Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 52 – 59.
Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní má kľúčový význam najlepší záujem maloletého dieťaťa.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. 6 Cdo 224/2016)
Z odôvodnenia:
1. Žalobca sa žalobou podanou na okresný súd 27. 6. 2013 domáhal, aby súd určil, že súhlasné vyhlásenie rodičov o určenie otcovstva urobené žalovanou l/ a žalovaným 2/ dňa 26. 2. 2013 je neplatné, aby súd určil, že žalobca je otcom maloletého L. J. V., nar. X. X. X. a aby súd zveril maloletého L. J. V. do osobnej výchovy žalovanej 1/ a uložil mu povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne k rukám žalovanej 1/ vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred a aby upravil jeho styk s maloletým.
2. Okresný súd Košice II rozsudkom zo 17. decembra 2013 č. k. 25C/117/2013 -103 žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o otcovstve urobené žalovanou 1/ a žalovaným 2/ uviedol, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), lebo v prípade vyhovenia žalobe, by sa zmenilo jeho právne postavenie v tom, že by sa stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie otcovstva k maloletému. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní tvrdenia žalobcu o neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve žalovaného 2/ k maloletému L. J. V.. Uviedol, že žalobcom tvrdené okolnosti, že žalovaná 1/ musela vedieť o jeho biologickom otcovstve k maloletému a že žalovaný 2/ podľa jeho vedomostí neudržiaval so žalovanou 1/ žiadny partnerský a ani intímny vzťah a o dieťa sa vôbec nezaujímal, nevylučujú existenciu intímneho vzťahu žalovaných 1/ a 2/ v rozhodnom období pre počatie maloletého dieťaťa a teda nedokazujú nedostatok ich vôle pri súhlasnom vyhlásení otcovstva. Ani samotná okolnosť, že žalovaná 1/ nepopierala biologické otcovstvo žalobcu k maloletému L. J., prípadne, že sa priamo vyjadrovala o otcovstve žalobcu k maloletému, nevylučuje možnosť biologického otcovstva žalovaného 2/. V tejto súvislosti poukázal na písomné vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že súhlasné vyhlásenie o otcovstve žalovaného 2/ k maloletému urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že si boli vedomí právnych účinkov s týmto úkonom spojených a že tieto účinky svojím prejavom chceli vyvolať. Podľa okresného súdu uvedený právny úkon žalovaných 1/ a 2/ neodporuje ani zákonu, lebo nie je v rozpore s ustanovením § 91 Zákona o rodine. Jeho zmyslom je určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, čo v danom prípade súhlasným vyhlásením žalovanej 1/ a žalovaného 2/ bolo dosiahnuté. Žalobca nepreukázal, že výsledok tohto súhlasného vyhlásenia je nepravdivý (skutočnosti ním uvádzané nedokazujú jeho otcovstvo k maloletému) a ani to, že úmyslom žalovaných 1/ a 2/ bolo iba vylúčiť žalobcu z otcovstva k maloletému L. J. Žalobu o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o otcovs