ZR XCVIII/2020 (31/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. 9So/195/2015)

Vydáno: 10 minút čítania

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2018, s. 4 – 7.

Poberateľ príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície má v zmysle § 212 ods. 1 tohto zákona od dovŕšenia dôchodkového veku v období pred 1. júlom 2002 nárok buď na tento príspevok alebo na starobný dôchodok. V takom prípade je právomoc na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; nie je pritom právne významné, či a kedy policajt o starobný dôchodok aj požiadal a odkedy mal nárok na výplatu starobného dôchodku.


Krajský súd v T. rozsudkom potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.01.1997 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a