Zo súdnej praxe, č. 3/2017, s. 113 - 115.
Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 V Cdo 1/2017, týkajúci sa
§ 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku
§ 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku
§ 48 ods. 2 Civilného sporového poriadku
Skutkový stav:
Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností (stavby a zastavaného pozemku), ktorá sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo obchodnej spoločnosti I., je naďalej obchodná spoločnosť E., aj keď tieto nehnuteľnosti previedla na obchodnú spoločnosť I. kúpnou zmluvou z 27. januára 2005 (ďalej len „kúpna zmluva“).
Kúpna zmluva bola totiž uzatvorená napriek zákazu predaja týchto nehnuteľností vyplývajúceho z predbežného opatrenia právoplatne nariadeného rozhodnutím okresného súdu. Žalobca zastával názor, že porušenie takéhoto zákazu zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy, preto ani nedošlo k prevodu nehnuteľností na žalovanú.
Okresný súd (ďalej „súd prvého stupňa“) rozsudkom určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je obchodná spoločnosť E.
Vychádzal z toho, že žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a výsledky vykonaného dokazovania viedli k skutkovým zisteniam umožňujúcim prijať právny záver, že kúpna zmluva je z dôvodov uvedených v žalobe absolútne neplatná [§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ“)].
Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie.
Krajský súd, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Samostatným výrokom pripustil proti tomuto rozs