Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2019, s. 144 - 151.
I. Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku (§ 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
II. Správca dane s takýmto daňovým záložným právom ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na neho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa.
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2Cbi/2/2013-162 z 27. októbra 2016 uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa S. k., a. s. nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku ako parcelu C-KN X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m² a stavbu – rodinný dom na S. ulici, orientačné č. X, súp. č. X, zapísaný na C-KN parcele č. X, v obidvoch prípadoch v podiele zapísanom pod B2 V. D. vo výške ½. Súčasne priznal žalobkyni náhradu konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove ako súdom odvolacím, v zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/2/2015-125 zo 7. júla 2016, ktorým je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) viazaný, posúdil zánik záložného práva zriadeného v daňovom konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov analogicky podľa ustanovení o zániku exekučného záložného práva. Vyslovil názor, že keďže podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) exekučné záložné právo nemá pre účely ZKR charakter zabezpečovacieho práva, nakoľko podľa § 48 ZKR sa exekúcia vyhlásením konkurzu zo zákona zastavuje, nemožno ani záložné právo zriadené podľa zákona č. 511/1992 Zb. považovať za zabezpečovacie právo v zmysle ZKR. So zreteľom na uvedené ďalej konštatoval, že zastavenie exekúcie má zo zákona bezprostredné dôsledky aj na v exekučnom konaní zriadené exekučné právo (obdobne aj v daňovom konaní), ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoje zákonné opodstatnenie a v ďalšom konaní sa nevykonáva. keďže vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekučného konania, na základe ktorého bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu, súčasne došlo aj k zániku exekučného záložného práva. Vzhľadom na to, v čase podania prihlášok veriteľov do konkurzu, pohľadávka veriteľa S., a. s. (pôvodne pohľadávka S. – D.) už nemohla byť zabezpečená týmto záložným právom. Ustanovenie § 8 ZKR obsahuje výpočet zabezpečovacích práv, ktoré majú základ v hmotnom práve a preto sa veriteľ – S. k., a. s. po vyhlásení konkurzu nestal zabezpečeným veriteľom na základe záložného práva zriadeného podľa zákona č. 511/1992 Zb., teda podľa procesného predpisu.