Krajský súd v P. (ďalej aj ako "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") napadnutým rozsudkom č. k. 3S 41/2014-40 z 5. júna 2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol žalobu proti oznámeniu žalovaného z 23. decembra 2013, ktorým žalovaný podľa § 28 ods. 6 písm. i) a ods. 8 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 274/2009 Z. z.") oznámil žalobcovi vyškrtnutie zo zoznamu členov poľovníckej stráže z dôvodu, že o to požiadal užívateľ poľovného revíru. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosťou zo 16. decembra 2013, doručenou žalovanému 17. decembra 2013, podalo Poľovnícke združenie J. so sídlom v P. (ďalej len "PZ J.") žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Z uvedeného dôvodu bolo podľa § 28 ods. 6 písm. i) zákona č. 274/2009 Z. z. povinnosťou žalovaného žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže vyškrtnúť. Podľa krajského súdu sa na konanie podľa § 28 v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 274/2009 Z. z. nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok"). Oznámenie má len evidenčný charakter, preto žalobca nedôvodne namietal porušenie zásad správneho konania, tým že nebol upovedomený o začatí správneho konania, že mu boli odňaté procesné práva účastníka správneho konania a že oznámenie nemá náležitosti správneho rozhodnutia. Zo žiadnych ustanovení zákona v tomto prípade pre správny orgán nevyplýva povinnosť skúmať, či boli splnené podmienky v súvislosti s odvolaním žalobcu ako člena poľovníckej stráže, t. j. či také rozhodnutie prijala riadne zvolaná a uskutočnená členská schôdza. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, pričom v odôvodnení odvolania zopakoval žalobné námietky. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo podľa žalobcu nevysporiadanie sa s tým, či žiadosť užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie zo zoznamu je relevantná, t. j. či obsahuje dôkaz preukazujúci, že členská schôdza PZ J. odvolala žalobcu ako člena poľovníckej stráže.
Medzi základné práva patrí možnosť každého aspoň raz sa vyjadriť k veci, pokiaľ sa o jeho právach a povinnostiach koná a rozhoduje s konečnou platnosťou bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Podľa názoru žalobcu vylúčenie aplikácie správneho poriadku neznamená, že konanie pred žalovaným správnym orgánom môže byť v rozpore so všeobecne platnými právnymi zásadami a princípmi, z ktorých vychádza aj správny poriadok. Žalobca považuje za nesprávny právny názor krajského súdu o evidenčnom charaktere preskúmavaného oznámenia. Ak krajský súd vyškrtnutie zo zoznamu nepovažuje za rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu, v takom prípade nemal žalobu zamietnuť, ale konanie o žalobe zastaviť. Pokiaľ žalobu zamietol, potom výrok rozsudku krajského súdu je vo vzťahu k jeho odôvodneniu rozporný, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Vyškrtnutie člena poľovníckej stráže zo zoznamu žalobca považuje za konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu, pretože podľa § 28 ods. 8 tretej vety zákona č. 247/2009 Z. z. proti vyškrtnutiu zo zoznamu sa nemožno odvolať. Označené ustanovenie predpokladá vydanie rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu, lebo v inom prípade by premisa zákonodarcu o nemožnosti podať odvolanie v právnej úprave nemala opodstatnenie. Právo podať odvolanie sa spája výlučne s rozhodnutím ako individuálnym aktom aplikácie práva.
Podľa § 28 ods. 8 prvej vety zákona č. 247/2009 Z. z. činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu, teda až okamihom doručenia rozhodnutia o vyškrtnutí sa menia právne pomery člena poľovníckej stráže, t. j. zaniká jeho činnosť. Zákon v tomto prípade zánik činnosti člena poľovníckej stráže spája výlučne s doručením oznámenia, ktorému pripisuje významné konštitutívne účinky. Pokiaľ by žalovaný nevyhotovil a následne nedoručil oznámenie o vyškrtnutí žalobcovi, žalobca by bol v celom rozsahu oprávnený vykonávať činnosť člena poľovníckej stráže, a to aj napriek tomu, že by tu existovala žiadosť zo strany užívateľa poľovného revíru na jeho vyškrtnutie zo zoznamu. Hlavnou úlohou činnosti poľovníckej stráže je podľa žalobcu ochrana poľovníctva, ktorá sa vykonáva vo verejnom záujme, z uvedených dôvodov správny orgán má vždy možnosť voľnej úvahy, či dá prednosť vyškrtnutiu člena poľovníckej stráže pred ochranou verejných záujmov. Aj keď žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu o vyškrtnutí zo zoznamu nebolo vydané v konaní podľa správneho poriadku, ide o vrchnostenský akt správneho orgánu, ktorý zasahuje do práv žalobcu. Žalobca považuje za nesprávny aj názor, že žalovaný je bez ďalšieho viazaný žiadosťou užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie člena poľovníckej stráže. Žalobca trvá na tom, že žiadosť užívateľa o vyškrtnutie musí byť riadna čo v konkrétnom prípade znamená, že musí ísť o účinný prejav vôle právnickej osoby - PZ J. Za taký nemožno považovať to, ak predmetnú žiadosť podá a podpíše len predseda PZ J. ako štatutárny orgán právnickej osoby, pretože podľa Stanov PZ J. odvolávanie člena poľovníckej stráže patrí do výlučnej kompetencie členskej schôdze PZ J. Riadna