Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ovocie z otráveného stromu (ZSP 18/2025)
§ 119 Trestného poriadku
§ 272 ods. 3 Trestného poriadku
I. Teóriu ovocia z otráveného stromu slovenská trestná teória (podobne aj európska) a ani prax doteraz v plnej miere neprevzala. Nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch sa možno i na základe kontinentálneho formálno-materiálneho prístupu k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov dopracovať k zhodným záverom ako na základe teórie ovocia z otráveného stromu. Podstatné je však pristupovať k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a závažnosť chyby vzniknutej v procese dokazovania a nerobiť paušálne závery, že celý dôkaz získaný prípadne na základe procesne nie celkom korektného úkonu je otrávený.
II. V európskom kontinentálnom justičnom systéme existujú z absolútneho odmietania takýchto (pozn.: od nezákonného dôkazu odvodených) dôkazov tri výnimky:
a) dôkaz bol získaný čiastočne na základe nezávislého, nenakazeného dôkazu,
b) dôkaz bol objavený bez ohľadu na nezákonný dôkaz (teória nevyhnutného objavenia dôkazu „independent source“),
c) puto medzi nezákonným dôkazom a získanými informáciami je veľmi tenké.
III. Nelegálnosť dôkazu, ktorý spočíva v porušení základných práv, vedie k jeho neplatnosti a sudcovia sú povinní ho považovať za neexistujúci. Ak je porušenie menšej závažnosti, môže prevládnuť zásada proporcionality a materiálnej pravdy, no aj v takom prípade sa bude treba vysporiadať s porušenou normou. Zistenie materiálnej pravdy, pokiaľ ide o vinu páchateľa, môže prelomiť, resp. prekonať porušenie základných práv a slobôd len výnimočne a v extrémnych prípadoch (terorizmus, brutálne masové vraždy a pod.), keď potreba usvedčenia a potrestania páchateľa výrazne presahuje porušenie jeho základných práv a slobôd.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/15/2024.
Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 9. októbra 2024, sp. zn. 1Tdo/15/2024, rozhodol tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. M. odmietol.
• Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 11. januára 2023, sp. zn. 9T/22/2018, bol obvinený N. M. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona účinného v čase spáchania žalovaného skutku, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že „v presne nezistenom čase si zadovážil a do 00.10 hod. 4. septembra 2017 v Galante na ulici Matúškovská cesta, pred čerpacou stanicou GAS neoprávnene u seba prechovával v 16-tich kusoch vreciek s tlakovým uzáverom kryštalický materiál, pričom podľa znaleckého posudku z KEU PZ Bratislava bolo zistené, že predložené vrecká obsahovali kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 2 824 mg, ktorý obsahoval metamfetamín s priemernou koncentráciou 76,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) obsahujúce 2 149 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo vzhľadom na celkovú hmotnosť zaistenej látky zodpovedá necelým 29 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a to o celkovej cene na tzv. čiernom trhu v sume 112,96 eur (vychádzajúc z verejne dostupných informácií Národnej protidrogovej jednotky ohľadom monitorovania cien drog na území Slovenskej republiky na čiernom trhu s omamnými a psychotropnými látkami, kedy psychotropná látka pervitín, t. j. metamfetamín, bola podľa zistení uvedenej protidrogovej jednotky v 3. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji o cene 40 eur za 1 g), pričom metamfetamín je v zmysle zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (zákon č. 139/1998 Z. z. v príslušnom znení) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“
Za to bol obvinenému N. M. uložený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom vo výmere 1 rok. Okrem toho, mu súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ako aj povinnosť byť legálne pracovne/zárobkovo činný, či už cez zamestnanecký pomer, alebo inak, a v prípade straty zamestnania sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením z 20. júna 2023, sp. zn. 3To/45/2023, tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného N. M. zamietol.
• Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený N. M. prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š. dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).
Obvinený v dovolaní v podstate namietol:
„[§ 371 ods. 1 písm. c) TP]. Pri danom dovolacom dôvode odsúdený uvádza, že v rámci trestného konania navrhoval okrem znaleckého zisťovania, ako sa mohla stopa DNA odsúdeného dostať na sáčky s drogami, opätovné vypočutie najmä členov policajných hliadok 1., 2. a ostatných príslušníkov PZ prítomných na mieste zadržania odsúdeného, prípadne ich konfrontáciu, a tiež kamerový záznam z policajných hliadok (ku ktorým návrhom obhajoby Krajský súd v Trnave na s. 16 napádaného uznesenia aj zaujal stanovisko), ako aj ďalšie dôkazy, a to zabezpečenie kamerových záznamov z čerpacej stanice nachádzajúcej sa v blízkosti zadržania odsúdeného, kamerového záznamu obce, v ktorej došlo k zadržaniu, a tiež vypočutie svedka V. B., ktoré súdy nevykonali a ani sa v namietaných rozhodnutiach nijako argumentačne nevysporiadali s tým, z akých dôvodov ich nevykonali. Súdy sa predmetnými návrhmi na vykonanie dôkazov vôbec nezaoberali, čím porušili právo odsúdeného na obhajobu zásadným spôsobom, čo zakladá dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) TP.
Pokiaľ ide o posádky policajných hliadok, sú to práve oni, ktorí mali realizovať procesné úkony – vydanie veci s náležitým poučením (aj vykonanie prehliadky vozidla a iné), na podklade práve čoho má byť, podľa súdu, postavená daná trestná vec (hoci súd pripúšťa nezákonnosť iného/iných procesných úkonov hliadok). Výpovede týchto svedkov (členov posádok) sú plné podstatných rozporov, súdy tento rozpor opätovným predvolaním týchto svedkov a ich konfrontovaním s videozáznamom (príp. aj listinnými dôkazmi – zápisnicami) nepovažovali za potrebný, s čím nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť [...].
[§ 371 ods. 1 písm. g) TP]. S poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. z 21. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 561/2021-57) bolo dôležité preveriť, či bol daný zákonný podklad zastavenia vozidla policajnou hliadkou 1 a či bol odsúdený riadne poučený o zákaze sebainkriminácie pred dobrovoľným vydaním veci – drog z tašky. Odsúdený tak namieta zákonnosť zastavenia, na základe ktorého došlo následne k vykonaniu nezákonných procesných úkonov, z ktorých vzišli nezákonné dôkazy, ktoré boli pred súdmi vykonané a ktoré slúžia ako dôkazy o vine odsúdeného. Na nezákonné zastavenie vozidla nadväzovali a získavali sa dôkazy, na ktoré sa prenáša ich nezákonnosť.
Súdy celkom správne preverovali zákonnosť zásahu policajných hliadok pri zastavovaní vozidla odsúdeného v zmysle uvedenej aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR, avšak dospeli k nesprávnemu záveru, keď dané zastavenie vozidla vyhodnotili ako zákonné (,hoci tam, kde OS GA nemohol o zákonnosti zásahu polície túto zákonnosť konštatovať – úkon/y polície vyhodnotil ako irelevatný/é pre posúdenie prejednávanej trestnej veci‘). Tvrdená ,neprimeraná rýchlosť vozidla‘, resp. ,bezdôvodne pomalá jazda vozidla‘ je z hľadiska posudzovania subjektívnou kategóriou závislou od posúdenia policajnej hliadky (dokonca prokurátor na HP 11. januára 2023 uviedol, že sa dá táto skutočnosť objektivizovať iba na mieste, z kamerového záznamu to nevyplýva), odvolací súd dokonca uvažuje o prezumovanej pomalej jazde – pozri s. 11 uznesenia KS TT, ktorá mala byť dôvodom na zastavenie. Vyhodnotenie tejto otázky – dôvodnosti zastavenia vozidla – je nutné posudzovať v širších súvislostiach, podľa všetkých dostupných skutkových okolností, v kontexte týchto tvrdení bolo nutné v konaní tieto preveriť, a aj zabezpečením obhajobou navrhovaného kamerového záznamu z obce Matúškovo a čerpacej stanice, a nielen výpoveďou dvoch svedkov (policajtov z policajnej hliadky 1). Súdy bez uvedenia relevantných argumentov vyhodnotili ich výpovede z hľadiska uvádzania pomalej jazdy odsúdeným za dôveryhodné a výpoveď odsúdeného za nedôveryhodnú, bez toho, aby podrobili výpovede svedkov (policajtov z policajnej hliadky 1) ďalšej logickej kritike.
Máme zato, že súdy tak postavili vinu odsúdeného na základe nezákonne zabezpečených dôkazov, keďže nesprávne vyhodnotili zákonnosť zastavenia vozidla, na ktoré nadväzovali ďalšie nezákonné úkony (vrátane výzvy na vydanie veci a samotnej zápisnice o vydaní veci, zaistenia vecného dôkazu – sáčka s drogami, vypracovaný znalecký posudok...) na základe doktríny plodov z otráveného stromu, kedy neprípustným dôkazom sú aj ďalšie priame či nepriame dôkazy získané po (z) nezákonnom zastavení policajtmi.
Vážený dovolací súd, z popisu vyššie uvedeného, poukazujúc najmä na videozáznam a úradný záznam zo 4. septembra 2017, ale aj jednotlivý sled udalostí a uvádzaný kontext tak, ako som si ho opätovne dovolil celý popísať, je zrejmé, že zistené a konštatované zákonné zastavenie vozidla pre pomalú jazdu nie je správne, a preto aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré nadväzovali na takto nezákonné zastavenie vozidla, je nutné vyhodnotiť ako nezákonné. Nezákonne získané dôkazy nemali byť v súdnom konaní vykonávané.
V neposlednom rade súdy vinu zakladali aj na listine o dobrovoľnom vydaní veci (drog), podpísanej samotným odsúdeným, ktorému vydaniu veci malo predchádzať poučenie o právach obvineného. Tu chcem uviesť, že opäť ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom, keďže nielen že nadväzuje na nezákonné zastavenie vozidla (doktrína plodov z otráveného stromu), ale OČTK odsúdeného nepoučili.
V tejto súvislosti si dovolím poukázať na zákaz sebaobviňovania ako ústavný princíp: Ústavný súd pripomenul zákaz sebaobviňovania ako ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47 ods. 1 ústavy. Obsahom tejto zásady je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. ,Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Heaney a Mcguinness proti Írsku, sťažnosť č. 34720/97, Jalloh proti Nemecku, sťažnosť č. 54810/00 alebo Saunders proti Veľkej Británii, sťažnosť č. 19187/91).‘ Zo zákazu sebaobviňovania vyplýva požiadavka, ,aby policajt pred tým, ako vyzve osobu na vydanie veci podľa § 89a TP, túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/11/2013). Postupom podľa § 89a TP bol policajt povinný poučiť sťažovateľa predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (III. ÚS 522/2021).‘ Ústavný súd SR následne rozviedol podstatu zákazu sebaobviňovania s tým, že je dôležité, aby policajt pred tým, ako vyzve osobu na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispieť k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti. O tomto mal policajt poučiť sťažovateľa pred tým, než vec vydal, t. j. o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (nie až po tom, ako už bola vec vydaná). Pokiaľ totiž došlo k vydaniu veci bez tohto predchádzajúceho poučenia, ide o postup od počiatku nezákonný a zákonný podklad by nemalo ani vykonávanie akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislost
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 2/2025
