Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Sociologická imaginácia pre právo

BÁRÁNY, E.: Sociologická imaginácia pre právo.** Právny obzor, 105, 2022, č. 5, s. 392 – 404.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.5.02

Sociological imagination for law. The theory of sociological imagination formulated by Ch. W. Mills (different from legal imagination) is useful for legal science, law making and interpretation of law. Some traditional concepts of legal science are better apprehended in the framework of relations betwen the worlds of power institutions and „Lebenswelt“ of a human. (e. g. public/private law, law/right). It is usefull in study of human rights and the civilisational mission of law.

Key words: sociological imagination, public/private law, law/right, legal science, interpretation, law making, Lebenswelt, power institutions

**Tento príspevok vznikol v rámci projektu APVV-19-0090 Právna metodológia pre dobu právneho pluralizmu.
Úvod
Právna veda je spojená s ostatnými spoločenskými vedami, z ktorých získava mnohé podnety i korekcie vlastných úvah. Toto spojenie odráža začlenenie práva chápaného ako normatívny systém určitých vlastností i s ním zvlášť zviazaných inštitúcií, do sociálneho systému. Aj pre tieto riadky platí Parsonsovo:
"Zaoberáme sa iba systémami interakcie, ktoré sa diferencovali až po kultúrnu úroveň."
1)
Zabudnutá klasika americkej radikálnej sociológie Sociologická imaginácia Ch. W. Millsa patrí ku takýmto podnetom, keď hovorí:
"Sociologická imaginácia umožňuje tým, ktorí ju majú, pochopiť širšiu historickú scénu v jej význame pre vnútorný život a pre vonkajšiu životnú dráhu rôznych jednotlivcov."
2)
O niekoľko stránok neskoršie bližšie objasňuje:
"...to, čo prežívame v rôznych konkrétnych prostrediach, je mnohokrát dôsledkom štrukturálnych zmien."
3)
Po vyslovení znie uvedené ako samozrejmosť. Sociologická imaginácia je tvorcom tohto slovného spojenia charakterizovaná trošku presnejšie ako právna imaginácia (legal imagination) pochádzajúca z prostredia viac inšpirujúceho a vysvetľujúceho ako definujúceho prúdu právo a literatúra: "... ide o založenie spôsobu pohľadu na právo zvonka a spôsob jeho porovnania s inými formami literárnej a intelektuálnej aktivity a spôsob definovania právnej imaginácie jej porovnaním s inými."
4)
Pre sociologickú i právnu imagináciu je azda kľúčovým slovom súvislosť, avšak kým v prípade sociologickej imaginácie ide o súvislosť medzi svetom inštitúcií moci "tam hore" so životnými svetmi ľudí, tak právna imaginácia je o súvislosti právneho myslenia s inými intelektuálnymi aktivitami. Sociologická imaginácia je o poznávaní (uvedomení si) určitého rozmeru spoločenskej reality. Právna imaginácia je o vzťahoch rôznych intelektuálnych aktivít, ale vyúsťuje do poznávania práva. Tieto riadky sú o práve v kontexte sociologickej imaginácie. Človek postmodernej doby vie, že jeho osud nezávisí len od vlastného úsilia, ale aj a hlavne od diania niekde "tam hore" v riadiacich a mocenských štruktúrach, ktorým rozumie len čiastočne. Navyše ho určujú "zákonitosti" (ne)fungovania spoločnosti a jej subsystémov. Niekde tu spočíva racionálny základ záujmu o verejné dianie a zvlášť o politiku vnímanú nie ako reality show, ale ako oficiálny riadiaci systém spoločnosti.
Dianie na celospoločenskej úrovni výrazne spoluurčuje životný svet človeka. Vytvára štruktúry a normy, v ktorých sa jedinec pohybuje, v ktorých koná, usilujúc sa o vlastné ciele a možno i naplnenie svojho životného plánu.
1. Právna samoregulácia
V postmodernej dobe už nie je jediný "makrosvet" tam hore, ale nahradilo ho viacero relatívne samostatných mocenských subjektov a štruktúr rôzneho druhu i významu od významnejšej firmy cez samosprávu mesta a národný štát po medzinárodne vládne i mimovládne (NGO) organizácie, i keď pri zbežnom pohľade z hĺbky "tam dole" ide o jednoliato vyzerajúci konglomerát.
Súvislosti ľudského konania a spoločenského systému predstavujú jednu z determinánt metodológie spoločenských vied a azda aj ich rámcový výskumný program: "... kľúčová otázka metodológie spoločenských vied: otázka vzťahu spoločenského systému a ľudského konania, resp. otázka vzťahu nomologickej explanácie a interpretácie."
5)
Vzťah rôzne nazývaného "makrosveta" či "systému" a životného sveta i konania jednotlivca skutočne preniká do všetkých spoločenských vied a to prinajmenej v rovinách ontológie a metodológie. Predstavuje súčasť či skôr stránku predmetov ich záujmu a jeho rôzne časti si vyžadujú odlišne metódy poznávania. Právna veda a právo nepredstavujú výnimku. Právo jemu vlastným spôsobom, čiže cez človeka ako svojho (zatiaľ) jediného možného adresáta spája roviny systému ("makro") a životných svetov i konania jednotlivcov. Preto je možné a má význam skúmať tento normatívny systém v silovom poli napätí životného sveta a spoločenského systému. Mnohé z tradičných tém právneho myslenia sú začleniteľné do rámca vzťahu životného sveta a spoločenského systému.
Právo normatívnych právnych aktov, normatívne zmluvy a vlastne i súdne a administratívne precedenty vznikajú v rámci či na úrovni spoločenského systému. Len obyčajové právo môže vzniknúť v životnom svete človeka. To znamená, že v modernej, postmodernej i súčasnej spoločnosti sa všetko právo rodí mimo životného sveta či každodennosti človeka. Ak by mal už spomínaný Ch. W. Mills pravdu, že:
"Demokracia znamená, že ľudia riadení zákonom majú moc a slobodu zmeniť tento zákon podľa dohodnutých pravidiel - a zmeniť dokonca i tieto pravidlá"
6)
, tak by žiadna demokracia neexistovala. Pre človeka v jeho životnom svete predstavuje právo podstatnú časť normatívnej štruktúry, ktorá mu je daná a s ktorou musí chtiac-nechtiac počítať pri svojich životných plánoch i konaní. jeho vplyv na právny systém je aj v krajinách pokladaných za demokratické a právne štáty zanedbateľný a dlhodobo sa zmenšuje prinajmenej pre presun tvorby čoraz väčšej časti práva na väčšie ("vyššie") nadštátne úrovne, ktorých najvýznamnejším príkladom je Európska únia. Nejde tu o niečiu zlomyseľnosť, ale o štrukturálnu nevyhnutnosť. Zložitá štruktúra, ktorú predbežne nazývame makroúrovňou, je tvorená a prevádzkovaná ľuďmi a platí pre ňu čoraz viac to, čo bolo dávno napísané vo vzťahu k USA: "S postupujúcou centralizáciou mocenských a informačných prostriedkov dosahujú v americkej spoločnosti niektorí jednotlivci také významné pozície, že môžu hľadieť zvysoka na všedný život prostých ľudí a hlboko doň zasahovať svojím rozhodovaním"
7)
, ktoré je do značnej miery regulované právom, a jeho výsledky, teda rozhodnutia, majú neraz vonkajšiu formu nového práva, najčastejšie normatívnych právnych aktov. Neformálne vplyvy bohatých a mocných, aj "mimo práva" existujúce grémiá typu koaličných rád, aj záujmové organizácie typu obchodných komôr, odborov či podnikateľských a iných záujmových združení uplatňujú svoj vplyv z veľkej časti voči právom regulovaným procesom, ktorých výsledky majú spravidla formu individuálnych alebo normatívnych právnych aktov. Ovplyvňujú teda procesy tvorby a realizácie, hlavne aplikácie práva.
Spoločenský systém a zvlášť jeho oficiálne i neoficiálne riadiace (mocenské) štruktúry sú organizované alebo - azda výstižnejšie - sa organizujú prostredníctvom a vo forme práva. Ide pritom o jeho tvorbu aj realizáciu. Pravdepodobne najviditeľnejším príkladom právnej samoorganizácie a samoregulácie sú ústredné štátne orgány, ktorých usporiadanie i pôsobenie má priamo ústavný a širší zákonný základ. Pritom právo (ústavu), na ktorej základe existujú a pôsobia, spravidla pripravil a schválil práve tento systém inštitúcií niekedy v minulosti. Na tom nič nezmení ani vytvorenie zvláštnych ústavodarných orgánov či potvrdenie ústavy všeľudovým hlasovaním. Reálnymi "rozhodovačmi" boli a sú inštitúcie patriace do sústavy centrálnych štátnych orgánov, špičiek politického systému a sveta iných mocenských inštitúcií.
Na "centrálnej" úrovni teda možno v prípade inštitúcií a zvlášť orgánov verejnej moci hovoriť až o "právnej samoregulácii". Kto je blízko orgánov rozhodujúcich o obsahu práva, ten si spravidla dokáže zabezpečiť pre seba výhodnú právnu úpravu.
2. Odcudzenie: súkromné a verejné právo
Ak už vývoj spoločnosti dospel do štádia, či skôr, keď už dosiahla úroveň diferenciácie a zložitosti, kde sú odlíšiteľné "makroúroveň" celospoločenských inštitúcií a mikroúroveň životných svetov, tak sa nevyhnutným stáva systém pravidiel vzťahujúcich sa na vopred neznámy počet prípadov rovnakého druhu, čiže právo. Tu ide o organizačno-technickú nevyhnutnosť, a nie o morálnu otázku vzťahu dobra a zla. Na prežitie skupiny (spoločnosti), nevyhnutnú mieru poriadku a organizácie už nie je možné zabezpečiť kombinácie obyčajov, fungovania tak ako obvykle individuálnymi príkazmi, a tak sa vydávajú všeobecné pravidlá konania garantované inštitúciami verejnej moci. Prinajmenej v uvedenom zmysle platí Jenkinsovo "právo je princípom poriadku"
8)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).