Vyšší vojenský súd T., rozsudkom z 21. marca 2007, sp. zn. 5 To 4/2007, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") zrušil rozsudok vojenského obvodového súdu v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 TP podľa § 285 písm. e) TP oslobodil obž. por. J. Š. spod obžaloby pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že ...
... 19. októbra 2005 okolo 11.45 hod. v priestoroch OO PZ, v rámci plnenia služobných povinností, neprijal trestné oznámenie od M. K. o spáchaní trestného činu krádeže, ku ktorej došlo toho istého dňa v predajnom stánku M... nachádzajúcom sa v obchodnom dome Hypernova, nezabezpečil riadne uschovanie vecných dôkazov odovzdaných mu oznamovateľkou, čím zapríčinil ich stratu a udalosť nezapísal do príslušných administratívnych pomôcok vedených na OO PZ L. napriek tomu, že tak bol povinný urobiť; lebo je to dôvod oslobodenia, pretože zanikla trestnosť činu.
Vojenský obvodný prokurátor podal 26. mája 2006 obžalobu na vojenský obvodový súd, na por. J. Š., pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 TZ účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že 19. októbra 2005 v čase okolo 11.45 hod. v OO PZ, v rámci plnenia služobných povinností, neprijal trestné oznámenie od M. K. o spáchaní trestného činu krádeže, ku ktorej došlo toho istého dňa v predajnom stánku M... nachádzajúcom sa v obchodnom dome Hypernova, nezabezpečil riadne uschovanie vecných dôkazov odovzdaných mu oznamovateľkou, čím zapríčinil ich stratu a udalosť nezapísal do príslušných administratívnych pomôcok vedených na OO PZ napriek tomu, že tak bol povinný urobiť.
Vojenský obvodový súd na hlavnom pojednávaní 29. novembra 2006 rozsudkom sp. zn. 1 T 8/2006 z toho istého dňa rozhodol tak, že por. J. Š. uznal za vinného z trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1 TZ účinného do 31. decembra 2005, pretože 19. októbra 2005 okolo 11.45 hod. v priestoroch OO PZ, v rámci plnenia služobných povinností v rozpore s čl. 10 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ SR č. 17 z 18. decembra 2003, neprijal trestné oznámenie od M. K. o spáchaní trestného činu krádeže, ku ktorej došlo toho istého dňa v predajnom stánku M... nachádzajúcom sa v obchodnom dome Hypernova, nezabezpečil riadne uschovanie vecných dôkazov odovzdaných mu oznamovateľkou, čím zapríčinil ich stratu a udalosť nezapísal do príslušných administratívnych pomôcok vedených na OO PZ napriek tomu, že tak bol povinný urobiť.
Podľa § 24 ods. 1 písm. b) TZ účinného do 31. decembra 2005 súd u obžalovaného upustil od potrestania za súčasného prijatia spoločenskej záruky za jeho nápravu podanej základnou organizáciou Odborového zväzu polície v SR.
Vojenský obvodový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, pričom z výpovedí obžalovaného, svedkov ako aj listinných dôkazov vyplynuli nasledujúce skutočnosti:
Obžalovaný vypovedal, že 19. októbra 2005 okolo 12.00 h., keď vykonával na požiadanie riaditeľa OO PZ zastupovanie stálej dozornej služby tej funkcie, na ktorú nebol velený, okolo 12.00 h. sa dostavila hliadka v zložení veliteľ hliadky npráp. L. a člen hliadky nstržm. P. N., ktorí prišli k nemu do miestnosti stálej dozornej služby a oznámili mu, že v čakárni sedí dovtedy jemu neznáma pani K. s tým, že v objekte Hypernova malo dôjsť ku krádeži a ona čaká v čakárni s tým, že vo veci chce podať oznámenie. Následne hliadka miestnosť opustila. Následne asi po 10-15 minútach, prešiel do miestnosti čakárne, kde čakala pani K., ktorá mu oznámila, že neznámy páchateľ sa pokúsil odcudziť telefónne karty s kreditmi spoločnosti T-Mobile, v čom mu ona zabránila. Následne uviedla ako došlo k zabráneniu krádeži kariet, a to tým, že spozorovala neznámeho páchateľa ako chce uvedené telefónne karty odcudziť, vyrušila ho v tom, na čo on odcudzené telefónne karty odhodil, keďže ich už mal vo vrecku a spoločne s nimi aj občiansky preukaz na meno pána M. Uvedené udalosti si zapísal na papierik, prevzal občiansky preukaz od pani K., avšak potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu jej opomenul vydať a išiel vykonať lustráciu osoby do miestnosti stálej dozornej služby. Vykonal lustrovanie osoby v evidencii obyvateľov, rádiostanicou vyrozumel hliadky, aby vykonali pátranie po osobe možného páchateľa, a to v priestoroch autobusovej a železničnej stanice, pretože išlo o osobu, ktorá nemá trvalý pobyt v meste. Po približne pätnástich minútach sa vrátil späť k pani K. s tým, že rozhovor viedli na chodbe medzi stálou dozornou službou a čakárňou, kde boli prítomní aj M. L. a M. K. Keďže nebola známa výška spôsobenej škody, požiadal pani K., aby túto upresnila vykonaním inventúry. Dal jej telefónny kontakt na pracovisko OO PZ s tým, aby ho po ukončení inventúry o jej výsledku informovala. Medzitým sa venoval aj tam prítomným osobám, pánovi L. a pani K., ktorí sa prišli informovať ohľadne mobilného telefónu a boli celý čas prítomní pri ich rozhovore. Nasledoval ďalší výkon stálej dozornej služby s tým, že prevzatý občiansky preukaz od