Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

ŠIRO proti Slovenskej republike

rozsudok zo 14. novembra 2024 k sťažnosti č. 7907/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na primeranú dĺžku súdneho konania)
V prípade Širo proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:
Krzysztof Wojtyczek, predseda,
Letif Hüseynov,
Erik Wennerström, sudcovia,
a Viktoriya Maradudina,
zastupujúca tajomníčka sekcie,
na neverejnom zasadnutí konanom 17. októbra 2024,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej na Súd proti Slovenskej republike na základe článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") slovenským štátnym občanom Jaroslavom Širom ("sťažovateľ") 2. februára 2022.
2. Sťažovateľa zastupoval I. Pádej, advokát pôsobiaci v Považskej Bystrici.
3. Vláde Slovenskej republiky ("vláda") bola sťažnosť notifikovaná.
SKUTKOVÝ STAV
4. Podrobnosti a informácie o sťažovateľovi, súvisiace so sťažnosťou, sú uvedené v priloženej tabuľke.
5. Sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku konkurzného konania, ktoré Okresný súd Žilina začal 14. augusta 2012 na jeho majetok, pričom v konaní vystupoval ako živnostník, čo je právna forma, prostredníctvom ktorej sťažovateľ vykonával svoju podnikateľskú činnosť.
6. Ako vyplýva zo spisu, v priebehu roka 2013 správca konkurznej podstaty inicioval niekoľko občianskoprávnych konaní s cieľom vymôcť peniaze, ktoré, podľa neho, patrili do konkurznej podstaty, ale boli nezákonne prevedené na dcéru sťažovateľa. Keďže výsledok týchto sporov mal priamy vplyv na konečnú výšku konkurznej podstaty, bolo potrebné, aby boli právoplatne rozhodnuté pred ukončením konkurzného konania. V piatich prípadoch vnútroštátne súdy žaloby správcu zamietli, jeden prípadbol zastavený a v ďalšom prípade sa konalo o dovolaní. Listom z 21. novembra 2023 právny zástupca sťažovateľa informoval Súd, že v roku 2022 správca konkurznej podstaty podal ďalšiu občianskoprávnu žalobu proti dcére sťažovateľa, o ktorej nebolo ešte rozhodnuté.
7. V roku 2020 ústavný súd konštatoval neprimerané prieťahy v prípade jedného občianskoprávneho konania iniciovaného správcom (III. ÚS 183/2020). Okrem iného konštatoval, že prieťahy boli čiastočne zavinené správcom z dôvodu opakovane sa vyskytujúcich nedostatkov v jeho podaniach, ktoré bolo potrebné odstrániť.
8. Dňa 5. októbra 2021 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa na dĺžku konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Žilina ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 489/2021). Konštatoval, že konkurzné konanie sa predĺžilo v dôsledku početných občianskoprávnych sporov, ktoré musel správca iniciovať, a konkurzný súd si riadne plnil svoju povinnosť dohľadu. Dĺžku konania preto nemožno považovať za neprimeranú.
9. Konkurzné konanie naďalej prebieha.
PRÁVO
I. NAMIETANÉ PORUŠENIE ČLÁNKU 6 ODS. 1 DOHOVORU
10. Sťažovateľ namietal, že dĺžka napadnutého občianskoprávneho konania bola nezlučiteľná s požiadavkou "primeranej lehoty". Odvolal sa na článok 6 ods. 1 Dohovoru.
11. Vláda uviedla, že sťažovateľa nemožno považovať za "obeť" porušenia namietaného práva. Z formulára žiadosti vyplýva, že sťažovateľ ju podal ako fyzická osoba. Účastníkom konkurzného konania, a teda priamo dotknutým jeho údajnou neprimeranou dĺžkou, je však sťažovateľ ako podnikateľský subjekt. Vláda preto tvrdila, že jeho sťažnosť je ratione personaenezlučiteľná s Dohovorom.
12. Sťažovateľ sa vo svojom vyjadrení k tomuto tvrdeniu osobitne nevyjadril.
13. Súd poznamenáva, že podľa príslušného vnútroštátneho práva je podnikanie živnostníka typom podniku, v ktorom živnostník vlastní a riadi podnik vo vlastnom mene a nesie plnú zodpovednosť za všetky dlhy. Preto nemožno jednoznačne právne rozlišovať medzi podnikateľským subjektom a fyzickou osobou, ktorá ho vedie. Sťažovateľ má preto priamy osobný záujem na predmete sťažnosti, ktorá sa týka postupu správcu a konkurzného súdu [pozri mutatis mutandis G. J. proti Luxembursku, č. 21156/93, ods. 23 - 24, 26. októbra 2000;a contrario Veselá a Loyka proti Slovenskej republike (rozh.), č. 54811/00, 13. decembra 2005]. Súd preto námietku vlády o neexistencii postavenia sťažovateľa ako obete porušenia práva zamieta.
14. Vláda ďalej uviedla, že sťažnosť je zjavne nepodložená. Vzhľadom na početné občianskoprávne spory, ktoré sa musia vyriešiť pred ukončením konkurzného konania, nemožno celkovú dĺžku konania považovať za neprimeranú.
15. Sťažovateľ zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a zdôraznil, že väčšina občianskoprávnych žalôb podaných správcom bola odmietnutá.
16. Konanie trvalo viac ako dvanásť rokov na jednom stupni súdnictva. Súd pripúšťa, že existencia zdĺhavých občianskoprávnych sporov, aké v tomto prípade viedol správca konkurznej podstaty, môže ovplyvniť celkovú dĺžku konkurzného konania. Konštatuje však, že správca bol vo väčšine týchto sporov neúspešný (pozri ods. 6 uvedený skôr), čo môže svedčiť o jeho neefektívnom postupe. Okrem toho, prinajmenšom v jednom prípade sám prispel k neprimeranej dĺžke občianskoprávneho konania (pozri ods. 7 uvedený skôr) a tým aj k dĺžke konkurzného konania. Okrem toho, v rozhodnutí ústavného súdu sa neuvádza ani jedno opatrenie, ktoré by konkurzný súd uplatnil na účely urýchlenia konkurzného konania (pozri ods. 8 uvedený skôr).
17. Súd pripomína, že primeranosť dĺžky konania je potrebné posúdiť s prihliadnutím naokolnosti prípadu a s odkazom na nasledovné kritériá: zložitosť prípadu, správanie sa sťažovateľa a príslušných orgánov a význam predmetu sporu pre sťažovateľa (pozri Frydlender proti Francúzsku [VK], č. 30979/96, ods. 43, ECHR 2000-VII).
18. Vo vzorovom prípade Obluk proti Slovenskej republike(č. 69484/01, 20. septembra 2006) Súd už konštatoval porušenie v súvislosti spodobnými otázkami ako v tomto prípade.
19. Po preskúmaní všetkých predložených podkladov Súd nenašiel žiadnu skutočnosť, ani argument, ktoré by odôvodňovali celkovú dĺžku konania na vnútroštátnej úrovni. Vzhľadom na svoju judikatúru v tejto oblasti sa Súd domnieva, že v predloženom prípade bola dĺžka konania neprimeraná a v rozpore s požiadavkou "primeranej lehoty".
20. V nadväznosti na uvedené je sťažnosť prijateľná a článok 6 ods. 1 Dohovoru bol porušený.
II. APLIKÁCIA ČLÁNKU 41 DOHOVORU
21. S ohľadom na predložené dokumenty a svoju judikatúru (pozri najmä Obluk, citované skôr) považuje Súd za primerané priznať sťažovateľovi sumy uvedené v priloženej tabuľke.
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE:
1. vyhlasuje sťažnosť za prijateľnú;
2. rozhoduje, že v dôsledku neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania bol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru;
3. rozhoduje,že
(a) žalovaný štát je povinný sťažovateľovi do troch mesiacov zaplatiť sumy uvedené v priloženej tabuľke,
(b) od uplynutia uvedenej trojmesačnej lehoty až do vyplatenia budú k uvedenej sume pripočítané úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá.
Vyhotovené v anglickom jazyku a oznámené písomne 14. novembra 2024 v súlade s pravidlom 77 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 1/2025

1/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov