192/1950 Sb.
Nariadenie
ministra spravodlivosti
zo dňa 18. decembra 1950,
ktorým sa vydávajú podrobnejšie predpisy pre konanie v trestných
a v občianskych právnych veciach (spravovací poriadok).
Zmena: 115/1951 Zb.
Minister spravodlivosti nariaďuje podľa § 325 zákona
č. 87/1950 Zb., o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok),
a § 44, § 138 ods. 1, § 511 ods. 2, § 577 ods. 1, § 582 ods. 3
a § 677 zákona č. 142/1950 Zb., o konaní v občianskych právnych
veciach (občiansky súdny poriadok):
Prvá časť.
Úvodné ustanovenia.
Organizácia práce na prokuratúrach a riadnych súdoch.
§ 1.
(1) Všetky práce na prokuratúrach a riadnych súdoch (ďalej len
"súdy") sú obstarávané zpravidla podľa druhu agendy v jednotlivých
oddeleniach (trestné oddelenie, občianskoprávne oddelenie, správne
oddelenie).
(2) Úlohy prokurátora obstaráva potrebný počet prokurátorov,
súdnu moc vykonáva potrebný počet sudcov z povolania a sudcov
z ľudu. Výkon justičnej správy obstaráva na prokuratúre
prokurátor, ktorý bol poverený jej vedením (ďalej len "vedúci
prokurátor"), na súde jeho predseda.
(3) Práce správnych referentov, samostatné administratívne
práce súvisiace s výkonom úradu prokurátora alebo s výkonom súdnej
moci (§ 176), kancelárske práce a pomocné práce obstaráva potrebný
počet správnych zamestnancov; v konaní v občianskych právnych
veciach môžu správni zamestnanci, zvlášť na to určení, obstarávať
tiež niektoré jednoduché úkony, ktoré sú inak sverené jedinému
sudcovi alebo predsedovi senátu (§ 677 o.s.p., § 30 ods. 2, § 94
ods. 2, § 170 ods. 2, § 173 ods. 2, § 177).
§ 2.
(1) Ak to vyžaduje rozsah trestnej alebo občianskoprávnej
agendy, zriadi sa pre ich obstarávanie niekoľko trestných alebo
občianskoprávnych oddelení. V takom prípade sa sústredia veci toho
istého druhu zpravidla v jednom oddelení (napr. trestné súdnictvo
vo veciach podľa prvej a druhej hlavy osobitnej časti trestného
zákona, trestné súdnictvo nad mládežou, veci národného poistenia,
veci z pracovného pomeru, nájomné veci, exekučné veci).
(2) Ak nemôžu byť samostatné administratívne práce (§ 1
ods. 3) a kancelárske práce, najmä práce súvisiace s činnosťou
celej prokuratúry alebo celého súdu, obstarávané pre svoj rozsah
v niektorom z oddelení uvedených v § 1 ods. 1, zriadia sa pre
obstarávanie týchto prác osobitné oddelenia (napr. doručovacie
oddelenie, výkonné oddelenie).
§ 3.
Ak to pripúšťa rozsah agendy, môžu byť zamestnanci prokuratúry
alebo súdu súčasne poverení obstarávaním prác pre viac oddelení.
§ 4.
(1) Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradené
bezprostredné vedenie prác niektorých správnych referentov, vedie
práce správneho oddelenia na prokuratúre vedúci prokurátor, na
súde predseda súdu. Práce ostatných oddelení vedú na prokuratúre
prokurátori-aprobanti, na súde predsedovia senátu.
(2) Samostatné administratívne práce (§ 1 ods. 3), kancelárske
a pomocné práce vedie v každom jednotlivom oddelení správny
zamestnanec, ktorý bol na to určený na prokuratúre vedúcim
prokurátorom, na súde predsedom súdu (vedúci úradník oddelenia).
Pobočky okresných súdov.
§ 5.
(1) Z dôležitých dôvodov môže predseda krajského súdu so
súhlasom ministra spravodlivosti nariadiť, aby okresný súd pre
niektoré obce svojho obvodu obstarával trestnú a občianskoprávnu
agendu alebo niektoré jej druhy v oddelení umiestnenom mimo svojho
sídla (pobočka okresného súdu).
(2) Pred rozhodnutím vyžiada si predseda krajského súdu
vyjadrenie krajského prokurátora a prostredníctvom predsedu
okresného súdu tiež vyjadrenia miestnych národných výborov
zúčastnených obcí a okresného národného výboru, v obvode ktorého
sú tieto obce.
Pravidelné súdne dni.
§ 8.
(1) Na uľahčenie styku pracujúcich so súdom môže predseda
krajského súdu nariadiť, aby okresný súd pre niektoré obce svojho
obvodu konal mimo svojho sídla pravidelné súdne dni (ďalej len
"súdne dni").
(2) Ustanovenie § 5 ods. 2 sa použije obdobne.
§ 9.
Na súdnych dňoch sa konajú, pokiaľ to ich účel alebo povaha
veci nevylučuje, úkony toho istého druhu a rozsahu ako v sídle
okresného súdu. Predseda senátu nie je na súdnych dňoch viazaný
rozvrhom práce.
§ 11.
(1) Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, ktoré viedly
k zavedeniu súdnych dní, nariadi predseda krajského súdu ich
obmedzenie alebo zastavenie.
(2) Na rozhodnutie, ktorým sa má konanie súdnych dní zastaviť,
je potrebný súhlas ministra spravodlivosti; inak sa použije
ustanovenie § 5 ods. 2 obdobne.
§ 12.
Zavedenie, obmedzenie alebo zastavenie súdnych dní vyhlási
predseda okresného súdu na návestnej tabuli súdu a v zúčastnených
obciach, ako aj na budove určenej na konanie súdnych dní; ak je to
potrebné, uvedie to na známosť aj iným vhodným spôsobom. Odpisom
vyhlášky upovedomí predseda okresného súdu okresného a krajského
prokurátora, predsedu krajského súdu, okresný národný výbor
a Ministerstvo spravodlivosti.
Rozvrh práce.
§ 14.
(1) Z rozvrhu práce musí byť zrejmé, ako sú úlohy súdu
rozdelené medzi jednotlivé oddelenia a do ktorých oddelení sú
zaradení jednotliví sudcovia a správni zamestnanci.
(2) Jednotlivé oddelenia sa v rozvrhu práce označia bežnými
arabskými číslami podľa tohto poradia: správne oddelenie, trestné,
občianskoprávne a ostatné oddelenia (pobočky okresného súdu).
Podateľňa a spisovňa sa uvedú na konci poradia bez označenia
číslom.
(3) V rozvrhu práce sa ďalej uvedie bližšie rozdelenie
pracovného času, čas určený pre styk s pracujúcimi, čas pracovnej
pohotovosti v dňoch pracovného pokoja a miesto a čas konania
súdnych dní.
Služobný dozor.
§ 17.
(1) Na činnosť správnych zamestnancov, ktorí obstarávajú
v oddelení (§ 1 ods. 1, § 5 ods. 1) samostatné administratívne
práce (§ 1 ods. 3), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá vedúci
úradník oddelenia.
(2) Na činnosť všetkých zamestnancov v trestnom alebo
v občianskoprávnom oddelení dozerá na prokuratúre
prokurátor-aprobant, na súde predseda senátu.
(3) Na činnosť všetkých správnych zamestnancov, pokiaľ na
prokuratúre alebo na súde obstarávajú samostatné administratívne
práce (§ 1 ods. 3), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá
dozorný úradník.
(4) Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradený priamy
dozor na činnosť niektorých správnych referentov, dozerá na
činnosť všetkých zamestnancov na prokuratúre vedúci prokurátor, na
súde jeho predseda.
§ 18.
(1) Na činnosť podriadených okresných prokuratúr vykonáva
dozor krajský prokurátor, na činnosť podriadených okresných súdov
predseda krajského súdu, a to prehliadkami, ktoré konajú buď podľa
plánu schváleného Ministerstvom spravodlivosti, alebo na osobitné
nariadenie alebo kedykoľvek je to potrebné.
(2) Ak majú byť na okresných prokuratúrach alebo na okresných
súdoch predmetom prehliadky len práce správnych zamestnancov, môže
krajský prokurátor poveriť vykonaním prehliadky dozorného úradníka
alebo iného spôsobilého správneho zamestnanca krajskej
prokuratúry, predseda krajského súdu dozorného úradníka alebo
iného spôsobilého správneho zamestnanca krajského súdu.
(3) Pri prehliadke treba zistiť, či sa príslušné práce
vykonávajú rýchle, účelne a podľa predpisov a či vedomosti,
schopnosti, usilovnosť a uvedomenie zamestnancov činných na
prokuratúre alebo súde, na ktorých sa prehliadka koná, sú také,
aké vyžaduje druh prác, ktoré vykonávajú.
(4) Zistené závady sa odstránia pokiaľ možno na mieste,
závady, ktorých odstránenie je mimo odboru pôsobnosti krajského
prokurátora alebo predsedu krajského súdu, sa uvedú v písomnej
zpráve o výsledku prehliadky. Zpráva sa predloží Ministerstvu
spravodlivosti, zpráva o výsledku prehliadky okresných prokuratúr
sa okrem toho predloží v odpise Generálnej prokuratúre. V zpráve
sa uvedie, v akom stave boly prokuratúra alebo súd zistené, aké je
ich pracovné zaťaženie a personálne obsadenie a čo bolo zariadené
na odstránenie zistených závad.
§ 19.
Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, krajské prokuratúry
a krajské súdy sú oprávnené vytknúť chyby, ktoré sa vyskytly pri
použití zákonných predpisov a ktoré zistily pri výkone súdnictva
v konaní na podriadených prokuratúrach alebo súdoch; ak ide
o závažnejšie prípady, oznámia zistené chyby Ministerstvu
spravodlivosti so zprávou, čo zariadily na ich odstránenie.
Pracovné porady.
§ 20.
(1) Na prokuratúrach sa konajú pravidelné pracovné porady
(ďalej len "porady"), a to pokiaľ možno za účasti všetkých
zamestnancov prokuratúry; porady svoláva vedúci prokurátor podľa
vopred určeného plánu.
(2) Okrem porád uvedených v odseku 1 sa konajú na krajských
prokuratúrach širšie pravidelné pracovné porady (ďalej len "širšie
porady"), a to pokiaľ možno za účasti všetkých okresných
prokurátorov alebo aj ostatných prokurátorov z obvodu krajskej
prokuratúry; širšie porady svoláva krajský prokurátor podľa vopred
určeného plánu.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne na porady
(širšie porady), ktoré sa konajú na súdoch (na krajskom súde) za
účasti zamestnancov súdu (predsedov okresných súdov alebo aj
ostatných sudcov z povolania v obvode krajského súdu).
§ 21.
(1) Na porady na prokuratúre sa má pribrať predseda
príslušného súdu, na širšie porady sa majú okrem toho pribrať
predsedovia odvolacích trestných alebo odvolacích
občianskoprávnych senátov.
(2) Na porady a širšie porady na súde sa má pribrať príslušný
vedúci prokurátor.
(3) Na porady na súde sa majú aspoň raz za štvrť roku pribrať
sudcovia z ľudu alebo ich zástupcovia; na širšie porady na
krajskom súde sa majú aspoň raz za pol roku pribrať zástupcovia
sudcov z ľudu od jednotlivých podriadených okresných súdov.
§ 22.
Ak je to účelné, môžu sa porady (širšie porady) na prokuratúre
konať spoločne s poradami na súde.
§ 23.
Na poradách (širších poradách) sa majú najmä
1. vymeňovať skúsenosti o rozhodovaní prokurátorov a súdov, a to
predovšetkým s hľadiska jednotného výkladu zákonov,
2. prejednávať došlé zprávy o výsledku vykonanej prehliadky,
3. prejednávať návrhy na odstránenie zistených závad alebo
zlepšovacie návrhy,
4. podávať zprávy alebo posudky vyžiadané vedúcim prokurátorom
alebo predsedom súdu.
Druhá časť.
Konanie v trestných veciach a v občianskych právnych veciach.
PRVÁ HLAVA.
Všeobecné ustanovenia.
Urýchlenie a zjednodušenie konania.
§ 24.
(1) Všetky trestné a občianske právne veci sa majú prejednávať
s najväčším urýchlením tak, aby sa v nich čo najskôr mohlo vydať
konečné rozhodnutie.
(2) Prokurátori, sudcovia a všetci zamestnanci prokuratúr
a súdov majú vychádzať všetkým pracujúcim, ktorí sa dovolávajú ich
rady alebo pomoci, všemožne v ústrety; najmä sa majú všestranne
starať o to, aby nedostatok všeobecného alebo právnického
vzdelania nebol nikomu na ujmu v jeho právach, a dávať všetkým,
ktorí to potrebujú, návod na vykonanie potrebných úkonov spolu
s poučením, aké právne následky budú spojené s vykonaním týchto
úkonov alebo s ich opomenutím.
(3) Čas, keď sa možno ustanoviť k prokurátorovi alebo na súd
bez predchádzajúceho predvolania, sa určí tak, aby styk
pracujúcich s prokurátorom alebo súdom bol čo najviac uľahčený.
§ 25.
(1) Ak je potrebné nejaké vysvetlenie a ak ho nemožno opatriť
iným vhodným spôsobom, možno si od osoby, ktorá môže podať také
vysvetlenie, vyžiadať stručné písomné vyjadrenie alebo možno takú
osobu informatívne vypočuť. Pozvanie na informatívne vypočutie sa
môže stať jednoduchým predvolaním alebo telefonicky.
(2) O informatívnom vypočutí sa spíše vo spise stručný záznam,
ktorý podpíše ten, kto ho spísal; vypočúvaný pripojí svoj podpis,
ak to pokladá vypočúvajúci vzhľadom na závažnosť oznámenia za
účelné.
§ 26.
(1) Tam, kde sú pre vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy),
pre iné vybavenia a pre zápisnice predpísané vzory, treba ich
použiť, pokiaľ tomu neprekážajú dôležité dôvody (napr. osobitná
složitosť veci).
(2) Pre ostatné vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy) alebo
vybavenia, ktoré sa s výnimkou nepatrných odchýlok nemenia, ako aj
pre listy, zprávy, oznámenia a listinné osvedčenia, ktoré sa veľmi
často opakujú, a pre ktoré nie sú predpísané vzory, môžu si
prokuratúry a súdy zaviesť vlastné vzory.
Písomné podania.
§ 27.
(1) Písomné podania treba predložiť v toľkých rovnopisoch
(§ 61 ods. 3 tr.p., § 43 ods. 2 o.s.p.), aby okrem rovnopisu
určeného pre prokurátora alebo súd (poprípade tiež pre iného
prokurátora, iný súd, iné oddelenie) mohlo sa doručiť po jednom
rovnopise každej osobe, ktorej sa má rovnopis podania doručiť.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj pre odpisy príloh,
ktoré sa majú doručiť s rovnopisom písomného podania.
(3) Ak účastník v konaní v občianskych právnych veciach
nepredložil potrebný počet rovnopisov písomného podania a jeho
príloh, hoci bol na to vyzvaný, zhotoví ich súd na jeho trovy; na
to musí byť účastník vo výzve upozornený.
§ 28.
Ak si osoba, ktorá urobila písomné podanie, praje, aby jej
podateľňa potvrdila jeho prijatie, môže k písomnému podaniu okrem
jeho rovnopisov uvedených v § 27 ods. 1 pripojiť buď ešte jeho
ďalší rovnopis alebo aspoň jeho stručný výťah (tzv. rubriku);
rubrika musí obsahovať označenie prokuratúry alebo súdu, meno,
priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa
a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo
zmocnenca, ako aj údaj, o aký predmet konania a o aký procesný
úkon ide.
Podania urobené ústne do zápisnice.
§ 29.
Ak zápisnice spísané o ústne urobených podaniach nahradzujú
písomné podania, musia mať všetky náležitosti, ktoré sú predpísané
pre písomné podania.
§ 30.
(1) Podania urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla
prokurátor alebo sudca z povolania. Ak je to potrebné, môže
zmocniť vedúci prokurátor jedného z prokurátorov a predseda súdu
jedného zo sudcov z povolania, aby spisovali všetky ústne podania,
ktoré boly urobené na prokuratúre alebo na súde.
(2) Jednoduché podania urobené ústne do zápisnice môžu
spisovať aj správni zamestnanci, ak ich na to zmocnil
prokurátor-aprobant alebo predseda senátu (§§ 42, 677 o.s.p.).
§ 31.
(1) Trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice spisuje
zpravidla prokurátor, ktorý vyslúchne oznamovateľa o trestnom
čine, o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných
pomeroch páchateľa a o dôkazoch, ako aj o výške škody spôsobenej
oznámeným činom. Výsluchom sa má získať potrebný základ pre ďalšie
konanie, tak aby nebolo potrebné výsluch oznamovateľa opakovať.
(2) Ak je z údajov oznamovateľa zrejmé, že oznámený skutok nie
je trestným činom alebo že páchateľa nemožno stíhať z iných
dôvodov, treba o tom oznamovateľa poučiť; ak oznamovateľ predsa
trvá na svojom oznámení, poznamená sa v zápisnici, že oznamovateľ
bol poučený.
(3) Ak bolo trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice na
súde, použijú sa ustanovenia odsekov 1 a 2 obdobne. Zápisnica sa
bezodkladne zašle príslušnému prokurátorovi.
§ 32.
Telegrafické podania.
(1) Podania v občianskych právnych veciach urobené
telegraficky (§ 44 o.s.p.), ktoré nemaly náležitosti predpísané
pre písomné podania, musia sa opakovať písomným podaním alebo
ústne do zápisnice.
(2) Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti
predpísané pre písomné podania, treba nedostatok vlastnoručného
podpisu [§ 43 ods. 1 písm. e) o.s.p.] odstrániť dodatočným
stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania; prejav
súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne
treba predložiť aj potrebné prílohy.
(3) Dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu
podľa odseku 2 musia byť urobené do troch dní po uplynutí lehoty,
ktorá je určená pre ono podanie, ak však niet takej lehoty, do
troch dní po dôjdení telegrafického podania. Ak sa táto lehota
zmešká, nemožno prihliadať na telegrafické podanie.
Dožiadanie.
§ 33.
(1) O vykonanie jednotlivých úkonov dožiadaním (§ 22 ods. 2
tr.p., § 16 o.s.p.) treba požiadať zpravidla osobitným listom,
v ktorom sa podrobne uvedú potrebné údaje. To platí najmä vtedy,
ak ide o dožiadanie o súčasné vykonanie úkonov rôznymi okresnými
prokuratúrami alebo rôznymi okresnými súdmi. Ak však na vykonanie
úkonov, o ktoré sa žiadalo, je potrebná podrobnejšia znalosť
spisov, zašlú sa dožiadanej prokuratúre alebo dožiadanému súdu
príslušné spisy alebo ich časti. Dožiadaniu sa musí vyhovieť
s najväčším urýchlením, aby na dožadujúcej prokuratúre alebo na
dožadujúcom súde nebolo potrebné odročiť určené pojednávanie.
(2) Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, vybavuje dožiadania
prokurátor, alebo ak bol dožiadaný súd, sudca, ktorý bol na to
určený rozvrhom práce. Ak je to dôležité pre úspešné vykonanie
konania, treba pri vykonávaní dožiadania výsluchom osôb rozšíriť
výsluch - podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo - aj na okolnosti
alebo osoby, ktoré v dožiadaní neboly uvedené. O výsluchu osoby,
ktorá nebola v dožiadaní uvedená, treba vždy upovedomiť účastníkov
(§ 96 ods. 1 o.s.p.).
(3) Ak nemôže byť dožiadaný úkon vykonaný v obvode dožiadanej
prokuratúry alebo dožiadaného súdu, postúpi sa dožiadanie
príslušnej prokuratúre alebo príslušnému súdu, ak sú známe, inak
sa dožiadanie vráti. Postúpenie dožiadania sa súčasne oznámi
dožadujúcej prokuratúre alebo dožadujúcemu súdu.
§ 34.
Ak sa žiada len o doručenie písomnosti doručovateľom
prokuratúry alebo súdnym doručovateľom, postačí, ak sa to uvedie
na doručenke, s ktorou sa písomnosť dožiadanej prokuratúre alebo
dožiadanému súdu zasiela; osobitný sprievodný list netreba
pripojovať.
§ 35.
(1) Dožiadania tuzemských súdov (úradov, orgánov verejnej
správy) o doručenie písomností vybavuje samostatne oddelenie,
ktoré obstaráva doručovaciu službu.
(2) Žiadosti cudzozemských súdov (úradov) o doručenie
písomností vybavuje prokurátor, alebo ak bol požiadaný súd, sudca,
ktorý bol na to určený rozvrhom práce.
Nazeranie do spisov.
§ 36.
(1) Do spisov možno nazerať (§ 66 tr.p., § 87 o.s.p.), pokiaľ
sa ďalej neustanovuje inak, výlučne v miestnostiach prokuratúry
alebo súdu pod dozorom vedúceho úradníka oddelenia alebo správneho
zamestnanca ním na to určeného. Zároveň sa urobia vhodné opatrenia
na zachovanie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov (§ 118 ods. 1
tr.p., §§ 108 a nasl. o.s.p.). Znalcom, ktorí nemôžu podať
spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov, môže
prokurátor alebo predseda senátu spisy požičať.
§ 39.
Vydávanie úradných vysvedčení.
Prokurátor-aprobant a v konaní na súde predseda senátu môže
účastníkovi konania na jeho žiadosť vydať úradné vysvedčenie
o skutočnostiach známych zo spisu, pokiaľ to potrebuje na
uplatňovanie alebo obhajovanie svojich práv.
§ 40.
Vylúčenie súdnych osôb z vykonávania úkonov trestného konania.
(1) Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého
z vykonávania úkonov trestného konania v určitej veci ide (§ 39
ods. 2 tr.p.), s tým súhlasí, pridelí predseda súdu vec inému
sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu.
O tomto opatrení predseda súdu urobí záznam vo spise.
(2) Zapisovateľ je povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré
nesmie byť pribratý (§ 60 ods. 3 tr.p.), prokurátorovi a v konaní
na súde predsedovi senátu, len čo sa o týchto skutočnostiach
dozvedel.
Ustanovovanie obhajcov a zástupcov.
§ 41.
Nadpis zrušený od 1.1.1952
Ak má prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda
senátu
ustanoviť obvinenému obhajcu (§ 45 tr.p.), požiada advokátsku
poradňu, aby mu oznámila, ktorý advokát má byť za obhajcu
ustanovený.
DRUHÁ HLAVA.
Úkony prokurátora a súdu.
Miesto a čas úkonov.
§ 43.
(1) Úkony prokurátora alebo súdu sa konajú mimo budovy
prokuratúry alebo súdu len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody,
najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to vhodné
z výchovných dôvodov.
(2) Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove úradu (orgánu
verejnej správy) alebo verejného ústavu alebo podniku, treba to
vopred ohlásiť osobe poverenej ich vedením.
(3) Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách
a podnikoch alebo v budovách Sboru národnej bezpečnosti smie
prokurátor alebo súd vykonať potrebný úkon len so svolením
príslušného veliteľa.
Predvolávanie a predvádzanie na úkony.
§ 45.
(1) Predvolávanie na jednotlivé úkony sa deje zpravidla
písomne, alebo pokiaľ je to možné, ústne, v naliehavých prípadoch
aj telegraficky alebo telefonicky. Ak niektorá osoba bola
predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom
záznam vo spise; ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená
sa to v zápisnici.
(2) Ak to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, najmä pri
nariadenom predvedení, možno predvolanie v trestných veciach
zariadiť aj prostredníctvom orgánov národnej bezpečnosti.
(3) V písomnom predvolaní sa uvedie označenie veci, miesto,
čas, a ak tým nie je ohrozený všeobecný záujem, tiež predmet
výsluchu alebo iného úkonu, ďalej, či sa má predvolaný ustanoviť
ako obvinený, účastník, svedok, znalec alebo tlmočník a ktoré
pomôcky a dôkazné prostriedky má so sebou priniesť. Zamestnané
osoby sa súčasne vyzvú, aby o svojom predvolaní včas upovedomily
svojho zamestnávateľa (bezprostredného predstaveného), aby mohlo
byť zariadené ich zastupovanie za ich neprítomnosti v práci. Okrem
toho sa v písomnom predvolaní označia zákonné následky, ktoré by
predvolaného postihly, keby sa bez dôvodu a bez ospravedlnenia
neustanovil.
(4) V písomnom predvolaní určenom obvinenému sa okrem
zákonného ustanovenia uvedie aj slovne, o aké obvinenie ide.
(5) Príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe sa
predvolávajú prostredníctvom svojho predstaveného. Ak nie je známy
predstavený vojenských osôb v činnej službe, predvolajú sa
prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený
príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej
stráže v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom najbližšieho
veliteľstva príslušného Sboru.
(6) Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom
istom pracovisku (v tom istom závode a pod.), možno vykonať ich
výsluch po predchádzajúcej dohode so správou pracoviska (závodu
a pod.) v mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho
predvolania.
§ 47.
Upovedomovanie o úkonoch.
(1) Ustanovenia § 45 ods. 1 a ods. 3 prvej a druhej vety sa
použijú primerane, ak sa upovedomujú o úkonoch prokurátora alebo
súdu obvinený, jeho obhajca alebo zákonný zástupca, zúčastnená
osoba, poškodený a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci, orgán
verejnej starostlivosti o mládež alebo účastníci a ich zákonní
zástupcovia alebo zmocnenci.
(2) Prokurátor musí byť upovedomený o všetkých úkonoch súdu,
ktorých sa má zúčastniť.
Výsluchy.
§ 48.
(1) Pred výsluchom zistí vyslúchajúci totožnosť vyslúchaného
a poučí ho o jeho právach a povinnostiach. V zápisnici sa výslovne
uvedie, že sa tak stalo; kde je to potrebné, uvedie sa aj prejav
vyslúchaného.
(2) Na začiatku výsluchu zistí vyslúchajúci osobné pomery
vyslúchaného:
1. u obvineného zistí najmä meno a priezvisko (aj predošlé
priezvisko), dátum a miesto (okres) jeho narodenia, miesto,
kde bol zapísaný do knihy narodení, jeho posledné bydlisko
(miesto pobytu), rodinný stav, zamestnanie (u osôb, ktoré nie
sú zamestnané, ich posledné zamestnanie), majetkové
a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty;
2. u inej vyslúchanej osoby zistí meno a priezvisko, vek, rodinný
stav, zamestnanie, bydlisko (miesto pobytu) a okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na jej hodnovernosť.
(3) Vyslúchanému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď,
nazrel do svojich písomných poznámok. Ak sa tak stalo, poznamená
sa to v zápisnici. Vyslúchaného možno vyzvať, aby poznámky
predložil na nazretie prokurátorovi alebo sudcovi, ktorý vedie
výsluch.
§ 49.
(1) Výsluch osôb, ktoré sa nevedia vyjadrovať ani v českom ani
v slovenskom jazyku, sa koná prostredníctvom tlmočníka. Od
pribratia tlmočníka možno upustiť, ak vyslúchajúci alebo
zapisovateľ ovláda jazyk, v ktorom sa bude výsluch konať.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne pre výsluch
hluchých, nemých alebo hluchonemých osôb, ak sa nemožno s nimi
dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.
§ 50.
(1) Ak priberie prokurátor alebo súd znalca k ohliadke (§ 80
tr.p., §§ 119 a nasl. o.s.p.), môže vzhľadom na povahu veci určiť,
že sa má ohliadka konať len v prítomnosti znalcov samých.
(2) Ak je obava, že predmet ohliadky sa ohliadkou zničí alebo
zmení, odovzdá sa znalcom, ak je to možné, len časť predmetu
a urobí sa opatrenie, aby sa mohla ohliadka podľa potreby
opakovať.
Zápisnica.
§ 51.
(1) Zápisnica (§ 60 tr.p., §§ 66 a 68 o.s.p.) má obsahovať
všetky podstatné okolnosti a musí byť z nej zrejmé, či pri
vykonávaní úkonu sa dbalo na príslušné predpisy (napr. napomenutie
vypovedať pravdu, prejav, ktorý vyslúchaný urobil na upozornenie,
že má právo odoprieť výpoveď).
(2) Zpravidla sa zapisuje len obsah výpovede vyslúchaných
osôb. Pokiaľ je to dôležité pre posúdenie veci, zapíšu sa výpovede
vyslúchaných osôb doslovne; v tomto prípade sa príslušné miesto
vyslúchanej osobe vždy zo zápisnice prečíta a v zápisnici sa
poznamená, že sa tak stalo, poprípade tiež, aké námietky boly
robené. Ak záleží na presnom a doslovnom znení odpovede alebo ak
vyslúchaný vypovedá vyhýbavo, koná sa výsluch tak, že sa kladú
jednotlivé otázky, ktoré sa doslovne zapíšu do zápisnice; rovnako
sa doslovne zapíše do zápisnice odpoveď vyslúchaného.
(3) Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie ani česky ani
slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na
doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej
príslušnú časť pokiaľ možno tiež v jazyku, v ktorom táto osoba
vypovedala.
(4) Zápisnica sa hlasito diktuje, aby prítomní diktovanú
výpoveď počuli. Prokurátor a v konaní na súde predseda senátu môže
vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď
diktoval zapisovateľovi sám. Táto okolnosť sa poznamená
v zápisnici.
(5) Ak je to potrebné, môže byť priebeh celého výsluchu alebo
jeho časti, poprípade priebeh celého úkonu alebo jeho časti,
zaznamenaný tesnopisne; tesnopisný záznam sa prepíše obyčajným
písmom a pripojí k zápisnici.
§ 52.
(1) Zápisnicu v trestných veciach podpisujú osoba vedúca
konanie a zapisovateľ, ako aj tlmočník a osoba pribratá podľa
§ 127 ods. 2 a § 133 ods. 2 tr.p. Zápisnicu spísanú mimo hlavného
a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania podpisuje aj
vyslúchaný; ak bola výpoveď vyslúchaného napísaná na niekoľkých
samostatných listoch alebo hárkoch, podpíše vyslúchaný každý
samostatný list alebo hárok osobitne. Pred podpísaním sa zápisnica
vyslúchanému prečíta alebo predloží na prečítanie. V zápisnici sa
poznamená, že sa tak stalo, a uvedie sa, či vyslúchaný zápisnicu
schválil. Ak vyslúchaný odmietne zápisnicu podpísať, poznamená sa
to v zápisnici spolu s dôvodmi, ktoré uviedol.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania
podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže pre
prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu iná osoba, nie je
potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis chýba, sa poznamená
v zápisnici.
§ 53.
Osoba vedúca konanie môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť
opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností a v tomto smere
zápisnicu doplniť. Oprava sa vyznačí tak, aby pôvodný zápis zostal
čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil, a zapisovateľ.
§ 54.
(1) V zápisnici o hlasovaní (§ 24 tr.p., § 155 o.s.p.) sa
uvedie:
1. deň hlasovania,
2. mená a priezviská členov senátu a zapisovateľa,
3. postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok
rozhodnutia.
(2) Mienka odlišná od názoru väčšiny sa zapíše v celom svojom
znení a stručne sa odôvodní.
(3) Dôvody rozhodnutia sa pojmú do zápisnice len vtedy, ak je
medzi členmi senátu rozpor pre odôvodnenie, ktorý bolo potrebné
hlasovaním odstrániť.
(4) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu
a zapisovateľ.
(5) Ak sa skončí pojednávanie bez odročenia, pojmú sa všetky
zápisy o hlasovaní senátu do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(6) Ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát
usniesol jednohlasne a ktoré predchádzala iba porada
v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania, nespisuje
sa osobitná zápisnica o hlasovaní, v zápisnici o pojednávaní sa
poznamená, že sa usnesenie stalo bez prerušenia pojednávania.
(7) Zápisnica o hlasovaní sa pripojí ku spisu v zalepenej
obálke, opatrenej na závere okrúhlou úradnou pečiatkou (§ 70
ods. 1).
§ 55.
Označenie osoby obvineného a trestného činu.
(1) Ak nie sú známe všetky osobné dáta obvineného [§ 26
ods. 1 písm. b), § 86 písm. b) tr.p.], uvedú sa ako v obžalobe,
tak v rozsudku všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby obvinený
nemohol byť zamenený s inou osobou.
(2) Trestný čin [§ 26 ods. 1 písm. c), § 86 písm. c) tr.p.] sa
ako v obžalobe, tak v rozsudku označí nielen uvedením príslušného
ustanovenia (príslušných paragrafov) trestného zákona, ale aj
svojím pomenovaním.
§ 56.
Denník prokurátora.
(1) Na okresnej a Štátnej prokuratúre vedie prokurátor
o každej trestnej veci denník. Denník nie je súčasťou trestného
spisu a uschováva sa oddelene.
(2) Za prípravného konania sa do denníka zpravidla zapisuje
len dôjdenie spisu a spôsob vybavenia prokurátorom, poprípade
záznam o úkonoch, ktoré sú pre konanie zvlášť dôležité. Po podaní
obžaloby, pokiaľ bude trestný spis na súde, sa v denníku vyznačí
každé dôjdenie spisu, ako aj jednotlivých písomností a urobené
opatrenie. Po právoplatnom skončení veci na súde nebudú zpravidla
potrebné ďalšie záznamy v denníku.
(3) V každom štádiu konania treba však do denníka zapisovať
a v ňom ukladať rovnopisy zpráv predkladaných nadriadenému
prokurátorovi a poukazy od neho došlé, dôverné prípisy, rovnopis
vyhotovenia obžaloby a opravných prostriedkov a rovnopisy súdnych
rozhodnutí, ak boly prokurátorovi doručené.
(4) Vo väzobných veciach denník sa nápadne označí "Väzba". Ak
bol obvinený z väzby prepustený, označenie "Väzba" sa na denníku
prečiarkne.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane na vedenie
denníka o občianskych právnych veciach, ak prokurátor urobil návrh
na začatie občianskoprávneho konania alebo ak vstúpil do takého
konania.
TRETIA HLAVA.
Verejné konania.
Prvý diel.
Hlavné pojednávanie, odvolacie pojednávanie a verejné zasadania.
Príprava hlavného pojednávania.
§ 57.
(1) Po skončení prípravného konania predloží prokurátor súdu
obžalobu (§ 85 ods. 1 tr.p.) a pripojí k nej príslušné spisy.
(2) Obžalobu treba podať v toľkých rovnopisoch, aby po jednom
rovnopise dostali všetci členovia senátu, všetci obvinení a ich
zákonní zástupcovia a obhajcovia a aby jeden rovnopis zostal pri
spise súdu prvej stolice. Rovnopisy určené pre členov senátu sa
ponechajú po skončení hlavného pojednávania pri spise.
(3) Veci dôležité pre trestné konanie (§ 82 tr.p.) zostanú
ďalej v úschove prokurátora. Podaním obžaloby prechádza však
rozhodovanie o vrátení alebo vydaní týchto vecí na súd.
(4) Ak bola obžaloba pred začatím hlavného pojednávania vzatá
zpät (§ 85 ods. 2 tr.p.), vráti súd spisy prokurátorovi.
Rozhodovanie o väzbe obvineného a o veciach vzatých do úschovy
prechádza opäť na prokurátora.
§ 58.
(1) Predseda senátu pripraví hlavné pojednávanie tak, aby sa
mohlo skončiť na jedinom zasadaní, a ak to dovoľuje povaha
prípadu, v jednom dni.
(2) Počet hlavných pojednávaní určených na jeden deň treba
podľa získaných skúseností a s náležitým zreteľom na druh a rozsah
trestných vecí, ktoré sa budú na hlavnom pojednávaní prejednávať,
určiť tak, aby sa jednotlivé hlavné pojednávania nemusely pre
nedostatok času odkladať. Taktiež začiatok niekoľkých hlavných
pojednávaní určených na ten istý deň treba podľa pravdepodobného
trvania predchádzajúcich hlavných pojednávaní určiť tak, aby
predvolané osoby nemusely na začiatok hlavného pojednávania dlho
čakať.
(3) Ak možno očakávať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší
čas, majú sa svedkovia predvolať pokiaľ možno na čas, v ktorom
pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. Ustanovenie predchádzajúcej
vety sa použije obdobne na predvolanie znalcov a tlmočníkov, ak
nie je potrebné, aby sa zúčastnili celého hlavného pojednávania.
Hlavné pojednávanie.
§ 59.
Po začatí hlavného pojednávania zistí predseda senátu
totožnosť všetkých predvolaných osôb, a to zpravidla podľa
občianskych preukazov.
§ 60.
(1) Pri hlavných pojednávaniach, o sledovanie ktorých možno
u pracujúcich očakávať väčší záujem, možno urobiť opatrenie proti
preplneniu miestnosti, v ktorej sa bude konať verejné pojednávanie
(napr. vydávanie vstupeniek).
(2) Prístup na hlavné pojednávanie možno ako poslucháčom
odoprieť osobám
1. maloletým,
2. ozbrojeným, pokiaľ nie sú povinné nosiť zbraň podľa svojej
služby,
3. ktoré sa ustanovily v stave spôsobilom vzbudiť verejné
pohoršenie, alebo
4. ktoré boly opätovne súdom potrestané.
§ 61.
(1) Ak bola verejnosť hlavného pojednávania vylúčená pre
ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva,
upozorní predseda senátu prítomných (§ 143 ods. 2 posledná veta
a § 144 ods. 1 tr.p.) na trestné následky, ktoré by nastaly, keby
nepovolaným osobám vyjavili skutočnosti, o ktorých sa pri
pojednávaní dozvedeli.
(2) Predseda senátu môže zakázať, aby si prítomní (odsek 1)
robili písomné poznámky o tom, čo pri hlavnom pojednávaní počuli.
ŠTVRTÁ HLAVA.
Rozhodnutia prokurátora a súdu.
Vyhotovenie rozhodnutia.
§ 64.
Ak sa zúčastnil prokurátor konania v občianskych právnych
veciach (§ 6 o.s.p.), vyznačí sa to vo vyhotovení súdneho
rozhodnutia (§§ 157 a 170 o.s.p.).
§ 65.
(1) Predseda senátu môže vypracovaním písomného vyhotovenia
rozhodnutia poveriť niektorého sudcu z povolania, ktorý je členom
senátu; vypracovanie písomného vyhotovenia usnesenia jednoduchej
povahy môže sveriť aj správnym zamestnancom.
(2) Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu pre prekážku
dlhšieho trvania vypracovať písomné vyhotovenie vyhláseného
(vyneseného) rozhodnutia, môže ho na príkaz predsedu súdu
vypracovať iný sudca z povolania, ktorý nebol členom senátu.
(3) Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa opatrí dátom jeho
vyhlásenia (vynesenia).
§ 66.
(1) Písomné vyhotovenie rozhodnutia prokurátora schvaľuje
a podpisuje vedúci prokurátor, ktorý však môže toto oprávnenie
v niektorých veciach buď celkom alebo zčasti preniesť na
prokurátorov - aprobantov.
(2) Písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu podpisuje predseda
senátu. Ak nemôže predseda senátu podpísať písomné vyhotovenie
rozhodnutia pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný
člen senátu. Dôvod, prečo podpis predsedu senátu chýba, sa
poznamená na písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Vyhotovenie usnesenia v skrátenej forme.
§ 67.
(1) Pri usneseniach jednoduchej povahy, ktoré v úplnom rozsahu
vyhovujú podanému návrhu a ktoré nemusia byť odôvodnené, môže sa
písomné vyhotovenie usnesenia nahradiť stručným povoľovacím
záznamom ("Návrhu sa vyhovuje").
(2) V povoľovacom zázname sa ďalej uvedie, či sa má na
zhotovenie rovnopisu vyhotovenia rozhodnutia použiť predpísaný
vzor ("Návrhu sa vyhovuje, vzor č. ...") alebo povoľovacia
pečiatka ("Návrhu sa vyhovuje, peč.").
(3) Povoľovaciu pečiatku možno použiť, ak je poruke dostatočný
počet rovnopisov písomného podania alebo dostatočný počet
rovnopisov rubrík; tieto podania alebo tieto rubriky musia
obsahovať určitý návrh súhlasný s písomným podaním, ako aj právne
poučenie o opravnom prostriedku.
(4) Ak je to potrebné, uvedie sa v povoľovacom zázname aj
výška určených trov.
§ 69.
Použitie návrhu usnesenia predloženého účastníkmi.
V občianskych právnych veciach môžu účastníci v záujme
urýchleného vybavenia veci predložiť súdu súčasne s podaním aj
potrebné rovnopisy usnesenia, ktoré navrhujú, a ktoré sa má vydať
bez vypočutia účastníkov. Ak sa tieto rovnopisy hodia, môže ich
súd po prípadnom doplnení použiť.
Opatrovanie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia úradnou pečiatkou
a ich podpisovanie.
§ 70.
(1) Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu,
listiny o ustanovení poručníka alebo opatrovníka (§ 253 ods. 2,
§ 262 o.s.p.), listiny o ustanovení správcu likvidačnej podstaty
(§ 581 o.s.p.), úradné vysvedčenia (§ 39), overovacie doložky
(§ 171 ods. 2, § 174 ods. 3), ako aj všetky rovnopisy vybavení
určené pre cudzozemské súdy alebo úrady opatrí vedúci úradník
oddelenia okrúhlou úradnou pečiatkou.
(2) Rovnopisy vyhotovenia usnesenia v skrátenej forme (§§ 67
a 68) sa okrúhlou úradnou pečiatkou neopatrujú.
(3) Ak rovnopisy uvedené v odseku 1 sú určené pre cudzinu,
podpisuje ich prokurátor-aprobant alebo predseda senátu
vlastnoručne; správnosť ostatných rovnopisov potvrdzuje vedúci
úradník oddelenia.
§ 72.
Vypravenie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia.
(1) Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu
majú byť vypravené najneskoršie do 15 dní po vyhlásení (vynesení)
rozhodnutia. Túto lehotu možno predĺžiť len so súhlasom vedúceho
prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu súdu.
(2) Rozhodnutie opravnej stolice sa zašle v potrebnom počte
rovnopisov aj so spismi prvej stolici, ktorá zariadi jeho
doručenie (§§ 29 a 64 tr.p., §§ 189 a 196 o.s.p.).
§ 73.
Doložka o právoplatnosti rozhodnutia.
(1) Len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená
vedúci úradník oddelenia na vyhotovení rozhodnutia túto
skutočnosť, ako aj deň, keď právoplatnosť nastala. Ak sa
rozhodnutie stalo právoplatným len zčasti, má sa to v zázname
presne vyjadriť.
(2) Záznam uvedený v odseku 1 sa urobí aj na rovnopisoch
vyhotovenia rozhodnutia, ktorými sa upovedomujú iné súdy alebo
úrady (orgány verejnej správy); na žiadosť osoby, ktorej bolo
rozhodnutie doručené ešte pred jeho právoplatnosťou, urobí sa
tento záznam aj na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.
PIATA HLAVA.
Doručovanie.
Spôsob doručovania.
§ 75.
(1) Doručenie písomností a jeho spôsob nariaďuje prokurátor
a v konaní na súde predseda senátu. K písomnostiam, doručenie
ktorých má byť preukázané, sa pripojí doručenka.
(2) Písomnosti prokurátora a súdu sa doručujú zpravidla poštou
ako listové zásielky, v naliehavých prípadoch ako náhle zásielky.
(3) Ak to prokurátor a v konaní na súde predseda senátu uzná
za výhodnejšie, vykoná sa doručenie doručovateľom prokuratúry
alebo súdnym doručovateľom.
(4) Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže prokurátor a v konaní
na súde predseda senátu požiadať o vykonanie doručenia príslušný
miestny národný výbor alebo, najmä pri nariadenom predvedení,
príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.
(5) Ak sa má písomnosť prokurátora alebo súdu doručiť pri
nejakom úradnom úkone (napr. pri prehľadaní domu alebo pri výkone
exekúcie zexekvovaním hnuteľných vecí), obstará jej doručenie
orgán, ktorý má úkon vykonať; v takých prípadoch sa doručenka
nepripojuje a výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá bola
spísaná o úkone.
(6) Prokurátorovi sa doručujú písomnosti súdu zpravidla
súčasne so spismi, aby mohol do nich nazrieť.
§ 76.
Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu
doručenku len vtedy, ak ide o tú istú vec.
§ 78.
Písomnosti určené úradom (orgánom verejnej správy), súdom,
ústavom, podnikom alebo právnickým osobám sa doručia ich
zamestnancom oprávneným prijímať písomnosti (podateľni). Ak niet
takých osôb, doručia sa ktorémukoľvek prítomnému zamestnancovi,
ktorý je ochotný ich prijať.
§ 79.
Písomnosti, určené v trestnom konaní príslušníkom ozbrojených
sborov v činnej službe, sa doručia prostredníctvom ich
predstaveného; ak nie je známy predstavený vojenských osôb
v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom
miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru
národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe,
doručia sa také písomnosti prostredníctvom najbližšieho
veliteľstva príslušného Sboru.
§ 81.
Odopretie prijať doručovanú písomnosť.
(1) Ak adresát odoprel písomnosť prijať, vráti ju doručovateľ
prokuratúre alebo súdu. Na doručenke uvedie dátum a dôvod
odopretia prijatia.
(2) Ak prokurátor alebo súd uznal, že odopretie prijať
písomnosť bolo bezdôvodné, považuje sa písomnosť za doručenú dňom,
keď prijatie bolo odopreté. Na tieto následky musí doručovateľ
adresáta upozorniť a na doručenke musí poznamenať, že sa tak
stalo.
Náhradné doručenie.
§ 82.
(1) Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť v byte, nebol
tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno
písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v byte spolubývajúcej,
a keby taká osoba nebola, prenajímateľovi alebo osobe poverenej
v dome dozorom, pokiaľ tam bývajú a sú ochotní písomnosť prijať.
(2) Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť na pracovisku,
nebol tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno
písomnosť určenú zamestnávateľovi doručiť každému jeho
zamestnancovi, pokiaľ je ochotný ju prijať; písomnosť určenú
zamestnancovi možno doručiť jeho zamestnávateľovi alebo zástupcovi
zamestnávateľa alebo spoluzamestnancom, pokiaľ sú ochotní ju
prijať.
(3) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 možno na obálke
písomnosti uviesť osobu, ktorej sa písomnosť pre jej záujem na
veci alebo z iných dôvodov pri náhradnom doručení nesmie doručiť.
(4) Ak sa adresát nezdržuje v mieste určenia a ak môže
doručovateľ ihneď zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť
za adresátom, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie
mimo miesta určenia je vylúčené.
§ 83.
(1) Ak nemožno doručiť písomnosť niektorým zo spôsobov
uvedených v § 82 ods. 1 a 2, uloží ju poštový doručovateľ na
poštovom úrade, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny
doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom
národnom výbore. Adresáta o tom upovedomí oznámením, ktoré zanechá
v jeho byte alebo na pracovisku, a ak to nie je možné, v schránke
určenej na prijímanie jeho pošty. Ak niet takej schránky, pripevní
oznámenie na dverách vchodu do jeho bytu alebo na vhodnom mieste
pracoviska a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva
alebo osoby zamestnané na pracovisku. Tieto okolnosti uvedie
doručovateľ na doručenke, poznamená, ktorého dňa bola písomnosť
uložená, a vráti doručenku prokuratúre alebo súdu.
(2) Deň, keď bola písomnosť uložená, považuje sa za deň
doručenia písomnosti. Také uloženie má účinky doručenia, aj keď sa
adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
§ 84.
Doručovanie do vlastných rúk.
(1) Do vlastných rúk adresáta musí sa písomnosť doručiť:
1. v prípadoch ustanovených zákonom,
2. ak to uzná prokurátor a v konaní na súde predseda senátu
z dôležitých dôvodov za potrebné.
(2) Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných
rúk, nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, vyzve
ho doručovateľ, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie
písomnosti. S výzvou naloží doručovateľ ako s oznámením pri
náhradnom doručení (§ 83 ods. 1 druhá a tretia veta). Ak nebude
výzve vyhovené, uloží poštový doručovateľ písomnosť na pošte,
doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde
a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore;
o tom sa adresát upovedomí a súčasne sa upozorní, že si má
doručovanú písomnosť do troch dní prevziať.
(3) Ak si adresát písomnosť v lehote troch dní neprevzal,
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň, keď bolo doručenie
vykonané, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
(4) Ustanovenia odseku 2 tretej vety a odseku 3 nemožno použiť
pri doručovaní písomností, pri ktorých je náhradné doručenie podľa
ustanovenia § 65 ods. 2 druhej vety tr.p. vylúčené. V týchto
prípadoch sa doručenka nápadne označí "Náhradné doručenie
vylúčené".
ŠIESTA HLAVA.
Trovy konania.
Trovy konania preddavkované štátom.
§ 86.
Trovy konania v trestných veciach.
(1) K trovám trestného konania preddavkovaným štátom (§ 67
tr.p.) patria najmä:
1. trovy doručovania (včítane poštovného),
2. trovy predvedenia, dopravy a sprievodu obvinených a iných
osôb,
3. cestovné výdavky prokurátorov, sudcov, zapisovateľa a iných
pomocných osôb, ako aj náhrady poskytované sudcom z ľudu,
4. trovy zaistenia výkonu rozhodnutia, najmä zaistenia výkonu
trestu prepadnutia majetku (§§ 283 a nasl. tr.p.),
5. svedočné,
6. znalečné a tlmočné, ako aj náhrada hotových výdavkov spojených
so znaleckým a tlmočníckym úkonom,
7. potrebné výdavky obhajcu ustanoveného podľa § 45
tr.p.,
8. potrebné výdavky spojené s uschovaním vecí dôležitých pre
trestné konanie (§ 82 tr.p.),
9. trovy spojené so zaopatrením obvineného vo väzbe,
10. trovy spojené s výkonom trestu a ochranného opatrenia,
11. trovy spojené so zaistením nárokov poškodeného vzniknutých
z trestného činu (§ 49 tr.p.).
(2) Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením
vo väzbe a s výkonom trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia
vyhlási každoročne Ministerstvo spravodlivosti v príslušnom
úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky. Trovy na zdravotnú
starostlivosť počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody
alebo ochranného opatrenia sa účtujú podľa skutočného výdavku.
(3) Trovy na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa
vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie,
pri práci nariadenej väzenským, výchovným alebo liečebným ústavom,
sa k trovám trestného konania nepočítajú.
§ 87.
Trovy konania v občianskych právnych veciach.
K trovám konania v občianskych právnych veciach,
preddavkovaným štátom, patria najmä:
1. výdavky na súdne úkony, od ktorých bol účastník oslobodený
(§ 140 ods. 1, § 144 ods. 1 o.s.p.),
2. potrebné výdavky zástupcu ustanoveného podľa
§ 142 ods. 1
alebo § 144 ods. 1 o.s.p.,
3. trovy spojené s procesným úkonom, ktorý súd vykonal, hoci
účastník nesložil na ne preddavok, složenie ktorého mu bolo
podľa § 128 ods. 1 o.s.p. uložené.
Trovy účastníka v konaní v občianskych právnych veciach.
§ 88.
(1) Účastníkovi, ktorý sa osobne ustanovil na súd, pretože to
bolo účelné na uplatnenie alebo na obranu jeho práva, prislúcha
proti odporcovi, proti ktorému má nárok na náhradu trov konania
(§§ 129 až 132 o.s.p.), náhrada potrebných výdavkov a ušlej odmeny
za prácu.
(2) K potrebným výdavkom účastníka náleží
1. cestovné (§§ 89 až 91),
2. stravné (§ 92),
3. nocľažné (§ 93).
(3) Nárok na náhradu ušlej odmeny za prácu môže uplatniť len
účastník, ktorý pre svoju účasť na súde bol neprítomný
v zamestnaní a nemá za tento čas nárok na mzdu (plat) voči svojmu
zamestnávateľovi. Náhrada skutočne ušlej mzdy (platu) sa priznáva
na základe potvrdenia účastníkovho zamestnávateľa podľa priemeru
za posledné výplatné obdobie.
(4) Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo
vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, potrebuje sprievodcu,
nahradia sa aj sprievodcovi jeho potrebné výdavky a ušlá odmena,
ako by sprievodca sám bol účastníkom.
§ 89.
(1) Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva v mieste
konania.
(2) Ak účastník použil verejný hromadný dopravný prostriedok,
nahradzuje sa mu cestovné za najnižšiu vozňovú triedu. Cestovné za
použitie rýchlika (vlaku, autobusu) sa nahradzuje pri
vzdialenostiach nad 100 km, inak len vtedy, keby sa účastník so
zreteľom na čas konania nemohol včas ustanoviť na miesto konania
alebo keby bolo potrebné nahradiť mu nocľažné.
(3) Účastníkovi postihnutému ťažkou telesnou chorobou alebo
vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, sa môže nahradiť aj
cestovné vyššej vozňovej triedy.
§ 90.
(1) Ak účastník (§ 89) pri väčšej vzdialenosti miesta konania
od stanovišťa verejného hromadného dopravného prostriedku musel
použiť ešte miestny verejný hromadný dopravný prostriedok,
nahradzuje sa mu aj miestne prepravné.
(2) Miestne prepravné sa nahradzuje aj účastníkovi, ktorý býva
v mieste konania, ak so zreteľom na vzdialenosť miesta konania od
miesta svojho bydliska alebo pracoviska použil miestny verejný
hromadný dopravný prostriedok.
§ 91.
Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak
než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa
účastníkovi pri ceste
1. peši alebo cestovným kolom náhrada v sume 2 Kčs za každý
kilometer,
2. najatým povozom (motorovým vozidlom) náhrada skutočne
vzniknutých výdavkov do obvyklej výšky,
3. vlastným povozom (motorovým vozidlom) náhrada vo výške dvoch
tretín obvyklých výdavkov za najatý povoz (motorové vozidlo).
§ 92.
Nárok na stravné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva
v mieste konania, ak trval jeho pobyt v tomto mieste aj s cestou
tam a zpät dlhšie ako 6 hodín. V takom prípade má účastník nárok
na stravné v sume 40 Kčs, a ak trval pobyt dlhšie ako 12 hodín, na
stravné v sume 80 Kčs.
§ 93.
(1) Nárok na nocľažné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva
v mieste konania, ak sa so zreteľom na čas konania musel ubytovať
mimo domova.
(2) Nocľažné sa poskytne vo výške skutočne zaplateného výdavku
za ubytovanie, najviac však v sume 70 Kčs za jednu noc. Za noc,
ktorú účastník so zreteľom na čas konania použije na cestovanie,
prislúcha mu nocľažné len vtedy, ak sa musí v tej istej noci
ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.
§ 94.
Trovy poškodeného, zákonných zástupcov a zmocnencov a svedočné.
(1) Na určenie výšky potrebných výdavkov a ušlej odmeny za
prácu, ktoré je obvinený povinný nahradiť poškodenému na jeho
žiadosť [§ 68 ods. 1 písm. b) tr.p.], ako aj na určenie trov
zákonného zástupcu účastníka alebo poškodeného alebo ich
zmocnencov, ktorí nie sú advokátmi, a na určenie výšky svedočného
(§ 74 ods. 1 tr.p., § 107 ods. 1 o.s.p.) sa použijú ustanovenia
§§ 88 až 93 obdobne.
(2) Predseda senátu môže rozhodovanie o svedočnom sveriť
vedúcemu úradníkovi oddelenia (§ 107 ods. 2, § 677 o.s.p.).
SIEDMA HLAVA.
Výkon trestov a niektorých iných rozhodnutí.
Výkon trestu odňatia slobody.
§ 95.
(1) Ak osoba odsúdená na trest odňatia slobody nie je vo
väzbe, vyzve ju na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia,
aby trest nastúpila.
(2) Ak niet obavy, že odsúdený utečie, môže mu prokurátor
poskytnúť lehotu na nastúpenie trestu tak, aby si mohol predtým
obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.
(3) Ak odsúdený nenastúpil trest v lehote, ktorá mu bola
poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi
prokurátor jeho okamžité predvedenie.
§ 96.
(1) Prokurátor nariadi väzenskému ústavu písomným príkazom,
aby trest odňatia slobody bol vykonaný.
(2) Veliteľ väzenského ústavu potvrdí na písomnom príkaze, že
trest bol nastúpený, a vráti príkaz prokurátorovi. O odpykaní
trestu podá prokurátorovi osobitnú zprávu.
§ 97.
(1) Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu
odňatia slobody, že u odsúdeného sú podmienky pre zaradenie do
tábora nútenej práce (§ 36 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému
prokurátorovi (§ 279 tr.p.).
(2) Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa
odsúdený zaraďuje po odpykaní trestu do tábora nútenej práce,
upovedomí o tom krajský prokurátor veliteľstvo väzenského ústavu,
ďalej krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti a okresného
prokurátora, v obvode ktorých si odsúdený odpykáva trest,
krajského prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov,
a krajský národný výbor, v obvode ktorého mal odsúdený posledné
bydlisko pred nastúpením trestu.
§ 98.
Výkon trestu straty štátneho občianstva, straty čestných práv
občianskych, vylúčenia z vojska a straty vojenskej hodnosti.
Ak boly právoplatným rozsudkom vyslovené strata štátneho
občianstva (§ 42 tr. zák.), strata čestných práv občianskych
(§§ 43 a 44 tr. zák.), vylúčenie z vojska (§ 45 tr. zák.) alebo
strata vojenskej hodnosti (§ 46 tr. zák.), upovedomí o tom
prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány
so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267
tr.p.).
§ 99.
Zaistenie majetku obvineného.
(1) Ak dôjde k zaisteniu majetku obvineného (§ 283 tr.p.),
požiada bez meškania prokurátor a v konaní na súde predseda senátu
okresný národný výbor, v obvode ktorého mal obvinený svoje
posledné bydlisko, aby podľa smerníc vydaných Ministerstvom
financií zaistený majetok po dohode s finančnou prokuratúrou
zabezpečil; súčasne upovedomí o zaistení majetku finančnú
prokuratúru a orgán národnej bezpečnosti, ktorý podal na
obvineného trestné oznámenie.
(2) Ak nejaká osoba oznámi prokurátorovi alebo súdu, ktorý
nariadil zaistenie majetku, že má vo svojej moci veci, ktoré
patria k zaistenému majetku (§ 284 ods. 2 tr.p.), upovedomí o tom
prokurátor alebo súd okresný národný výbor (odsek 1) a finančnú
prokuratúru.
§ 100.
Výkon trestu prepadnutia majetku.
(1) Ak bolo vyslovené prepadnutie majetku (§ 47 tr. zák.)
rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným, zaistí súd majetok
obvineného (§ 283 tr.p.) a postupuje ďalej podľa ustanovení § 99.
(2) Ak sa stal rozsudok, ktorým bolo vyslovené prepadnutie
majetku, právoplatným, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia
rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému
národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné
bydlisko, so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na prevzatie
majetku. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre
a Ministerstvu financií.
§ 101.
Výkon trestu zákazu činnosti.
Ak bolo právoplatným rozsudkom odsúdenému zakázané dočasne
alebo navždy vykonávať určitú činnosť alebo určité povolanie
(§ 51 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením
príslušné úrady alebo verejné orgány so žiadosťou o ďalšie
opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267 tr.p.); ak bol vyslovený
dočasný zákaz činnosti, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný
deň, keď tento zákaz prestane (§ 51 ods. 3 tr. zák.).
§ 102.
Výkon trestu vyhostenia.
Ak bol právoplatným rozsudkom uložený trest vyhostenia (§ 52
tr. zák.), pripojí prokurátor k písomnému príkazu, aby trest
odňatia slobody bol vykonaný (§ 96 ods. 1), list obsahujúci
žiadosť, aby krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti urobilo
ďalšie opatrenia (§ 267 tr.p.) týkajúce sa výkonu vyhostenia;
zároveň prokurátor nariadi veliteľstvu väzenského ústavu, aby
najneskoršie tri týždne pred prepustením odsúdeného z trestu
odňatia slobody zaslalo list krajskému veliteľstvu národnej
bezpečnosti, v obvode ktorého je väzenský ústav, kde odsúdený
odpykáva posledný mesiac trestu.
§ 103.
Výkon trestu zákazu pobytu.
Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený zákaz pobytu (§ 53
tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor, so žiadosťou o ďalšie
opatrenia (§ 267 tr.p.), okresné veliteľstvá Sboru národnej
bezpečnosti tých území, na ktoré sa zákaz pobytu vzťahuje; ak sa
zákaz vzťahuje na celé územie kraja, upovedomí krajské veliteľstvo
národnej bezpečnosti tohto kraja. Ak bol vyslovený dočasný zákaz
pobytu, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný deň, keď tento
zákaz prestane.
§ 104.
Výkon trestu uverejnenia rozsudku.
Ak má byť vykonaný trest uverejnenia rozsudku (§ 54 tr. zák.,
§ 294 tr.p.), určí prokurátor, či sa rozsudok uverejní bez
odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu sa uverejní aj odôvodnenie
rozsudku.
Prepadnutie a zhabanie veci.
§ 105.
(1) Ak prokurátor neurobil iné opatrenie, odovzdá vec, ktorá
bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za prepadnutú alebo
bola zhabaná (§§ 55 a 74 tr. zák.) a je v jeho úschove alebo
v úschove súdu (§§ 82 a 56 tr.p.), na ďalšie opatrenie okresnému
národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné
bydlisko.
(2) Ak je vec uvedená v odseku 1 dosiaľ v držaní odsúdeného
alebo inej osoby, urobí prokurátor návrh, aby bola odňatá podľa
ustanovení §§ 553 a 554 o.s.p. Ak bola takto odňatá vec odovzdaná
prokurátorovi, postupuje prokurátor podľa ustanovenia odseku 1.
(3) Ak bola vyhlásená za prepadnutú určitá peňažná suma,
vymáha sa podľa ustanovení platných pre vymáhanie peňažných
trestov (§ 163).
§ 106.
Ak bola právoplatným rozsudkom vyhlásená za prepadnutú
nehnuteľná vec, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku,
opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému národnému
výboru, v obvode ktorého je nehnuteľná vec, so žiadosťou, aby
urobil opatrenie potrebné na jej prevzatie. Ďalší jeho rovnopis
zašle finančnej prokuratúre.
Výkon ochranného opatrenia.
§ 107.
Ochranné liečenie.
(1) Ak nariadil súd odovzdanie páchateľa do liečebného ústavu
(§ 70 ods. 1 tr. zák.), požiada prokurátor orgán národnej
bezpečnosti, aby páchateľa do ústavu (§ 295 ods. 1 tr.p.) dodal;
súčasne tento ústav upovedomí, že páchateľ smie byť z ústavu
prepustený len na základe rozhodnutia súdu.
(2) Ak súd rozhodol, že sa páchateľ z ochranného liečenia
prepúšťa (§ 70 ods. 2 tr. zák.), nariadi prokurátor, v obvode
ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, aby bol páchateľ
z liečebného ústavu bez meškania prepustený.
Ochranná výchova.
§ 108.
(1) Ak je mladistvý, u ktorého bola trestným súdom nariadená
ochranná výchova (§ 71 ods. 1 tr. zák.), na slobode, vyzve ho na
príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby sa prihlásil vo
výchovnom ústave (§ 295 ods. 1 tr.p.), v ktorom bude ochranná
výchova vykonaná.
(2) Ak niet obavy, že mladistvý utečie, môže mu prokurátor
poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol predtým obstarať svoje
veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.
(3) Ak sa mladistvý neprihlásil na výkon ochrannej výchovy
v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené
obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.
§ 109.
(1) Prokurátor nariadi výchovnému ústavu písomným príkazom,
aby ochranná výchova bola vykonaná, a upovedomí o tom zákonného
zástupcu mladistvého a orgán verejnej starostlivosti o mládež.
(2) Výchovný ústav potvrdí na písomnom príkaze, že výkon
ochrannej výchovy sa začal a vráti príkaz prokurátorovi.
O skončení ochrannej výchovy podá výchovný ústav prokurátorovi
osobitnú zprávu.
Podmienečné odsúdenie.
§ 112.
(1) Ak uplynul skúšobný čas podmienečne odsúdenému, vyžiada si
vedúci úradník oddelenia prokuratúry od miestneho národného výboru
a od príslušného veliteľstva stanice Sboru národnej bezpečnosti,
v obvode ktorých odsúdený býva alebo predtým dlhší čas býval,
zprávu o jeho správaní sa; súčasne si vyžiada aj doplnenie výpisu
z registra trestov.
(2) Výsledky vyšetrenia predloží prokurátor súdu so spismi
a s návrhom, aby súd vyslovil, či sa podmienečne odsúdený
v skúšobnom čase osvedčil (§ 27 tr. zák.).
(3) Ak súd právoplatne rozhodol, že sa trest, výkon ktorého
bol podmienečne odložený, vykoná, zariadi prokurátor výkon
trestu.
§ 113.
Ak sa dozvie prokurátor, ktorý koná prípravné konanie, alebo
súd, na ktorom bola podaná obžaloba, že obvinený bol v inej
trestnej veci podmienečne odsúdený alebo podmienečne prepustený,
oznámi to prokurátorovi, ktorý vedie podmienečne odsúdeného alebo
podmienečne prepusteného v evidencii. Toto oznámenie nie je
potrebné, ak pri podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení
uplynuly dva roky od konca skúšobného času.
Podmienečné prepustenie.
§ 114.
(1) Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu
odňatia slobody, že sú u odsúdeného podmienky pre podmienečné
prepustenie (§ 33 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému
prokurátorovi (§ 278 ods. 3 tr.p.).
(2) Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa
odsúdený podmienečne prepúšťa, upovedomí o tom krajský prokurátor,
ak nehodlá navrhnúť, aby rozhodnutie komisie bolo preskúmané
ministrom spravodlivosti (§ 278 ods. 4 tr.p.), okresného
prokurátora, v obvode ktorého odsúdený odpykáva trest, aby
zariadil jeho okamžité prepustenie. Súčasne upovedomí krajského
prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov.
§ 115.
(1) Správanie sa podmienečne prepusteného vedie v evidencii
krajský prokurátor, ktorý si podľa potreby vyžiada od miestneho
národného výboru a od veliteľstva stanice Sboru národnej
bezpečnosti, v obvode ktorých podmienečne prepustený býva alebo
predtým dlhší čas býval, zprávu, ako sa podmienečne prepustený
správa.
(2) Ak komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa
zvyšok trestu vykoná, upovedomí o tom krajský prokurátor okresného
prokurátora, činného na súde, ktorý konal v prvej stolici (na
ktorom sú uložené trestné spisy). Tento prokurátor urobí
opatrenie, aby zvyšok trestu bol vykonaný. Okrem toho krajský
prokurátor upovedomí o nariadení výkonu zvyšku trestu krajského
prokurátora, ktorý vedie register trestov.
§ 116.
Obnova trestného konania.
Ak sa dozvie súd alebo úrad o okolnosti, ktorá môže odôvodniť
návrh na obnovu trestného stíhania, je povinný to oznámiť
prokurátorovi, ktorý je činný na súde, ktorý konal v prvej
stolici. Ak by tieto skutočnosti mohly odôvodniť návrh na obnovu
trestného konania v prospech odsúdeného a ak taký návrh nepodá
prokurátor sám, upovedomí o tom odsúdeného, alebo ak to nie je
možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu (§ 221 ods. 2
tr.p.).
ÔSMA HLAVA.
Exekúcia.
Prvý diel.
Všeobecné ustanovenia.
§ 117.
Nariadenie výkonu exekúcie.
(1) Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník (§ 431 o.s.p.),
predloží vedúci úradník oddelenia, v ktorom exekúcia bola
nariadená, príslušný spis oddeleniu, ktoré obstaráva výkonnú
službu; osobitný príkaz sudcu na výkon exekúcie nie je potrebný.
(2) Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník dožiadaného súdu,
nariadi sudca, ktorý na tomto súde obstaráva exekučnú agendu, aby
exekučný úkon bol vykonaný (exekučný príkaz); príkaz sa dáva na
zaslanom rovnopise vyhotovenia usnesenia, ktorým bola exekúcia
nariadená.
(3) Osobitné pokyny, ktoré sa týkajú vykonania exekučného
výkonu (napr. určenie času a miesta výkonu), uvedie sudca, ak ich
nedá výkonnému úradníkovi ústne, priamo na spise (odsek 1) alebo
na exekučnom príkaze (odsek 2). Súčasne so spisom alebo
s exekučným príkazom sa odovzdajú oddeleniu, ktoré obstaráva
výkonnú službu, usnesenie a iné písomnosti, ktoré sa majú doručiť
pri výkone exekúcie (napr. § 510 ods. 1 o.s.p.).
(4) Ak výkonný úradník má pochybnosti, ako najlepšie vyhovieť
príkazu sudcu, vyžiada si od neho ústne poučenie. Toto ustanovenie
sa použije, najmä ak výkonný úradník má pochybnosti, či vykonaním
exekučného úkonu nebudú dotknuté dôležité záujmy štátu alebo
verejné záujmy hospodárske.
§ 118.
Opatrenia na zachovanie poriadku pri exekúcii.
(1) Výkonný úradník je oprávnený urobiť všetky opatrenia,
ktoré sú potrebné, aby pri jednotlivých exekučných úkonoch bol
zachovaný poriadok.
(2) Osoby, ktoré rušia exekučný úkon, výkonný úradník odstráni
z miesta úkonu, aj keď sú zúčastnené na výkone exekúcie.
§ 119.
Účasť vymáhajúceho veriteľa.
(1) Ak vymáhajúci veriteľ o to požiadal, upovedomí ho výkonný
úradník, kedy a kde sa vykoná exekučný úkon.
(2) Ak sa vymáhajúci veriteľ v určenom čase neustanoví na
miesto, kde sa má exekučný úkon vykonať, vykoná sa úkon v jeho
neprítomnosti.
§ 120.
Odklad a zrušenie exekúcie.
(1) Ak bola exekúcia odložená alebo zrušená (§§ 443 až 445
o.s.p.) alebo ak bolo nariadené pokračovať v odloženej exekúcii,
upovedomí sa o tom oddelenie, ktoré obstaráva výkonnú službu.
Výkonný úradník, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, ihneď
zariadi, čo je potrebné.
(2) Ak bola exekúcia odložená, pokračuje výkonný úradník vo
výkone exekúcie až na osobitný príkaz sudcu. To platí aj vtedy, ak
odloženie exekúcie bolo urobené závislým od složenia primeranej
zábezpeky (§ 444 o.s.p.).
§ 121.
Výkon exekúcie v dňoch pracovného pokoja a v noci.
(1) V dňoch pracovného pokoja a v noci smie výkonný úradník
vykonať exekučné úkony len vtedy, ak s tým vysloví súhlas predseda
súdu.
(2) Súhlas sa dáva písomne na vyhotovení usnesenia, ktorým
bola nariadená exekúcia.
§ 122.
Výkon exekúcie proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe.
Proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe môže sa
s výkonom exekúcie na hnuteľné veci (§§ 508 a nasl. o.s.p.) začať
až vtedy, keď výkonný úradník upovedomil ich predstaveného
o nariadení exekúcie. Ak nie je známy predstavený vojenských osôb
v činnej službe, upovedomí sa o nariadení exekúcie miestny
veliteľ; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej
bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe,
upovedomí sa najbližšie veliteľstvo príslušného Sboru.
Druhý diel.
Osobitné ustanovenia.
Exekúcia zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľné
veci
nezapísané vo verejnej knihe.
§ 123.
S doručením rovnopisu vyhotovenia usnesenia, ktorým bola
nariadená exekúcia zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe (§ 452 o.s.p.),
upovedomí vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú
službu, účastníkov o čase a mieste, kedy a kde sa vykoná exekučné
opísanie.
§ 124.
(1) V zápisnici o exekučnom opísaní sa okrem predpísaných
náležitostí (§§ 66, 68, § 452 ods. 1 a 2 o.s.p.) uvedú jednotlivé
nehnuteľné veci podľa čísla katastrálnych parciel, druh ich
obrobenia, výmera a ich hranice; ak ide o stavby, uvedie sa ich
popisné číslo a spôsob ich užívania.
(2) Spolu s nehnuteľnou vecou sa podľa predpisov o zexekvovaní
hnuteľných vecí (§ 509 o.s.p.) opíše jej príslušenstvo.
§ 125.
Ak nesúhlasí skutočný stav nehnuteľnej veci s údajmi výpisu
z katastru (napr. ak sa parcela užíva inak, než ako je vyznačené,
alebo ak prešlo vlastníctvo predajom, zámenou a pod. na inú
osobu), odkáže sa v zápisnici o exekučnom opísaní na odchýlky od
výpisu z katastru.
§ 126.
Poznamenanie exekučného záložného práva v zápisnici o skoršom
zexekvovaní (§ 455 o.s.p.) vykoná vedúci úradník oddelenia, ktoré
obstaráva výkonnú službu. V poznámke sa uvedie meno, priezvisko
a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva
ďalšie zexekvovanie, a výška vymáhanej pohľadávky.
Exekúcia dražbou nehnuteľných vecí.
§ 127.
(1) Ak bola nariadená dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo
verejnej knihe (§ 507 o.s.p.), vykoná sa exekučné opísanie tejto
nehnuteľnej veci (§ 452 o.s.p.) spolu s jej odhadom.
(2) Exekučné opísanie netreba vykonávať, ak sa žiada
o nariadenie dražby nehnuteľnej veci, ktorá bola už exekučne
opísaná pri zriadení exekučného záložného práva pre pohľadávku
vymáhajúceho veriteľa.
(3) Nariadenie dražby sa poznamená v zápisnici o exekučnom
opísaní; v prípade uvedenom v odseku 2 sa nariadenie dražby
poznamená v zápisnici o predchádzajúcom exekučnom opísaní.
§ 128.
Ak súd upustí od odhadu (§ 464 o.s.p.), vykoná sa exekučné
opísanie nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe poznámkou
na zápisnici o skoršom exekučnom opísaní; výsledok skoršieho
exekučného opísania a odhadu sa vezme za základ dražobného
konania.
§ 129.
Pred vyzvaním, aby sa dražilo (§ 482 o.s.p.), oznámi sudca
vedúci dražbu
1. výšku daní, verejných dávok, poistného národného poistenia,
pohľadávok z pracovného (učebného) pomeru [§ 494 ods. 1
písm. a) a b) o.s.p.],
2. prejavy, ktoré urobili veritelia o uspokojení svojich nárokov
[§ 469 písm. i) o.s.p.],
3. výšku úverových pohľadávok (§ 498 ods. 2 o.s.p.).
§ 130.
(1) Pri dražbe nehnuteľnej veci (§§ 483 až 486 o.s.p.) môžu
dražitelia zvyšovať ponuky najmenej o 500 Kčs.
(2) Sudca upovedomí dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú,
ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia ponuka.
(3) Ak nebola urobená vyššia ponuka v piatich minútach po
druhej výzve, priklopne sudca nehnuteľnosť poslednému
ponúkateľovi.
(4) Prv ako priklopne, oznámi sudca ešte raz hlasito poslednú
ponuku.
§ 131.
V zápisnici o dražbe nehnuteľných vecí sa okrem predpísaných
náležitostí (§§ 66 a 68 o.s.p.) uvedú najmä:
1. mená, priezviská a bydliská dražiteľov a ich zmocnencov, výška
a druh zábezpeky, ktorú dražitelia složili, a zistenie, kto
nie je povinný skladať zábezpeku,
2. všetky ponuky, bez ohľadu na to, či boly súdom uznané alebo
odmietnuté,
3. rozhodnutie o priklopnutí,
4. potvrdenie dražiteľov, že im bola zábezpeka vrátená.
§ 132.
V usnesení o priklopnutí (§ 488 o.s.p.) sa uvedie vydražená
nehnuteľná vec, príslušenstvo prechádzajúce na výdražcu, meno
a priezvisko výdražcu a ponuka, za ktorú mu bola nehnuteľná vec
priklopnutá.
§ 133.
Uvedenie výdražcu do držby vydraženej nehnuteľnej veci (§ 478
ods. 1 o.s.p.) alebo odňatie nehnuteľnej veci výdražcovi (§ 478
ods. 2 o.s.p.) vykoná, ak je to potrebné, na príkaz sudcu výkonný
úradník obdobne podľa predpisov o výkone exekúcie vyprataním
nehnuteľnej veci (§§ 555 a nasl. o.s.p.).
Exekúcia zexekvovaním a predajom hnuteľných vecí.
§ 134.
(1) V zápisnici o výkone exekúcie sa okrem predpísaných
náležitostí (§§ 66, 68 a 509 o.s.p.) uvedie najmä:
1. soznam a opísanie vecí, ktoré boly zexekvované pre vymáhanú
pohľadávku vymáhajúceho veriteľa s uvedením pri každej
jednotlivej veci, aký výťažok možno ich predajom asi
dosiahnuť,
2. soznam a opísanie vecí, ktoré neboly zexekvované preto, že sú
vylúčené z exekúcie (§ 511 o.s.p.), alebo preto, že sú
príslušenstvom nehnuteľnej veci (§ 516 o.s.p.).
(2) Zexekvované veci sa opíšu takým spôsobom, aby bolo možné
zistiť ich totožnosť.
(3) Z prejavov, ktoré urobily iné osoby, najmä o tom, že majú
k hnuteľnej veci právo, ktoré nepripúšťa výkon exekúcie (§ 442
o.s.p.), alebo že majú k nej záložné alebo zádržné právo, ako aj
prejav dlžníka, že zexekvované veci náležia niekomu inému, sa
uvedie v zápisnici len podstatný obsah.
§ 135.
(1) Ak sa majú zexekvovať len hnuteľné veci, ktoré sú už pre
inú pohľadávku exekučne spísané a opísané, zexekvuje ich výkonný
úradník dodatkovou poznámkou k zápisnici o výkone exekúcie (§ 509
ods. 1 druhá veta o.s.p.). V poznámke uvedie meno, priezvisko
a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva
ďalšie zexekvovanie, a výšku vymáhanej pohľadávky. Ak neboly
nájdené niektoré z vecí skôr zexekvovaných, vyznačí to v poznámke.
(2) Ak sa majú zexekvovať aj ďalšie veci, zexekvujú sa, len
pokiaľ sa to javí potrebným pre uspokojenie vymáhajúceho veriteľa;
pritom treba prihliadať na okolnosti rozhodujúce o rozsahu
zexekvovania, najmä na cenu zexekvovaných vecí, na výšku
predchádzajúcich pohľadávok a vymáhaného nároku, ktorý pribudol
ako nový. Súpis a opísanie týchto vecí sa uvedie v dodatku ku
skoršej zápisnici. Ustanovenie poslednej vety odseku 1 sa použije
obdobne.
§ 136.
(1) Zexekvované veci, okrem peňazí najdených u dlžníka, sa
ponechajú na mieste, kde boly zexekvované; ak sú pre to dôležité
dôvody, vezmú sa na návrh vymáhajúceho veriteľa do úschovy. Trovy
spojené s uschovaním uhradzuje predbežne vymáhajúci veriteľ.
(2) Pokiaľ sa zexekvované veci na to hodia, uložia sa na súde,
inak sa odovzdajú uschovateľovi alebo dražobni alebo ústavu, ktorý
sa zaoberá takýmto uschovaním.
(3) Ak neurčí sudca už vopred osobu, ktorá je spôsobilá
a ochotná zexekvované veci uschovať, určí vhodného uschovateľa
výkonný úradník s výhradou dodatočného schválenia sudcu.
(4) Uschovateľ potvrdí prevzatie vecí a podpíše zápisnicu
o výkone exekúcie alebo osobitnú zápisnicu spísanú o vykonanom
uschovaní; ak o to žiada, vydá sa mu soznam vecí, ktoré mu boly
sverené.
§ 137.
Návrh na uschovanie urobený pri výkone zexekvovania, ako aj
vykonanie uschovania s uvedením mena, priezviska, zamestnania
a bydliska uschovateľa, dohovor o náhrade a potvrdenie o prijatí
sa zapíšu do zápisnice o výkone exekúcie alebo do dodatku k nej.
§ 138.
(1) Ak zexekvované veci neboly vzaté do úschovy, vyznačí sa
zexekvovanie spôsobom pre každého ľahko zrejmým.
(2) Výkonný úradník upozorní dlžníka alebo osoby miesto neho
zastihnuté, že zexekvované veci nesmú byť poškodené, zničené,
odstránené alebo scudzené a že také konanie je trestné.
§ 139.
Pri predaji zexekvovaných vecí, ktoré podliehajú skaze,
z voľnej ruky (§ 515 o.s.p.) môže si výkonný úradník vyžiadať
spolupôsobenie miestneho národného výboru.
§ 140.
(1) Ak všeobecné právne predpisy ustanovujú, že vec pred
predajom na dražbe má byť ponúknutá socialistickej právnickej
osobe na prevzatie za odhadnú alebo úradne určenú cenu, upovedomí
ju vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, že
môže vec prevziať do tridsiatich dní od doručenia upovedomenia. Ak
neurobí socialistická právnická osoba v uvedenej lehote ponuku,
vykoná výkonný úradník dražbu.
(2) Lehota uvedená v odseku 1 sa primerane skráti, ak ide
o vec podliehajúcu skaze. Ak neurobí socialistická právnická osoba
v tejto skrátenej lehote ponuku, predá výkonný úradník vec
z voľnej ruky. Ustanovenie § 139 sa použije obdobne.
§ 141.
Tam, kde pre nadobudnutie jednotlivých vecí je predpísané, že
osoby musia mať k nadobudnutiu veci určité oprávnenie, smie
výkonný úradník predať vec len tomu, kto má takéto oprávnenie.
§ 142.
(1) Vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu,
určí termín dražby; v oznámení podľa § 518 ods. 2 o.s.p. uvedie
miesto a čas dražby, označenie vecí daných do dražby, a to podľa
ich druhu, a miesto, kde ich možno pred dražbou prezrieť.
(2) Výkonný úradník povolaný vykonať dražbu sa včas pred
dražbou presvedčí, či bola riadne oznámená; ak zistí závady,
oznámi ich ústne sudcovi.
§ 143.
Odhad zexekvovaných vecí (§ 517 ods. 2 o.s.p.) vykonávajú
stáli prísažní znalci zapísaní do soznamu stálych prísažných
znalcov vedeného na krajskom súde.
§ 144.
(1) Ak je potrebné, aby zexekvované veci boly pred predajom
odhadnuté, určí znalca vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva
výkonnú službu, a to zpravidla podľa vopred určeného poradia. Ak
to nie je možné, priberie znalca výkonný úradník.
(2) Pri predaji vecí menšej hodnoty možno, ak je to potrebné,
pribrať za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v sozname alebo
upustiť od pribratia znalca, ak je výkonný úradník spôsobilý
spoľahlivo odhadnúť veci sám.
§ 145.
(1) Po začatí dražby vyzve výkonný úradník záujemcov, aby
dražili. Dražba trvá, dokiaľ dražitelia ponúkajú; dražitelia sú
viazaní svojimi ponukami, dokiaľ nebola urobená vyššia ponuka.
Výkonný úradník je povinný dražiteľov upovedomiť, že vyhlási
dražbu za skončenú, ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia
ponuka. Ak nebola po druhej výzve urobená vyššia ponuka, priklopne
výkonný úradník vec poslednému ponúkateľovi.
(2) Prv ako priklopne, oznámi výkonný úradník ešte raz hlasito
poslednú ponuku.
§ 146.
(1) Ak sa dražba skončila, pretože výťažok dosiaľ predaných
vecí postačuje na uspokojenie vymáhajúcich veriteľov, odovzdajú sa
nepredané zexekvované veci dlžníkovi alebo inej osobe, ktorá je
oprávnená ich prijať.
(2) Ak sa na dražbe nedosiahla úplná úhrada vymáhaných
pohľadávok s príslušenstvom, odovzdajú sa nepredané zexekvované
veci, ak boly predtým uschované, opäť uschovateľovi alebo sa
uložia na súde.
§ 147.
(1) V zápisnici o dražbe zexekvovaných vecí sa okrem
predpísaných náležitostí (§§ 66 a 68 o.s.p.) uvedie najmä:
1. ktoré veci boly vyvolané a pod akými bežnými číslami sú
zapísané v zápisnici o výkone exekúcie,
2. aká bola odhadná alebo úradne určená cena jednotlivých
zexekvovaných vecí a aká bola najnižšia ponuka,
3. aká najvyššia ponuka za jednotlivé veci sa dosiahla a kto ich
vydražil,
4. ktoré z vyvolaných vecí sa nepredaly a ako sa s nimi naložilo,
5. či dražobný výťažok bol vydaný vymáhajúcemu veriteľovi alebo
složený na súde.
(2) Jednotlivé ponuky sa v zápisnici neuvádzajú; výdražcovia
zápisnicu nepodpisujú.
§ 149.
Exekúcia na pracovnú odmenu väzňov a chovancov.
(1) Na pracovnú odmenu vyplácanú osobám, na ktorých sa
vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo ochranná výchova, je
prípustná iba exekúcia na vymoženie pohľadávky na úhradu osobných
potrieb, a to len do jednej polovice pracovnej odmeny.
(2) Pri zexekvovaní pracovnej odmeny sa postupuje podľa
§ 514 o.s.p.
Exekúcia na peňažné pohľadávky a plat.
§ 150.
Usnesenie, ktorým bola nariadená exekúcia na peňažnú
pohľadávku alebo plat (§§ 527 a nasl. o.s.p.), doručí sa
poddlžníkovi s poučením, že dňom doručenia tohto usnesenia je síce
povinný dlžníkovu pohľadávku zadržať alebo príslušné sumy
dlžníkovho platu srážať, že však zadržané peniaze smie vyplatiť až
vtedy, keď dostane od súdu upovedomenie, že usnesenie, ktorým bola
exekúcia nariadená, sa stalo právoplatným.
Exekúcia na iné majetkové práva.
§ 152.
(1) Zexekvovanie iných majetkových práv (§ 550 o.s.p.) než
pohľadávok a nárokov na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí
(napr. zexekvovanie práva požívacieho, patentného a pod.) sa
vykoná zpravidla tým, že sa dlžníkovi zakáže týmto právom
nakladať; ak sú na základe práva, ktoré sa má zexekvovať, povinné
iné osoby niečo vykonať, zakáže sa im plniť.
(2) Ak nariadi súd exekučné opísanie práva, na ktoré sa vedie
exekúcia, vykoná sa opísanie primerane podľa predpisov
o zexekvovaní hnuteľných vecí (§§ 134 a 135); najmä sa právo,
ktoré sa má zexekvovať, zovrubne opíše podľa svojho obsahu
a rozsahu a odkáže sa pritom na listiny, ktoré sú snáď o tom
zriadené. Zároveň sa zovrubne uvedú vzájomné plnenia, ktoré je
dlžník so zreteľom na toto právo povinný konať.
Exekúcia na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí.
§ 153.
O výkone exekúcie na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí
(§ 553 o.s.p.) spíše výkonný úradník zápisnicu, v ktorej sa okrem
predpísaných náležitostí (§§ 66 a 68 o.s.p.) uvedie najmä:
1. označenie veci odňatej dlžníkovi alebo tretej osobe, ak bola
ochotná ju vydať, a ak je viac vecí, ich presný soznam alebo
údaj o ich počte, miere, váhe a pod.,
2. či vec bola odovzdaná alebo zaslaná veriteľovi, alebo prečo sa
tak nestalo a ako bola vykonaná úschova.
§ 155.
Exekúcia vyprataním.
Ak veci, ktoré sa majú odstrániť (§ 557 prvá veta o.s.p.),
podliehajú skaze, predá ich výkonný úradník z voľnej ruky (§ 515
o.s.p.), ak povinná strana a v jej neprítomnosti jej zmocnenec
alebo dorastená osoba jej domácnosti ich nechce alebo nemôže
prevziať. Ustanovenie § 139 sa použije obdobne.
Exekučná likvidácia.
§ 156.
Usnesenie o nariadení exekučnej likvidácie (§ 576 o.s.p.)
doručí súd:
1. miestnym a okresným národným výborom a finančným prokuratúram,
v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo), podnik
a nehnuteľný majetok,
2. Ústrednej národnej poisťovni a jej územným organizačným
složkám, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,
3. pobočkám Štátnej banky československej, v obvode ktorých má
dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,
4. poštovým úradom, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo)
a podnik (závody) a správcu podstaty bydliska,
5. železničným, lodným a leteckým staniciam, ktoré zpravidla
dodávajú zásielky dlžníkovi (podniku, závodom),
6. ak je dlžníkom právnická osoba, príslušnému dozornému úradu,
7. ak je dlžníkom advokát alebo notár (advokátsky alebo notársky
koncipient), príslušnému krajskému sdruženiu advokátov alebo
krajskému sboru notárskemu a Ministerstvu spravodlivosti,
8. ak je dlžníkom lekár, zverolekár, lekárnik alebo civilný
technik, krajskému národnému výboru, v obvode ktorého sa
povolanie vykonáva,
9. ak je dlžníkom verejný činiteľ, príslušnému dozornému úradu.
§ 157.
Pred usnesením o nariadení likvidácie vykoná súd urýchlene
výsluchy a vyšetrenie potrebné na to, aby sa posúdila spôsobilosť
osoby navrhnutej za správcu podstaty (§ 581 o.s.p.). Ak nebol
podaný návrh na vymenovanie správcu podstaty, alebo ak nie je
navrhnutá osoba spôsobilá na vykonávanie tejto funkcie, ustanoví
súd správcu podstaty po vypočutí miestneho národného výboru.
§ 158.
Súd vydá správcovi podstaty listinu o jeho ustanovení;
správca, predtým ako nastúpi úrad, prisľúbi podaním ruky, že bude
svoje povinnosti plniť svedomite. Složenie sľubu sa poznamená na
listine o jeho ustanovení.
§ 159.
(1) Súd dozerá na činnosť správcu podstaty a nazerá do jeho
spisov a účtov.
(2) Z dôležitých dôvodov môže súd z úradnej povinnosti alebo
na návrh pozbaviť správcu podstaty jeho úradu a ustanoviť nového
správcu.
§ 160.
(1) Odmena správcu podstaty sa určí sumou od 1000 Kčs do
5000 Kčs. Ak je predmetom exekučnej likvidácie rozsiahly majetok,
vyžadujúci zvlášť obťažnú činnosť správcu podstaty, môže byť
priznaná odmena až do sumy 10.000 Kčs. Pri určovaní výšky odmeny
prihliadne sudca na rozsah, spôsob a výsledky činnosti správcu
podstaty.
(2) Ak v likvidačnom konaní boli činní postupne viacerí
správcovia podstaty, rozdelí sa odmena medzi nich podľa ich
dohody. Ak sa nedohodnú, rozdelí odmenu medzi nich sudca,
prihliadajúc na mieru účasti každého na konaní a na výsledky jeho
činnosti.
§ 161.
V odmene podľa § 160 nie je zahrnutá odmena správcu podstaty
za účasť v konaní o žalobách a v exekučnom konaní, vykonávaných
v prospech likvidačnej podstaty, ani odmena za jeho práce
vykonávané v správnom konaní. Za tieto úkony prislúcha správcovi
osobitná odmena určená podľa predpisov platných pre tieto úkony.
Tretí diel.
Vymáhanie pokút, peňažných trestov, trov konania a súdnych
poplatkov.
§ 163.
(1) Ak nadobudlo rozhodnutie prokurátora alebo súdu, ktorým sa
vyslovuje povinnosť zaplatiť pokutu (napr. §§ 75 a 297 tr.p.,
§ 100 ods. 2, § 112 o.s.p.), peňažný trest (§§ 288 a 292 tr.p.),
trovy konania, ktoré zatiaľ preddavkoval štát (§§ 86 a 87) alebo
súdne poplatky, právoplatnosť, vyzve vedúci úradník oddelenia na
príkaz prokurátora alebo predsedu senátu povinnú osobu, aby
v určenej lehote zaplatila určenú sumu, inak že sa bude vymáhať
exekučne (platobný príkaz). Evidenciu vydaných platobných príkazov
vedie správny zamestnanec prokuratúry alebo súdu, ktorý sa stará
o vymáhanie takých platieb (vymáhajúci úradník).
(2) Ak povinná osoba nezaplatila v určenej lehote, podá
vymáhajúci úradník návrh na nariadenie exekúcie na hnuteľné veci
alebo na peňažné pohľadávky a plat povinnej osoby. V exekučnom
konaní má vymáhajúci úradník postavenie vymáhajúceho veriteľa.
V konaní o žalobách, ktoré vzniknú z tohto podnetu, zastupuje štát
finančná prokuratúra.
(3) Ak neviedla exekúcia na hnuteľné veci alebo na peňažné
pohľadávky a plat povinnej osoby k cieľu, oznámi to vymáhajúci
úradník prokurátorovi alebo predsedovi senátu, ktorý požiada
o ďalšie vymáhanie finančnú prokuratúru.
(4) Od vymáhania trov trestného konania sa upustí, ak neboly
vymožené do šesťdesiatich dní po prepustení z trestu odňatia
slobody alebo po prepustení z ochrannej výchovy [§ 445 ods. 1
písm. f) o.s.p.]; z nárokov, ktoré vznikly z pracovného pomeru po
tomto prepustení, nesmú sa trovy trestného konania vymáhať.
Tretia časť.
Právny styk s cudzinou.
§ 164.
(1) Písomný styk prokuratúr a súdov s cudzími súdmi a úradmi
sa deje prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti, ak
neustanovuje medzinárodná smluva inak.
(2) K žiadosti o právnu pomoc zasielanej do cudziny sa spisy
nepripojujú.
§ 165.
Ak medzinárodná smluva neustanovuje inak, majú sa žiadosti
o právnu pomoc zasielané do cudziny opatriť overeným prekladom do
príslušného cudzieho jazyka; to isté platí o písomnostiach
určených na doručenie v cudzine vo forme predpísanej cudzím právom
pre písomnosti rovnakého druhu.
§ 166.
(1) Cudzia súdna písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej
v Československej republike, ktorá nie je opatrená overeným
prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže byť doručená,
ak medzinárodná smluva neustanovuje niečo iné, len ak je
prijímateľ ochotný ju dobrovoľne prevziať.
(2) Ak nebol pripojený preklad, má byť prijímateľ poučený, že
môže preto prijatie písomnosti odmietnuť, že však nemožno
predvídať, aké právne následky budú v cudzine s takým odmietnutím
spojené.
§ 167.
Predvolania a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine
nesmú obsahovať pohrozenie donucovacími prostriedkami.
§ 168.
Podpisy prokurátorov a sudcov, ako aj podpisy správnych
zamestnancov prokuratúr a súdov na žiadostiach o právnu pomoc
zasielaných do cudziny, pokiaľ je to potrebné, a na listinách
určených pre cudzinu overuje Ministerstvo spravodlivosti
predpísaným postupom.
§ 169.
(1) Ak o to žiada cudzí súd (úrad), možno svedkov, znalcov
a účastníkov vyslúchnuť aj pod prísahou. To isté platí, ak treba
predložiť v cudzine vyhlásenie pod prísahou o skutočnostiach
rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.
(2) Prísaha pre svedkov a účastníkov zneje:
"Prisahám na svoju česť, že o všetkom, čo sa ma súd opýta,
vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím."
(3) Prísaha pre znalcov zneje:
"Prisahám na svoju česť, že podám posudok podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia."
(4) Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane
pozmení.
Štvrtá časť.
Overovanie odpisov a podpisov listín.
Overovanie odpisov.
§ 170.
(1) Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych
veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť, že odpis alebo fotokópia
listiny (ďalej len "odpis"), ktoré boly súdu predložené, súhlasia
s predloženou listinou [§ 13 ods. 1 písm. c) o.s.p.].
(2) Odpisy overuje sudca z povolania alebo správny
zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom súdu (§ 13 ods. 2,
§ 677 o.s.p.).
§ 171.
(1) Overujúci zamestnanec musí starostlivo a vo všetkých
podrobnostiach porovnať odpis s predloženou listinou.
(2) Potvrdenie, že sa odpis shoduje s predloženou listinou, sa
vyznačí na odpise vo forme overovacej doložky, ktorú podpíše
overujúci zamestnanec. V doložke sa ďalej uvedie:
1. či predložená listina je prvopis alebo overený odpis, či a ako
je kolkovaná a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
2. či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky
alebo prečiarky, ktoré by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,
3. či na odpise boly vykonané opravy nejakých neshôd
s predloženou listinou,
4. či ide o úplný alebo čiastočný odpis,
5. miesto a deň overenia.
(3) Ak sa skladá overený odpis z niekoľkých listov alebo
hárkov, treba ich sošiť; na záver sa pripojí okrúhla úradná
pečiatka.
§ 172.
Ak neovláda overujúci zamestnanec jazyk, v ktorom je
predložená listina spísaná, priberie so súhlasom predsedu súdu
tlmočníka. V overovacej doložke, ktorú podpíše aj tlmočník, sa
okrem náležitostí uvedených v § 171 ods. 2 uvedie, že shodnosť
odpisu s predloženou listinou bola dosvedčená tlmočníkom; súčasne
sa v doložke uvedie jeho meno, priezvisko a bydlisko.
Overovanie podpisov.
§ 173.
(1) Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych
veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť, že niekto na súde nejakú
listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine už skôr
urobený uznal za svoj vlastný [§ 13 ods. 1 písm. c) o.s.p.].
(2) Podpisy overuje sudca z povolania alebo správny
zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom súdu (§ 13 ods. 2,
§ 677 o.s.p.).
§ 174.
(1) Overujúci zamestnanec vyslúchne osobu, ktorej podpis sa
overuje (ďalej len "účastník"), či uznáva podpis na listine za
svoj vlastný; ak ide o listinu nepodpísanú, účastník sa pred ním
na listinu vlastnoručne podpíše.
(2) Ak overujúci zamestnanec nepozná účastníka osobne a podľa
mena a priezviska, musí mu byť jeho totožnosť preukázaná
občianskym preukazom alebo potvrdená dvoma svedkami. Svedkovia
totožnosti musia byť overujúcemu zamestnancovi známi osobne
a podľa mena a priezviska, alebo mu musí byť preukázaná ich
totožnosť občianskym preukazom. Svedkami totožnosti nemôžu byť
osoby mladšie ako 18 rokov a tí, ktorí pre svoj telesný alebo
duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, ktorí nevedia čítať
a písať a ktorí sú zúčastnení na veci.
(3) Overenie podpisu sa vyznačí na listine alebo na prívesku
s listinou pevne spojenom vo forme overovacej doložky, ktorú
overujúci zamestnanec podpíše. V doložke sa ďalej uvedie:
1. číslo príslušnej položky overovacej knihy, poprípade miesto
a čas spísania zápisnice (§ 175),
2. meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko účastníka,
3. akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť,
4. či listinu podpísal alebo uznal podpis za svoj vlastný,
5. miesto a deň overenia.
Piata časť.
Práce správnych zamestnancov.
§ 176.
Samostatné administratívne práce správnych zamestnancov.
Pokiaľ vedúci prokurátor alebo predseda súdu neurčí inak,
obstarávajú správni zamestnanci pod dozorom prokurátora-aprobanta
alebo predsedu senátu všetky administratívne práce súvisiace
s výkonom úradu prokurátora alebo s výkonom súdnej moci
samostatne, bez osobitného príkazu.
Sudcovské úkony konané správnymi zamestnancami.
§ 177.
Spôsobilým správnym zamestnancom môže predseda súdu so
súhlasom ministra spravodlivosti sveriť obstarávanie jednoduchých
úkonov, ktoré sú inak sverené sudcovi (§§ 4 a 677 o.s.p.)
1. vo veciach poručenských, opatrovanských a detí v rodičovskej
moci,
2. vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania smrti,
3. vo veciach prejednania dedičstva,
4. vo veciach súdneho umorenia listín,
5. vo veciach súdnej úschovy,
6. vo veciach exekučných, ak ide o exekúcie na hnuteľné veci a na
peňažné pohľadávky a plat,
7. vo veciach pozemkových kníh,
8. pri vydávaní súdnych výpovedí a rozkazov na odovzdanie alebo
prevzatie predmetu nájmu pri nechránených nájmoch,
9. pri vydávaní platobných rozkazov v rozkaznom konaní,
10. pri spisovaní súdnych zmenkových protestov.
§ 178.
Sudca, ktorému je podľa rozvrhu práce vec prikázaná, môže si
vyhradiť vybavovanie určitých vecí sverených správnym
zamestnancom, a to buď vôbec alebo z prípadu na prípad.
§ 179.
(1) Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym
zamestnancom možno odporovať rovnakým opravným prostriedkom ako
rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok predloží sa však najprv
sudcovi, ktorý o ňom sám rozhodne, ak ho považuje za taký, že sa
mu má vyhovieť, inak predloží opravný prostriedok súdu druhej
stolice, aby o ňom rozhodol.
(2) Ak rozhodne sudca sám o opravnom prostriedku podľa odseku
1, považuje sa aj jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej
stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.
Šiesta časť.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 180.
Odmena správcov konkurznej podstaty a vyrovnávacích správcov
(§§ 671 a 672 o.s.p.) sa určuje podľa doterajších predpisov.
Zápotocký v.r.
Dr. Rais v.r.