Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2018, s. 2 – 10.
Policajt je povinný v rámci postupu podľa § 213 ods. 3 Trestného poriadku oznámiť obhajcovi len druh úkonu, teda v prípade výsluchu svedka len okolnosť, že pôjde o taký výsluch, a nie aj meno svedka. Výsledok úkonu (zápisnica o výsluchu svedka) potom môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom (§ 213 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku), resp. pri ďalšom postupe už v predsúdnom konaní, ale len spôsobom, ktorý predpokladajú ustanovenia Trestného poriadku (teda na hlavnom pojednávaní sa primárne predpokladá osobný výsluch svedka, okrem zákonom ustanovených výnimiek). Rovnako je obhajca oprávnený ešte v prípravnom konaní žiadať o opakovanie výsluchu svedka, a to najneskôr pri preštudovaní spisu, postupom podľa § 208 Trestného poriadku.
Oznámenie mena svedka obhajcovi vopred by mohlo zmariť právo svedka žiadať o utajenie svojej totožnosti podľa § 136 ods. 2 Trestného poriadku (na čo nadväzuje postup podľa ods. 2 až 5 tohto ustanovenia a podľa § 137 Trestného poriadku), v prípade, ak je taký postup vecne odôvodnený. Oznámenie mena svedka obhajcovi vopred, a to ani v naposledy uvedenom prípade, však neznamená procesnú nepoužiteľnosť výsledku úkonu v ďalšom konaní.
* Prijatím stanoviska prestáva byť aktuálny výklad uvedený v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 54/2013.
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na základe podnetu predsedu senátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázky, ktoré bolo potrebné výkladovo riešiť, boli v návrhu stanoviska vymedzené nasledovne:
- Je policajt v rámci postupu podľa § 213 ods. 3 Trestného poriadku povinný oznámiť obhajcovi aj meno svedka, ktorý má byť vypočúvaný?
- Ak je odpoveď na otázku 1/ kladná, znamená predbežné neoznámenie mena svedka obhajcovi nemožnosť vykonať výsluch, a ak bol vykonaný, nemožnosť použiť ho v zmysle § 213 ods. 2 vety prvej Trestného poriadku (ako dôkaz v konaní pred súdom), resp. pri ďalšom postupe už v predsúdnom konaní?
A/
Najvyšší súd rozsudkom z 19. júna 2012, sp. zn. 1 TdoV 16/2011 (uverejnené pod R 54/2013), na podklade dovolaní, ktoré podali obvinení Mgr. D. M., H. B. a D. B. proti uzneseniu najvyššieho súdu z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 Toš 1/2009, podľa §§ 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 rozhodol tak, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 319, 213 ods. 3 Tr. por., § 89 ods. 19 Tr. zák. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v neprospech obvinených Mgr. D. M., H. B., D. B. a R. S. Zároveň napadnuté uznesenie zrušil a zrušil tiež rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 22. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Z odôvodnenia:
***
Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Garantovaná je v takých významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a dohovor. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má pr