Nárok na odpočítanie dane (ZSP 43/2024)

Vydáno: 20 minút čítania

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok)
§ 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
§ 190, § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

Samotným predložením faktúry nie je vyčerpaná dôkazná povinnosť daňovníka, nakoľko nemožno prijať iný záver ako ten, že faktúra bez ďalších podporných dôkazov nemôže relevantne preukázať splnenie podmienok pre nárok na odpočítanie dane.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžfk/52/2021

SKUTKOVÝ STAv

Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie február – december 2014. Správca dane z daňovej kontroly vypracoval Protokol z 10. novembra 2016 (ďalej aj „protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie z 21. augusta 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 69 600 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

Rozhodujúcou skutočnosťou na vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti B. s. r. o. konštatujúc, že obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Správca dane dospel k presvedčeniu, že fakturované služby neboli dodané od B. s. r. o. , išlo len o formálne vystavovanie faktúr bez reálneho plnenia, a to s cieľom uplatnenia odpočtu DPH a optimalizácie vlastnej daňovej povinnosti.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 30. novembra 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožňujúc sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.

Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v P. (ďalej len „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol,