Zo súdnej praxe, č. 6/2016, s. 276 - 282.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžnz 5/2015, týkajúci sa
§ 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách
§ 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 250v ods. 1, § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
Skutkový stav:
Navrhovateľ sa návrhom z 9. júla 2015, doručeným Najvyššiemu súdu SR 13. júla 2015 (ďalej len „návrh“), domáhal, aby súd zakázal odporkyni pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015 a súčasne, aby súd zakázal odporkyni najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015, v ďalšom konaní, ako aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti odporkyne, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t. j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v B. 19. júna 2015, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že 19. júna 2015, za účasti niektorých inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy B., vykonala odporkyňa úradnú kontrolu potravín v prevádzke spoločnosti K......., B.. Kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“). Odporkyňa vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So,Mi,Má/28 (ďalej aj ako „záznam o kontrole“). Odporkyňa uviedla v zázname o kontrole viaceré kontrolné zistenia a navrhovateľke uložila viaceré opatrenia na mieste.
Navrhovateľ mal viaceré pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania kontroly, na základe čoho podal 23. júna 2015 sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, proti vykonanej kontrole, adresovanú odporkyni. Odporkyňa ku dňu podania návrhu sťažnosť nevybavila.
Navrhovateľ mal za to, že kontrola vykonaná odporkyňou sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 (právo na ochranu súkromia) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Takýto stav je podľa navrhovateľa možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Navrhovateľ bol presvedčený o tom, že závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“), týkajúce sa ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaním v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na vykonanú kontrolu. Uvedené navrhovateľ vyvodzuje zo skutočnosti, že zákon o potravinách umožňuje odporkyni vykonávať kontroly podnikateľských priestorov navrhovateľa. Obdobné oprávnenia majú aj iné štátne orgány, napríklad Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Príslušné orgány môžu udeľovať vysoké pokuty.
K právu na ochranu súkromia navrhovateľ uviedol, že toto právo sa síce neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia.
Navrhovateľ poukázal na článok 8 Dohovoru, ale aj na rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý ustálil podmienky, po splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Podľa ESĽP, zásah musí (i) byť v súlade s právom, (ii) sledovať legitímny cieľ a (iii) byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Všetky tri kritéria musia byť splnené kumulatívne. Podľa navrhovateľa však v prípade vykonanej kontroly boli splnené iba prvé dve podmienky, kritérium nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti splnené nebolo.
ESĽP v prípade Société colas est and others v. France zo 16. apríla 2002 vyslovil, že zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru najmä v