zločinom (pozri napríklad Adamčo proti Slovenskej republike, č. 45084/14, 12. novembra 2019; a Potoczká a Adamčo proti Slovenskej republike, č. 7286/16, 12. januára 2023), je sťažovateľ pozbavený slobody od 24. augusta 2006; bol mu uložený trest odňatia slobody na 24 rokov. Sťažovateľ vykonáva prevažnú časť jeho výkonu trestu odňatia slobody vo väznici v Leopoldove, bol však umiestnený aj v iných väzniciach.
8. Sťažovateľ bol vo výkone trestu povinný podrobiť sa tým obmedzeniam ľudských práva základných slobôd, ktoré sú s týmto výkonom trestu spojené [§ 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len "zákon o VTOS")]. To znamenalo, že sa musel podrobiť osobnej prehliadke a prehliadke svojich osobných vecí [§ 39 písm. h) zákona o VTOS] za podmienok uvedených v § 13b zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zákon o ZVJS").
9. S účinnosťou od 15. marca 2018 bol novelizovaný zákon o ZVJS (zákonom č. 50/2018 Z. z.) tak, že definuje dôkladnú osobnú prehliadku ako osobitnú formu osobnej prehliadky osoby.
10. V dôvodovej správe k príslušnej časti novely sa uvádza, že dovtedy platný zákon jasne nedefinoval jednotný spôsob vykonávania dôkladnej osobnej prehliadky a podmienky, za ktorých sa má vykonávať; navyše sa v správe uvádza, že toto doplnenie má prispieť k zárukám na zabezpečenie práv osôb vo výkone trestu. Ďalšie podrobnosti o tom, kedy a ako sa má dôkladná osobná prehliadka vykonať, sú uvedené v Rozkaze ministra spravodlivosti č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže v znení účinnom od 1. januára 2017 (ďalej len "rozkaz z roku 2014").
11. U sťažovateľa bola, okrem iných prípadov, vykonaná dôkladná osobná prehliadka (i) dvakrát 5. februára 2018 a niekoľko prehliadok bolo vykonaných (ii) v období od 22. januára do 7. februára 2019 a (iii) v obdobíod 14. do 20. marca 2019 a (iv) 22. júla 2021, podrobnejšie uvedené ďalej.
12. Vzhľadom na to, že neexistujú konkrétne záznamy o celkovom počte dôkladných osobných prehliadok vykonaných u sťažovateľa počas jeho výkonu trestu odňatia slobody, strany poskytli nasledovné údaje o situáciách, v ktorých bola dôkladná osobná prehliadka u sťažovateľa vykonaná na základe zákona (pozri bod 1 uvedený skôr).
13. Podľa vlády, sťažovateľ od roku 2008 prijal 43 návštev s priamym kontaktom (záznamy o návštevách uskutočnených v predchádzajúcom období sú nepresvedčivé). Sťažovateľ tento počet nespochybnil a poukázal na to, že u neho bola vykonaná dôkladná osobná prehliadka pred každou z týchto návštev a aj po nej.
Vláda tiež uviedla, že záznamy týkajúce sa účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch boli neúplné. Podľa informácií poskytnutých od príslušných väzníc sa na takýchto úkonoch zúčastnil v 1 077 prípadoch, zatiaľ čo z iných záznamov vyplýva, že to bolo 1 152 krát. Vláda však vzhľadom na vyjadrenia väzenských orgánov a na vyjadrenia sťažovateľa tvrdila, že dôkladná osobná prehliadka nemusela byť nevyhnutne vykonaná pri každom z týchto prípadov. Sťažovateľ k tomu uviedol, že počet vyšetrovacích úkonov, na ktorých sa zúčastnil, bol vyšší, avšak tento rozdiel nie je v rámci celkového počtu rozhodujúci.
Strany sa zhodli v tom, že sťažovateľ bol premiestnený medzi väznicami 198 krát, pričom sťažovateľ dodal, že bol podrobený dôkladnej osobnej prehliadke pred a po každom premiestnení.
Ďalej sťažovateľ uviedol, že v 180 prípadoch bol eskortovaný na súdne pojednávania; dodal, že podľa zákona sa dôkladná osobná prehliadka musí vykonať pred každou takouto eskortou.
14. Vo všeobecnejšej rovine sťažovateľ poukázal na to, že okrem uvedených prípadov sa vykonávali aj "pravidelné" dôkladné osobné prehliadky (pozri bod 41 ďalej), čo by v prípade ich zohľadnenia znamenalo, že bol nepochybne podrobený dôkladnej osobnej prehliadke viac ako dvetisíckrát. V tejto súvislosti vláda namietala, že tieto "pravidelné" dôkladné osobné prehliadky nie sú predmetom posudzovania tohto prípadu.
15. Prehliadky uvedené v (ii) a (iii) (pozri bod 11 uvedený skôr) boli vykonané v súvislosti sostretnutiami sťažovateľa s jeho advokátmi; keď boli kontrolované dokumenty sťažovateľa ob sahujúce jeho poznámky pre advokátov aj poznámky od advokátov.