41/1952 Zb.
Vládne nariadenie
zo dňa 19. augusta 1952,
ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné
zásady).
Zmena: 72/1952 Sb.
Zmena: 99/1953 Sb.
Vláda Československej republiky, prihliadajúc na nutnosť
zdokonaliť evidenciu a kontrolu plnenia štátneho plánu rozvoja
národného hospodárstva a štátneho rozpočtu a vybudovať na ten účel
na vedeckom podklade politickej ekonomie socializmu novú
organizáciu účtovnej evidencie, poskytujúcu potrebné údaje pre
vedenie celého národného hospodárstva, nariaďuje podľa §
8 zákona
č. 108/1951 Sb., o organizácii národohospodárskej evidencie:
Prvá časť.
Úlohy účtovnej evidencie, jej základné náležitosti. Účtovná
jednotka.
§ 1.
Účtovná evidencia je odborom jednotnej sústavy
národohospodárskej evidencie; organizuje sa jednotne podľa zásad
ustanovených týmto nariadením.
§ 2.
(1) Úlohou účtovnej evidencie je sledovať a kontrolovať vo
všetkých účtovných jednotkách (§ 6) priebeh plnenia štátneho plánu
rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu, ako
i poskytovať podklady pre ich sostavovanie, tým že vyjadruje
hospodárske procesy uzavretou sústavou vzájomne sopätých
peňažných, poprípade aj naturálnych ukazovateľov.
(2) Účtovná evidencia musí zároveň
a) slúžiť na ochranu socialistického vlastníctva, na zamedzenie
nezákonného a nehospodárneho vydávania hospodárskych
prostriedkov a nešetrného nakladania s nimi,
b) umožňovať kontrolu hospodárskej, rozpočtovej a finančnej
disciplíny všetkých hospodárskych, rozpočtových i ostatných
organizácií a rozbor ich hospodárskej činnosti a finančného
stavu,
c) umožňovať uplatňovanie zásady hospodárnosti, odkrývanie
nevyužitých rezerv a aktívne ovplyvňovanie hospodárskych
procesov za účelom upevnenia chozrasčotu,
d) poskytovať podklady pre kontrolu množstva a akosti práce, pre
kontrolu plnenia technicko-hospodárskych noriem a pre správne
a včasné určovanie odmeny za prácu podľa zásluhy,
e) prispievať k rozvoju socialistických metód práce, uľahčovať
zapojenie pracujúcich do vedenia hospodárstva a prispievať
k ich socialistickej výchove.
§ 3.
(1) Účtovná evidencia zahrnuje
a) bežnú účtovnú evidenciu, v ktorej sa účtovnými zápismi
usporiadane zachycuje stav hospodárskych prostriedkov a ich
zmeny pri výrobnej a inej hospodárskej činnosti, ako i pri
ostatných hospodárskych operáciách (účtovné prípady);
v hospodárskych organizáciách sa na podklade bežnej účtovnej
evidencie tiež zisťujú a usporiadane zachycujú skutočné
vlastné náklady kalkulačnej jednice (§ 22),
b) účtovné výkazy, ktoré podávajú prehľad údajov o priebehu
plnenia plánu a rozpočtov účtovných jednotiek,
c) súhrnné účtovné výkazy, ktoré podávajú prehľad súhrnných
údajov o priebehu plnenia štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva podľa jednotlivých hospodárskych odvetví
a štátneho rozpočtu podľa jeho členenia.
(2) V účtovnej evidencii treba rozlišovať hospodárske
prostriedky so zreteľom na ich složenie (aktíva) a zdroje
(pasíva).
§ 4.
(1) Účtovné zápisy v bežnej účtovnej evidencii, účtovné výkazy
a súhrnné účtovné výkazy, ako i účtovné doklady a ostatné
písomnosti účtovnej evidencie musia byť pravdivé, prehľadné,
srozumiteľné a ľahko kontrolovateľné.
(2) Bežnú účtovnú evidenciu treba viesť dochvíľne, aby
predovšetkým umožňovala včasné sostavovanie a predkladanie
účtovných a štatistických výkazov v určených lehotách.
§ 6.
(1) Účtovnými jednotkami sa rozumejú
a) podniky, poprípade závody, zariadenia a organizácie
hospodáriace podľa zásad chozrasčotu (hospodárske
organizácie),
b) ústredné úrady, ich hlavné správy, ostatné úrady, národné
výbory, ich referáty, súdy, prokuratúry, zariadenia
a organizácie, pre činnosť ktorých sa zabezpečujú finančné
prostriedky v štátnom rozpočte a ktoré hospodária s týmito
prostriedkami podľa rozpočtov pre ne schválených (rozpočtové
organizácie),
c) ostatné zariadenia a organizácie,
pokiaľ sú povinné viesť o svojej činnosti účtovnú evidenciu ako
uzavretý celok a sostavovať samostatné účtovné výkazy alebo
sostavovať súhrnné účtovné výkazy.
(2) Investičná výstavba, ktorá sa vykonáva hospodárskym
spôsobom, môže tvoriť účtovnú jednotku, ak tak určí Ministerstvo
financií.
(3) Ministerstvá, iné ústredné úrady a ústredia organizácií
(ďalej len "ústredné účtovné jednotky") so súhlasom Ministerstva
financií podľa potreby určia jednotlivé základné (najnižšie)
účtovné jednotky, poprípade určia, kedy môžu podniky zo svojich
častí tvoriť samostatné účtovné jednotky; pritom sa spravujú
hospodárnosťou a nutnosťou zabezpečiť kontrolu ich hospodárskej
a finančnej činnosti. Podľa tých istých zásad rozhodnú
v pochybnostiach, čo sa rozumie jednotlivými účtovnými jednotkami
a aká je ich vzájomná podriadenosť.
Druhá časť.
Bežná účtovná evidencia.
Prvý oddiel.
Druhy účtovných zápisov.
§ 7.
Bežná účtovná evidencia sa vedie podľa
a) časového usporiadania účtovných prípadov (časové čiže
chronologické zápisy) a
b) vecného usporiadania účtovných prípadov (sústavné čiže
systematické zápisy).
§ 8.
Časové zápisy sa robia v denníku (v denníkoch) zpravidla podľa
pôvodných účtovných dokladov a musia zachycovať účtovné prípady
jednotlivo; je však dovolené jedným zápisom zachycovať viac
jednotlivých rovnorodých účtovných prípadov, ak sú zahrnuté
v jednom pôvodnom účtovnom doklade alebo ak sa na ne vyhotoví
sberný účtovný doklad (§ 28).
§ 9.
(1) Sústavné zápisy sa robia na účtoch, pričom sa účtovné
prípady triedia a soskupujú
a) v syntetickej evidencii na syntetických účtoch určených
účtovou osnovou,
b) v analytickej evidencii na analytických účtoch, na ktorých sa
zachycujú podrobnejšie rozvedené alebo doplnené údaje zápisov
robených na jednotlivých syntetických účtoch.
(2) Peňažné sumy vyplývajúce zo zápisov analytickej evidencie
musia zodpovedať príslušným peňažným sumám na syntetickom účte, ku
ktorému sa vedie analytická evidencia.
(3) Časové zápisy rovnorodých účtovných prípadov možno sbierať
(sborníkovať) v obdobiach najviacej mesačných a potom zachycovať
ich údaje sústavnými zápismi hromadne.
§ 10.
(1) Syntetická evidencia sa vedie len v peňažných jednotkách.
(2) Analytická evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo
v jednotkách množstva alebo v obidvoch jednotkách podľa povahy
hospodárskych operácií; ak sa vedie len v jednotkách množstva,
treba zabezpečiť väzbu v peňažných jednotkách na zápisy
syntetickej evidencie.
§ 11.
(1) Analytická evidencia sa vedie k syntetickým účtom
o základných prostriedkoch, zásobách, pracovných príjmoch
zamestnancov, zúčtovaní s inými osobami, nákladoch na výrobu
a o nákladoch na obeh.
(2) Ministerstvo financií určí, ku ktorým ďalším syntetickým
účtom sa musí viesť analytická evidencia.
Druhý oddiel.
Účtové osnovy a účtový rozvrh.
§ 12.
Základom pre jednotnú organizáciu bežnej účtovnej evidencie je
účtová osnova, ktorá určuje všetky syntetické účty a podľa ich
ekonomického obsahu sdružuje ich do oddielov, tak aby účtovná
evidencia poskytovala
a) najdôležitejších ukazovateľov pre kontrolu plnenia štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu, ako
i potrebné podklady pre ich sostavenie a
b) údaje potrebné pre rozbor hospodárskej činnosti a finančného
stavu účtovných jednotiek.
§ 13.
(1) Ministerstvo financií určí pre jednotlivé skupiny
účtovných jednotiek účtové osnovy a vydá k nim smernice; predpíše
v nich aj záväzné názvy a číselné označenia oddielov
a syntetických účtov.
(2) Ústredné účtovné jednotky môžu doplniť so súhlasom
Ministerstva financií účtové osnovy ďalšími syntetickými účtami
podľa osobitných potrieb podriadených účtovných jednotiek.
§ 14.
V účtovnej jednotke sa musia viesť všetky syntetické účty
určené v účtovej osnove, pokiaľ sú pre ne dané účtovné prípady.
Každá účtovná jednotka sostaví pre každý účtovný rok účtový
rozvrh, v ktorom uvedie názvy a číselné označenia syntetických
účtov potrebných na zachytenie účtovných prípadov, ktoré sa môžu
v účtovnom roku vyskytnúť.
Tretí oddiel.
Účtovné knihy a forma účtovných zápisov.
§ 16.
Účtovné zápisy sa robia v účtovných knihách, ktoré môžu byť
buď viazané alebo vedené ako voľné listy.
§ 17.
(1) Účtovné zápisy treba robiť perom (atramentom), strojom
alebo iným prostriedkom zaručujúcim ich trvanlivosť. Pri ručnom
prepisovaní účtovných zápisov a v analytickej evidencii je
dovolené používať atramentovú ceruzu.
(2) Účtovné zápisy nie je dovolené robiť tesnopisom.
(3) Účtovné zápisy treba robiť starostlive a čitateľne, bez
prečiarkovania a vymazávania, bez pripisovania nad riadkami, pod
nimi alebo v prázdnych miestach medzi účtovnými zápismi.
(4) Treba zabezpečiť spojitosť medzi účtovnými dokladmi
a účtovnými zápismi, ako i spojitosť účtovných zápisov toho istého
účtovného prípadu.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane tiež
o ostatných zápisoch v účtovnej evidencii (napr. v účtovných
výkazoch, účtovných dokladoch, kalkulačných listoch, archívnej
knihe). V účtovných dokladoch je dovolené používať atramentovú
ceruzu, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi.
Štvrtý oddiel.
Kontrola bežnej účtovnej evidencie a účtovná uzávierka.
§ 19.
Formálna správnosť bežnej účtovnej evidencie sa musí
kontrolovať najmenej raz mesačne, zpravidla k začiatku prvého dňa
každého mesiaca (súvahový čiže bilančný deň), a to preskúšaním
shody údajov časových a sústavných zápisov, ako i shody údajov
syntetickej a analytickej evidencie za uplynulé účtovné obdobie
a sostavením predvahy.
Piaty oddiel.
Výsledná kalkulácia vlastných nákladov v hospodárskych
organizáciách.
§ 22.
(1) Na podklade bežnej účtovnej evidencie sa v hospodárskych
organizáciách sostavuje výsledná kalkulácia vlastných nákladov
kalkulačnej jednice.
(2) Kalkulačnou jednicou sa rozumejú výrobky, služby, tovar
a pod., poprípade ich časti alebo skupiny, vymedzené množstvom,
časom alebo iným spôsobom.
(3) Výsledná kalkulácia vlastných nákladov musí byť
srovnateľná s predbežnou kalkuláciou čo do kalkulačnej jednice
i čo do jednotlivých položiek nákladov.
§ 23.
(1) Vlastné náklady kalkulačnej jednice sa zachycujú
v kalkulačných listoch.
(2) Údaje o nákladoch v kalkulačných listoch, pokiaľ
nevyplývajú priamo z bežnej účtovnej evidencie, musia byť doložené
osobitnými dokladmi, pre ktoré platia primerane ustanovenia
o účtovných dokladoch.
§ 24.
(1) Ministerstvo financií určí pre jednotlivé skupiny
účtovných jednotiek typové kalkulačné vzorce pre sostavovanie
výslednej kalkulácie vlastných nákladov a vydá k nim smernice.
(2) Ústredné účtovné jednotky vydajú podľa osobitných potrieb
podriadených účtovných jednotiek so súhlasom Ministerstva financií
odborové kalkulačné vzorce a pokyny k nim.
Šiesty oddiel.
Účtovné doklady.
§ 26.
Účtovné zápisy musia byť doložené pôvodnými alebo sbernými
účtovnými dokladmi overujúcimi uskutočnenie hospodárskych operácií
zachycovaných v účtovnej evidencii.
§ 27.
(1) Pôvodné účtovné doklady musia mať tieto základné
náležitosti:
a) názov účtovného dokladu, označenie vyhotoviteľa, doklady pre
vnútorné účtovanie vyhotovené v účtovnej jednotke aj označenie
jej složky, a označenie účastníkov hospodárskej operácie,
b) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, účtovné doklady došlé aj
dátum ich doručenia,
c) opis obsahu hospodárskej operácie a jej zdôvodnenie,
d) peňažnú sumu alebo údaj o množstve, poprípade peňažnú sumu
i údaj o množstve, podľa povahy hospodárskej operácie,
e) podpisy vyhotoviteľa a osôb zodpovedných za uskutočnenie
hospodárskej operácie a za správne zachytenie údajov o nej
v účtovnom doklade,
f) vyjadrenie spojitosti účtovného dokladu s účtovným zápisom
(napr. účtovací predpis, poznámka o zaúčtovaní účtovného
dokladu).
(2) Pôvodné účtovné doklady musia byť vyhotovené v lehotách
určených osobitnými predpismi, a ak niet takých lehôt, bez
meškania po dokončení overovanej hospodárskej operácie. Za ich
včasné vyhotovenie a odovzdanie učtárni zodpovedajú osoby, ktoré
sú povolané ich podpisovať.
§ 28.
Sbernými účtovnými dokladmi sa shrnujú údaje niekoľkých
pôvodných účtovných dokladov o rovnorodých hospodárskych
operáciách. Náležitosti týchto dokladov a podmienky pre ich
používanie určí Ministerstvo financií.
Tretia časť.
Účtovné výkazy a postup pri ich schvaľovaní.
§ 31.
(1) Účtovné jednotky sostavujú účtovné výkazy za uplynulé
mesačné, štvrťročné a ročné účtovné obdobia vždy k začiatku
súvahového dňa.
(2) Nadriadené účtovné jednotky sostavujú z preverených
účtovných výkazov, poprípade z preverených súhrnných účtovných
výkazov, súhrnné účtovné výkazy za celý odbor svojej pôsobnosti.
(3) Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom
štatistickým alebo s ich súhlasom ostatné ústredné účtovné
jednotky môžu v jednotlivých prípadoch nariadiť sostavovanie
a predkladanie účtovných výkazov a súhrnných účtovných výkazov
i za kratšie obdobie než mesačné.
§ 32.
(1) Mesačné, štvrťročné a ročné účtovné výkazy obsahujú súvahu
čiže bilanciu, ktorá podáva súborne stav aktív a pasív a sostavuje
sa na podklade predvahy sosúhlasenej s údajmi analytickej
evidencie.
(2) K ročným účtovným výkazom prikladá účtovná jednotka
sprievodnú zprávu o svojej výrobnej a inej hospodárskej činnosti
a o jej výsledkoch; k ročným súhrnným účtovným výkazom prikladá
sprievodnú zprávu o výrobnej a inej hospodárskej činnosti
podriadených účtovných jednotiek a o celkových výsledkoch tejto
činnosti, v ktorej zvlášť prihliadne na účtovné jednotky, ktoré
celkový výsledok podstatne ovplyvnily.
(3) Účtovné výkazy predkladané podľa §§ 34 až 36 a ukladané
podľa § 90 musia byť podpísané vedúcim účtovnej jednotky a hlavným
(vedúcim) účtovníkom; bez týchto podpisov sú neplatné.
§ 33.
Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom štatistickým
určí, z čoho sa skladajú a aký majú obsah účtovné výkazy a súhrnné
účtovné výkazy, a schvaľuje typové vzory účtovných výkazov
a smernice k nim. Nie je dovolené používať neschválené vzory.
§ 34.
(1) Základné účtovné jednotky predkladajú mesačné, štvrťročné
a ročné účtovné výkazy priamo nadriadenej účtovnej jednotke,
orgánom Štátnej banky československej, orgánom Štátneho úradu
štatistického podľa predpisov ním vydaných a účtovné výkazy
o investíciách tiež orgánom Investičnej banky, národného podniku.
(2) Ministerstvo financií môže uložiť základným účtovným
jednotkám, aby predkladaly mesačné, štvrťročné a ročné účtovné
výkazy aj jemu alebo orgánom ním určeným.
(3) Ústredné účtovné jednotky môžu so súhlasom Ministerstva
financií oslobodiť základné účtovné jednotky od povinnosti
predkladať mesačné súvahy, ak im neposkytuje úver Štátna banka
československá a ak im neposkytuje úver, ani ich nefinancuje
Investičná banka; nemožno však oslobodiť od povinnosti predkladať
štvrťročné a ročné súvahy.
(4) V prípadoch, kde sa v tejto časti hovorí o Štátnej banke
československej, vstupuje na jej miesto Investičná banka, ak ide
o účtovné výkazy alebo súhrnné účtovné výkazy účtovných jednotiek,
ktoré sú s ňou v prevádzkovom styku.
§ 35.
(1) Nadriadené účtovné jednotky, s výnimkou ústredných,
predkladajú mesačné, štvrťročné a ročné súhrnné účtovné výkazy
účtovnej jednotke im priamo nadriadenej, orgánom určeným
Ministerstvom financií, orgánom Štátnej banky československej
a súhrnné účtovné výkazy o investíciách aj orgánom Investičnej
banky. Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom
štatistickým môže oslobodiť tieto účtovné jednotky celkom alebo
zčasti od povinnosti predkladať súhrnné účtovné výkazy.
(2) Štátny úrad plánovací a Štátny úrad štatistický môžu
uložiť so súhlasom Ministerstva financií účtovným jednotkám
uvedeným v odseku 1, aby predkladaly súhrnné účtovné výkazy aj ich
orgánom.
§ 36.
Ústredné účtovné jednotky predkladajú mesačné, štvrťročné
a ročné súhrnné účtovné výkazy Štátnemu úradu plánovaciemu,
Ministerstvu financií, Štátnemu úradu štatistickému, Štátnej banke
československej a súhrnné účtovné výkazy o investíciách aj
Investičnej banke; ročné súhrnné účtovné výkazy predkladajú
vláde.
§ 37.
(1) Základné účtovné jednotky predkladajú účtovné výkazy
najneskoršie v týchto lehotách:
a) mesačné a štvrťročné do dvadsať dní po uplynutí sledovaného
účtovného obdobia,
b) ročné do 15. februára roku nasledujúceho po sledovanom
účtovnom roku.
(2) Ústredné účtovné jednotky predkladajú súhrnné účtovné
výkazy najneskoršie v týchto lehotách:
a) mesačné a štvrťročné do štyridsať dní po uplynutí sledovaného
účtovného obdobia,
b) ročné do 1. apríla roku nasledujúceho po sledovanom účtovnom
roku.
(3) V medziach lehôt podľa odseku 1 upraví základným účtovným
jednotkám odstupňované lehoty na predloženie účtovných výkazov
priamo nadriadená účtovná jednotka, ústredným účtovným jednotkám
v medziach lehôt podľa odseku 2 Ministerstvo financií po dohode so
Štátnym úradom štatistickým a ostatným účtovným jednotkám priamo
nadriadená účtovná jednotka v medziach lehoty pre ňu určenej.
(4) Ministerstvo financií môže skrátiť lehoty uvedené
v odsekoch 1 a 2, ak budú na to dané podmienky zlepšením
organizácie, metódy a techniky účtovnej evidencie.
§ 38.
(1) Za oneskorené predkladanie mesačných, štvrťročných
a ročných účtovných výkazov a súhrnných účtovných výkazov
zodpovedajú vedúci účtovných jednotiek a ich hlavní (vedúci)
účtovníci.
(2) Za nesprávne údaje v účtovných výkazoch a za porušovanie
určených vzorov a lehôt pre predkladanie účtovných výkazov
zodpovedajú vedúci účtovných jednotiek a hlavní (vedúci) účtovníci
podľa príslušných trestných predpisov.
§ 39.
(1) Nadriadené účtovné jednotky preskúmajú predložené
štvrťročné účtovné výkazy do desať dní, ročné účtovné výkazy
a štvrťročné súhrnné účtovné výkazy do pätnásť dní a ročné súhrnné
účtovné výkazy do dvadsať dní po ich doručení; v tých istých
lehotách rozhodnú o ich schválení.
(2) Nadriadené účtovné jednotky, s výnimkou ústredných, sú
povinné oznámiť dva dni vopred deň skúmania ročných účtovných
výkazov a ročných súhrnných účtovných výkazov orgánom určeným
Ministerstvom financií a kompetentným orgánom Štátneho úradu
štatistického, Štátnej banky československej a Investičnej banky;
ústredné účtovné jednotky oznámia deň skúmania Ministerstvu
financií, Štátnemu úradu štatistickému, Štátnej banke
československej a Investičnej banke.
(3) Ministerstvo financií, orgány ním určené, Štátny úrad
štatistický, Štátna banka československá, Investičná banka a ich
orgány môžu
a) požadovať od účtovných jednotiek potrebné vysvetlenia údajov
obsiahnutých v účtovných výkazoch,
b) skúmať v účtovných jednotkách údaje účtovnej evidencie
a účtovných výkazov, ich podloženie dokladmi, ako i zápisnice
a iný materiál o revíziách účtovných jednotiek,
c) zúčastniť sa na skúmaní účtovných výkazov.
(4) Nadriadené účtovné jednotky oznamujú v lehotách podľa
odseku 1 svoje rozhodnutia o účtovných výkazoch a o súhrnných
účtovných výkazoch účtovným jednotkám, ktoré ich predložily, a vo
veciach investícií aj Investičnej banke alebo jej kompetentným
orgánom; rozhodnutia o súhrnných účtovných výkazoch oznamujú aj
Ministerstvu financií alebo kompetentným orgánom ním určeným.
(5) Ministerstvo financií alebo kompetentné orgány ním určené
a Investičná banka alebo jej kompetentné orgány oznamujú svoje
námietky k súhrnným účtovným výkazom alebo k účtovným výkazom
základných účtovných jednotiek do pätnásť dní po ich doručení
účtovným jednotkám, ktoré predložily tieto výkazy, i nadriadeným
účtovným jednotkám, ktoré ich schvaľujú. Ak neprejavia nadriadené
účtovné jednotky nesúhlas s námietkami do desať dní po ich
doručení, pokladajú sa námietky za prijaté. Ak nesúhlasia
nadriadené účtovné jednotky s námietkami, rozhodne o nich vláda na
návrh Ministerstva financií, poprípade rada krajského národného
výboru, pokiaľ je na to kompetentná, na návrh orgánov určených
Ministerstvom financií alebo Investičnej banky. Dokiaľ sa
nerozhodne o týchto námietkách, vykonajú sa len tie rozhodnutia
nadriadených účtovných jednotiek o účtovných výkazoch, proti
ktorým neboly vznesené námietky.
Štvrtá časť.
Zásady pre sostavovanie súvah a pre oceňovanie ich položiek.
Prvý oddiel.
Základné prostriedky, odpisy základných prostriedkov a investície.
§ 41.
(1) Stavby a budovy, zariadenie vyžadujúce montáž a práce na
ich dobudovaní alebo adaptácie zväčšujúce ich obstarávaciu hodnotu
sa vyúčtujú ako základné prostriedky po ich dokončení. Zariadenie
nevyžadujúce montáž (dopravné prostriedky, voľne stojace obrábacie
stroje, pôdohospodárske stroje, stavebné mechanizmy a pod.),
zariadenie vyžadujúce montáž, avšak určené pre stálu rezervu,
ďalej dospelé ťažné a chovné zvieratá, dospelá hydina a včelstvá
bez zreteľa na ich hodnotu, ako aj nástroje a inventár s výnimkou
hospodárskych prostriedkov patriacich k obežným prostriedkom
(§ 53) sa vyúčtujú ako základné prostriedky po ich prevzatí.
(2) Investičné náklady spojené s vysádzaním porastov, ako
i s prácami na pozemkoch, v hlbinách zeme, na lesných a vodných
plochách (melioračné, vysušovacie, zavlažovacie a podobné práce
s výnimkou banských investičných prác), sa vyúčtujú ako základné
prostriedky každoročne v sume vynaloženej v účtovnom roku bez
zreteľa, či bol dokončený celý komplex prác.
§ 42.
(1) Investičné práce v najatých základných prostriedkoch sa
môžu robiť len v prípadoch, ktoré boly predvídané v schválenom
investičnom pláne a v smluve o nájme základných prostriedkov,
a náklady na ne sa vyúčtujú rovnakým spôsobom ako investície.
(2) Investičné práce, ktoré boly urobené v najatých základných
prostriedkoch a sa odovzdávajú prenajímateľovi bezodplatne po
uplynutí nájomnej doby, vyčlenia sa zo základných prostriedkov
nájomníka a zahrnú sa do súboru základných prostriedkov
prenajímateľa zároveň so zväčšením jeho základného alebo obdobného
fondu.
(3) Generálne opravy v najatých základných prostriedkoch sa
vykonávajú podľa podmienok smluvy na účet prenajímateľa alebo
nájomníka; po ich dokončení sa musia vyjadriť v súvahe
prenajímateľa.
§ 43.
(1) Náklady na práce spojené s úpravou pozemkov, lesov a pod.,
ktoré nesúvisia s výstavbou určitých objektov, ako i náklady na
dočasne prerušené stavby a iné náklady, ktorými sa nezväčšuje
hodnota základných prostriedkov, sa nezahrnujú do súboru týchto
prostriedkov a na konci účtovného roka sa vyúčtujú na určené
zdroje financovania.
(2) Náklady na geologické prieskumné práce, ktoré nesúvisia
s výstavbou určitých objektov, sa nezahrnujú do súboru základných
prostriedkov a vyúčtujú sa na určené zdroje financovania po
dokončení celého komplexu prác; vyúčtovanie možno však urobiť až
na podklade potvrdenia, že materiál o výsledku týchto prác bol
odovzdaný kompetentnému orgánu pre geologický výskum.
§ 44.
Obstarávacia hodnota základných prostriedkov zahrnuje všetky
náklady na ne vynaložené, počítajúc do toho i náklady na ich
dodanie a montáž.
§ 45.
Náklady zábehového obdobia podnikov alebo ich jednotlivých
složiek uvedených do činnosti, náklady na premiestenie inventára
a zariadenia nevyžadujúceho montáž, ak patrí tento inventár
a zariadenie k základným prostriedkom podnikov v činnosti, ako
i náklady na používanie a ochranu základných prostriedkov, pôdy,
lesných a vodných plôch a nerastného bohatstva sa zachycujú
v nákladoch na výrobu a na obeh.
§ 46.
Dokončené stavby, ako i ostatné novo obstarané základné
prostriedky sa vyúčtujú do základných prostriedkov v plnej sume
zodpovedajúcej všetkým skutočne vynaloženým nákladom; účtovné
jednotky, ktoré majú základný alebo obdobný fond, vyúčtujú túto
sumu zároveň v prospech tohto fondu. Pre vyúčtovanie zvierat
vlastného chovu zaradených v priebehu účtovného roku do základných
prostriedkov platí primerane ustanovenie § 54 ods. 3.
§ 47.
(1) Zostatkovú hodnotu základných prostriedkov, ktoré stratily
svoj výrobný alebo hospodársky význam, vyúčtujú účtovné jednotky,
ktoré majú základný alebo obdobný fond, so súhlasom priamo
nadriadenej účtovnej jednotky na vrub tohto fondu.
(2) Zostatková hodnota základných prostriedkov, ktoré boly
podľa platných predpisov prevedené bezodplatne na inú účtovnú
jednotku, sa vyúčtuje v prevádzajúcej účtovnej jednotke na vrub
základného alebo obdobného fondu, v prejímajúcej účtovnej jednotke
v jeho prospech.
(3) V účtovných jednotkách, ktoré majú základný alebo obdobný
fond, sa pri demontáži zariadenia vyúčtujú pôvodné náklady na jeho
montáž na vrub tohto fondu.
(4) Hodnota zásob získaných z likvidácie základných
prostriedkov (pri zbúraní budov a stavieb, pri demontáži
zariadenia a pod.) a náklady spojené s touto likvidáciou sa
v účtovných jednotkách, ktoré majú obratový alebo obdobný fond,
vyúčtujú v plných sumách v prospech a na vrub tohto fondu.
§ 48.
(1) Základné prostriedky v používaní, v konzervácii
i v rezerve sa uvádzajú v aktívach súvahy v obstarávacej hodnote.
(2) Opotrebenie základných prostriedkov, s výnimkou chovných
zvierat, sa uvádza v pasívach súvahy v osobitnej položke ako
oprávky. V rozpočtových organizáciách sa opotrebenie základných
prostriedkov nezachycuje, pokiaľ Ministerstvo financií neustanoví
inak.
§ 49.
(1) Oprávky k základným prostriedkom musia zodpovedať súčtu
odpisov zmenšenému o náklady skutočne vynaložené na generálne
opravy.
(2) Normy odpisov včítane ich časti, ktorá je určená na
generálne opravy, rozlíšené podľa druhov budov, stavieb,
zariadenia, strojov, inventára a ostatných základných
prostriedkov, určia ústredné účtovné jednotky so súhlasom
Ministerstva financií.
§ 50.
Obstarávacia hodnota základných prostriedkov, s výnimkou
základných prostriedkov v rezerve (na sklade), sa prenáša
zúčtovaním odpisov podľa určených noriem do nákladov na výrobu
alebo na obeh.
§ 51.
(1) V podnikoch so sezónnou výrobou sa ročná suma odpisov
vyúčtuje do nákladov obdobia sezóny.
(2) Odpisy prenajatých základných prostriedkov účtuje
prenajímateľ podľa určených noriem na vrub nájomného.
(3) Vyúčtovanie odpisov do odpisového fondu sa neprerušuje
počas opráv a prestojov základných prostriedkov s výnimkou strojov
a zariadenia, pri ktorých je dovolené robiť odpisy podľa ich
výkonu.
(4) Vyúčtovanie odpisov do odpisového fondu sa prerušuje, ak
základné prostriedky boly dané do konzervácie z rozhodnutia vlády
alebo rady krajského národného výboru, pokiaľ je na to
kompetentná.
§ 52.
Náklady na generálne opravy základných prostriedkov sa
vyúčtujú po dokončení jednotlivých opráv na vrub odpisového fondu,
ponechávaného na tieto opravy k dispozícii účtovnej jednotke,
alebo na vrub iných zdrojov predvídaných finančným plánom pre
financovanie generálnych opráv.
§ 53.
(1) K základným prostriedkom nepatria a ako obežné prostriedky
sa uvádzajú:
a) predmety, ktorých čas upotrebiteľnosti je kratší než rok, bez
zreteľa na ich hodnotu (krátkodobé predmety);
b) predmety, ktorých hodnota je nižšia než limit, ktorý určia
kompetentné ústredné účtovné jednotky najvyššie sumou
3000 Kčs za predmet, bez zreteľa na čas ich upotrebiteľnosti
(drobné predmety); pôdohospodárske stroje a pôdohospodárske
náradie, dospelé ťažné a chovné zvieratá, dospelá hydina
a včelstvá patria však k základným prostriedkom bez zreteľa na
ich hodnotu;
c) špeciálne nástroje a špeciálne prípravky bez zreteľa na ich
hodnotu;
d) mladé zvieratá a zvieratá vo výkrme;
e) pracovný odev, pracovná obuv a posteľná výbava bez zreteľa na
ich hodnotu a čas ich upotrebiteľnosti.
(2) Hodnota predmetov uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e)
sa odpisuje podľa času ich upotrebiteľnosti.
(3) Hodnotu predmetov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je
dovolené odpisovať i tak, že sa vyúčtuje ako opotrebenie 50% ich
hodnoty pri vydaní zo skladov do používania a zvyšujúcich 50% po
odpočítaní ceny ich možného použitia pri vyradení.
(4) Hodnota špeciálnych nástrojov a špeciálnych prípravkov sa
odpisuje v sumách predvídaných plánom, pri sostavovaní ktorého sa
vychádza z rozpočtovaných nákladov na ich zhotovenie
a z plánovaného množstva výrobkov; musí sa však odpísať
najneskoršie v období dvoch rokov. Hodnota špeciálnych nástrojov
a špeciálnych prípravkov určených pre individuálnu zákazku sa plne
odpisuje pri odovzdaní zákazky do výroby.
(5) Hodnota mladých zvierat a zvierat vo výkrme sa neodpisuje.
(6) Krátkodobé predmety a drobné predmety, ako i špeciálne
nástroje a špeciálne prípravky, pracovný odev, pracovná obuv
a posteľná výbava sa uvádzajú v súvahe v obstarávacej hodnote.
Opotrebenie týchto predmetov sa uvádza v pasívach súvahy
v osobitnej položke ako oprávky; v rozpočtových organizáciách sa
toto opotrebenie neúčtuje, pokiaľ Ministerstvo financií neustanoví
inak.
Druhý oddiel.
Suroviny, materiál, hotové výrobky a tovar.
§ 54.
(1) Suroviny, základný a pomocný materiál, palivo, obaly,
náhradné súčiastky pre opravy, drobné a krátkodobé predmety,
tovar, hotové výrobky a pod. sa uvádzajú v súvahe v sume
zodpovedajúcej ich skutočným vlastným nákladom.
(2) Skutočné vlastné náklady týchto zásob zahrnujú všetky
náklady na ich obstaranie a dodanie na sklad účtovnej jednotky.
(3) Vlastné výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby získané
v bežnom roku sa účtujú v priebehu tohto roku do sostavenia ročnej
výslednej kalkulácie v plánovaných vlastných nákladoch.
§ 55.
(1) Suroviny, materiál a palivo je dovolené zachycovať buď
v plánovaných vlastných nákladoch s vykázaním odchýlok skutočných
vlastných nákladov od plánovaných, alebo vo veľkoobchodných
(faktúrnych) cenách s vykázaním sumy dopravných a obstarávacích
nákladov a prirážok zásobovacích organizácií. Ministerstvo
financií môže v nutných prípadoch povoliť obdobný spôsob účtovania
aj pri obaloch a náhradných súčiastkach.
(2) Suma odchýlok od plánovaných cien alebo suma dopravných
a obstarávacích nákladov a prirážok zásobovacích organizácií,
pripadajúca na spotrebované suroviny, materiál a palivo, sa musí
mesačne vyúčtovať na príslušné druhy činnosti a do príslušných
nákladov.
(3) Hotové výrobky je dovolené zachycovať buď v plánovaných
vlastných nákladoch s vykázaním odchýlok skutočných vlastných
nákladov od plánovaných, alebo vo veľkoobchodných cenách podniku
(bez dane z obratu) s vykázaním rozdielov medzi hodnotou v týchto
cenách a skutočnými vlastnými nákladmi.
(4) Suma odchýlok skutočných vlastných nákladov od plánovaných
alebo suma rozdielov medzi skutočnými vlastnými nákladmi hotových
výrobkov a ich hodnotou vo veľkoobchodných cenách podniku (bez
dane z obratu), ktorá pripadá na realizované hotové výrobky, sa
musí mesačne vyúčtovať na príslušné účty realizácie.
§ 56.
Materiál na ceste sa uvádza v príslušných položkách súvahy
spoločne s materiálom na sklade. Celková hodnota materiálu na
ceste sa uvádza v súvahe za súčtom všetkých výrobných zásob.
§ 57.
(1) Suroviny a materiál odoslaný na spracovanie sa uvádza
v súvahe v príslušnej položke surovín a materiálu.
(2) Suroviny a materiál prijatý na spracovanie sa uvádza pod
súvahovými súčtami v cenách uvedených v smluve.
§ 58.
(1) V položke súvahy "Nedokončená výroba" sa musia uvádzať
skutočné vlastné náklady nedokončených výrobkov a prác.
(2) V priemyslových odvetviach s veľkosériovou a hromadnou
výrobou je dovolené oceňovať súčiastky a polotovary vo výrobe
v bežných normových vlastných nákladoch.
(3) Nedokončené generálne opravy sa uvádzajú v súvahe v sume
skutočných nákladov.
§ 59.
(1) Výdaje vzniknuté v účtovnom období, ktoré však hospodársky
súvisia s budúcimi účtovnými obdobiami, sa uvádzajú v súvahe
v osobitnej položke "Náklady budúcich období" a musia sa vyúčtovať
do nákladov najneskoršie v období dvoch rokov, v osobitných
prípadoch, so súhlasom Ministerstva financií a Štátneho úradu
štatistického, najneskoršie v období štyroch rokov.
(2) Náklady na banské prípravné práce sa odpisujú v priebehu
plánovaného času trvania ťažby.
§ 60.
Výrobný odpad sa zachycuje v cenách možného použitia podľa
smerníc nadriadenej účtovnej jednotky.
§ 61.
Tovar v maloobchodných podnikoch sa zachycuje v maloobchodných
cenách; rovnako je dovolené postupovať pri tovare vo
veľkoobchodných skladoch a v ústredných skladoch obchodných
organizácií. Rozdiel medzi hodnotou tovaru v nákupných
a maloobchodných cenách sa uvádza v súvahe v samostatnej položke.
Tretí oddiel.
Pohľadávky a dlhy a ostatné položky súvahy.
§ 64.
Súvahové zostatky účtov, na ktorých sa zachycuje styk
s peňažnými ústavmi a s nadriadenými i s podriadenými účtovnými
jednotkami, sa musia preveriť podľa výpisov z účtov a rozdiely sa
musia odstrániť do sostavenia súvahy.
§ 65.
Pohľadávky a dlhy uvádza každá účtovná jednotka vo svojej
súvahe v sumách, ktoré vyplývajú z jej účtovných zápisov a ktoré
považuje za správne. Účtovná jednotka, ktorá má na veci právny
záujem, je povinná ihneď predložiť neshody z veriteľského alebo
dlžníckeho pomeru na rozhodnutie v arbitrážnom alebo súdnom
konaní.
§ 66.
(1) Nároky z penále, smluvných pokút a z obdobných právnych
titulov, pri ktorých uplynula lehota na námietky, ako i sumy
uznané dlžníkom alebo priznané v arbitrážnom alebo súdnom konaní,
sa uvádzajú v súvahách zúčastnených účtovných jednotiek
v príslušných položkách veriteľov alebo dlžníkov.
(2) Pred uplynutím lehoty na námietky, ako i pred uznaním súm
týchto nárokov dlžníkom alebo pred ich predložením na rozhodnutie
v arbitrážnom alebo súdnom konaní sa tieto sumy uvádzajú
v súvahách veriteľa i dlžníka pod súvahovými súčtami.
§ 67.
Ak nie je osobitnými predpismi ustanovené inak, sú účtovné
jednotky povinné vymáhať pohľadávku, ktorú neinkasuje peňažný
ústav, do tridsať dní po jej sročnosti.
§ 68.
Sporné pohľadávky s výnimkou pohľadávok z mánk, sprenevier
a z rozkrádania sa uvádzajú v aktívach súvahy v samostatnej
položke. Spornými sú pohľadávky, ktoré sú predmetom arbitrážneho
alebo súdneho konania.
§ 69.
(1) Pohľadávky z mánk, sprenevier a z rozkrádania včítane
tých, ktoré boly už priznané súdom alebo sa vymáhajú v exekučnom
konaní, uvádzajú sa v súvahe na samostatnom riadku.
(2) Pohľadávky z mánk, sprenevier a z rozkrádania, ktoré
neboly súdom priznané, sa odpisujú spôsobom uvedeným v § 85
písm. c).
§ 70.
Pohľadávky, ktoré účtovná jednotka považuje za nevymožiteľné,
sa môžu odpísať do strát iba so súhlasom priamo nadriadenej
účtovnej jednotky.
§ 71.
(1) Súdom priznané pohľadávky, ktoré neboly zaplatené pre
platobnú neschopnosť dlžníkovu, sa odpisujú so súhlasom priamo
nadriadenej účtovnej jednotky do strát v osobitnej položke.
(2) Odpis pohľadávky pre platobnú neschopnosť dlžníkovu
neznamená zánik pohľadávky. Táto pohľadávka sa musí uvádzať pod
súvahovými súčtami po dobu desať rokov od okamihu jej odpísania,
aby sa mohla vymáhať, ak sa zmenia dlžníkove majetkové pomery.
§ 72.
(1) Sumy, ktoré dlhujú národné a komunálne podniky
a rozpočtové organizácie, ako aj sumy ich záväzkov voči
deponentom, ktoré nemožno vymáhať pre ich premlčanie, sa musia
odviesť do štátneho rozpočtu najneskoršie do mesiaca po uplynutí
premlčacej doby, ak nie je osobitnými predpismi ustanovené inak.
Za oneskorené odvedenie týchto súm sa vyberá penále vo výške
0.05% za každý deň oneskorenia.
(2) Premlčané dlhy a záväzky ostatných účtovných jednotiek sa
musia previesť do ziskov najneskoršie do mesiaca po uplynutí
premlčacej doby.
§ 73.
(1) Premlčané pohľadávky sa odpisujú do strát so súhlasom
priamo nadriadenej účtovnej jednotky.
(2) Porušenie povinnosti vymáhať včas pohľadávku sa stíha
podľa príslušných predpisov.
§ 74.
Prostriedky prijaté vo forme nenávratného financovania zvyšujú
obratový alebo základný fond, a to obratový fond o plnú sumu
obežných prostriedkov, základný fond len o sumu zodpovedajúcu
prírastku základných prostriedkov.
§ 75.
Náklady uhradzované z osobitných fondov sa účtujú na ich vrub
a nezahrnujú sa do nákladov na výrobu alebo na obeh.
§ 76.
Časove rozlíšené sumy súvisiace so mzdami, ktoré prislúchajú
po čas dovolenky, sa zahrnujú do nákladov jednotlivých účtovných
období určeným percentom z úhrnu miezd. Takto vzniknutá rezerva sa
uvádza v súvahe v položke "Výdaje budúcich období".
§ 77.
(1) Náklady na bežné opravy urobené v účtovnom roku sa
zahrnujú do nákladov tohto roku.
(2) V podnikoch, v ktorých sa bežné opravy základných
prostriedkov robia nerovnomerne, je dovolené v priebehu účtovného
roka do nákladov jednotlivých účtovných období zahrnovať náklady
na bežné opravy sumami plánovanými pre tieto obdobia. Rozdiel
medzi skutočnými nákladmi a plánovanými sumami sa podľa svojej
povahy uvedie v súvahe v aktívnej položke "Náklady budúcich
období" alebo v pasívnej položke "Výdaje budúcich období".
(3) V podnikoch so sezónnou výrobou sa výdaje budúcich
účtovných období, ktoré sa zahrnujú do skutočných vlastných
nákladov výroby bežného účtovného obdobia, uvedú ako rezerva
v položke "Výdaje budúcich období".
§ 78.
V súvahe môžu byť rezervované náhrady odberateľom výrobkov
individuálnej výroby predávaných so zárukou (záručná rezerva),
najviac však do plánovaných súm záručných záväzkov. Nepoužité sumy
tejto rezervy sa prevádzajú do ziskov po uplynutí záručnej lehoty
za jednotlivé dodávky.
Štvrtý oddiel.
Spoločné ustanovenia o oceňovaní.
§ 82.
(1) Menovou jednotkou pre oceňovanie hospodárskych
prostriedkov v účtovnej evidencii sú koruny československé;
s výnimkou súvahy a účtovných výkazov o ziskoch a stratách je však
v účtovnej evidencii účtovných jednotiek, ktoré sú v hospodárskom
styku s cudzinou, dovolené používať aj cudziu menu.
(2) Cudzia mena sa prepočítava na koruny československé
kurzom, podľa ktorého sa plní.
(3) Súvahy a účtovné výkazy o ziskoch a stratách sa sostavujú
v nezaokrúhlených sumách. Súhrnné súvahy a ostatné súhrnné účtovné
výkazy sa sostavujú v sumách zaokrúhlených na milióny Kčs s dvoma
desatinnými miestami.
Piata časť.
Inventarizácia súvahových položiek a postup pri usporiadaní škôd.
§ 83.
(1) Účtovné jednotky sú povinné robiť inventarizáciu
a) základných prostriedkov najmenej raz za účtovný rok po
1. novembri,
b) investičných prác najmenej raz za účtovný rok po 1. decembri,
c) nedokončenej výroby a polotovarov vlastnej výroby pred
sostavením ročných účtovných výkazov, avšak nie pred
1. októbrom, a okrem toho periodicky k dátam určeným
ústrednými účtovnými jednotkami,
d) generálnych opráv, nákladov budúcich období, mladých zvierat
a zvierat vo výkrme najmenej raz za štvrťročie,
e) hotových výrobkov a tovaru na skladoch najmenej dvakrát za
účtovný rok,
f) tovaru a obalov v maloobchodných podnikoch najmenej raz za
mesiac a vo veľkých maloobchodných podnikoch s priemyslovým
tovarom najmenej raz za dva mesiace,
g) drobných predmetov, krátkodobých predmetov, špeciálnych
nástrojov, špeciálnych prípravkov, pracovného odevu, pracovnej
obuvi a posteľnej výbavy najmenej dvakrát za účtovný rok,
h) surovín a iného materiálu najmenej dvakrát za účtovný rok;
štátne majetky a strojné a traktorové stanice musia
inventarizovať zásoby pohonných látok a mazadiel mesačne,
zásoby náhradných súčiastok a opravárskeho materiálu najmenej
dvakrát za účtovný rok,
i) zostatkov na účtoch, na ktorých sa zachycuje styk s peňažnými
ústavmi (na obratových a iných účtoch, na účtoch úverov, na
účtoch financovania zo štátneho rozpočtu a pod.), bežne podľa
dochádzajúcich výpisov z účtov; inkasných dokladov k začiatku
prvého dňa každého štvrťroka,
j) zostatkov na účtoch, na ktorých sa zachycujú odvody daní
a iných platov do štátneho rozpočtu, k začiatku prvého dňa
každého mesiaca,
k) peňažných prostriedkov, cenností a prísne zúčtovateľných
tlačív najmenej raz za mesiac,
l) stavu zúčtovania s nadriadenými i podriadenými účtovnými
jednotkami k začiatku prvého dňa každého mesiaca,
m) stavu pohľadávok a dlhov najmenej raz za štvrťročie.
(2) Vedúci ústredných účtovných jednotiek môžu so súhlasom
ministra financií v nutných prípadoch zmeniť počet inventarizácií
v priebehu roka a ich dáta.
§ 84.
Inventarizácia hospodárskych prostriedkov sa musí vykonať aj
pri každej zmene pracovníkov priamo zodpovedných za tieto
prostriedky, a to ku dňu prevzatia a odovzdania funkcií.
§ 85.
Rozdiely proti údajom účtovnej evidencie zistené pri
inventarizácii sa musia usporiadať týmto spôsobom:
a) manká na hospodárskych prostriedkoch neprevyšujúce určené
normy sa vyúčtujú do nákladov;
b) manká na hospodárskych prostriedkoch prevyšujúce určené normy,
ako i straty z poškodenia hospodárskych prostriedkov sa
vyúčtujú na vrub osôb, ktoré ich zavinily;
c) manká na hospodárskych prostriedkoch prevyšujúce určené normy,
ako i straty z poškodenia hospodárskych prostriedkov,
v prípadoch, keď vinníci neboli zistení, sa odpíšu zo súvah
aa) národných a komunálnych podnikov a podnikov pre
prevádzanie zahraničného obchodu so súhlasom kompetentného
ministra, poprípade vedúceho iného kompetentného
ústredného úradu, s výnimkou prípadov, keď odpis sa môže
vykonať len so súhlasom vlády,
bb) družstevných podnikov s výnimkou jednotných roľníckych
družstiev podľa rozhodnutia valného shromaždenia členov
družstva schváleného nadriadenou účtovnou jednotkou,
cc) ostatných účtovných jednotiek so súhlasom vedúceho priamo
nadriadených účtovných jednotiek.
§ 86.
Odpísanie investičných nákladov pre zastavenie
a neuskutočnenie investičných prác môžu v národných a komunálnych
podnikoch a v podnikoch pre prevádzanie zahraničného obchodu
povoliť iba ústredné účtovné jednotky so súhlasom vlády; vláde sa
musia oznámiť dôvody zastavenia a neuskutočnenia týchto prác.
§ 87.
Výsledky hlavnej činnosti, investičnej výstavby, vedľajších
pôdohospodárskych hospodárstiev a iných nepriemyslových
hospodárstiev, zachycované v jedinej súvahe, uvádzajú sa
v účtovných výkazoch oddelene.
§ 88.
(1) Straty z činnosti účtovných jednotiek a straty spôsobené
živelnými pohromami s výnimkou škôd na základných prostriedkoch sa
zahrnujú do strát bežného účtovného roka.
(2) Straty z činnosti minulých rokov uvádzajú sa vo výsledkoch
účtovného roka, v ktorom boly zistené, ako samostatná položka.
V prílohe k účtovnému výkazu o ziskoch a stratách sa urobí rozpis
a objasnia príčiny vzniku týchto strát.
Šiesta časť.
Ukladanie a úschova písomností účtovnej evidencie.
§ 90.
(1) Účtovné knihy, účtovné doklady, účtovné výkazy, kalkulačné
listy a ostatné písomnosti účtovnej evidencie sa pod
zodpovednosťou hlavného (vedúceho) účtovníka ukladajú vo vopred
určenom poriadku do osobitných miestností alebo skríň (účtovný
archív).
(2) Písomnosti účtovnej evidencie prijaté na uloženie do
účtovného archíva sa zapisujú do viazanej knihy (archívna kniha).
(3) Ministerstvo financií určí, kedy sa písomnosti účtovnej
evidencie ukladajú do účtovného archíva, postup pri ich ukladaní,
poprípade vydávanie na dočasné použitie, a spôsob ich evidencie v
archívnej knihe.
(4) O úplnej alebo čiastočnej strate alebo zničení písomností
účtovnej evidencie musí vedúci kompetentnej účtovnej jednotky
spísať zápisnicu a upovedomiť o nej písomne nadriadenú účtovnú
jednotku a príslušné oddelenie správy verejnej bezpečnosti.
§ 91.
(1) V účtovnom archíve sa uschovávajú
a) ročné účtovné výkazy a ročné súhrnné účtovné výkazy, knihy
analytickej evidencie o pracovných príjmoch jednotlivých
zamestnancov a archívne knihy trvalo,
b) denníky, knihy syntetickej evidencie a účtové súvahy aspoň po
dobu desiatich rokov nasledujúcich po účtovnom roku, ktorého
sa týkajú,
c) knihy analytickej evidencie neuvedené pod písm. a) a účtovné
doklady s výnimkou pôvodných účtovných dokladov pre vnútorné
účtovanie, pre ktoré bol sostavený sberný účtovný doklad,
aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po účtovnom roku,
ktorého sa týkajú,
d) ostatné písomnosti účtovnej evidencie aspoň po dobu troch
rokov nasledujúcich po účtovnom roku, ktorého sa týkajú.
(2) Po uplynutí lehôt podľa odseku 1 sa písomnosti účtovnej
evidencie zničia alebo odvedú do sberu podľa pokynov ústredných
účtovných jednotiek. Ich zničenie alebo odvedenie sa poznamená
v archívnej knihe a doklady o tom sa uložia v účtovnom archíve ako
príloha archívnej knihy.
(3) Pri likvidácii účtovnej jednotky rozhodne o mieste
uloženia účtovného archívu nadriadená účtovná jednotka.
Siedma časť.
Pôsobnosť Ministerstva financií a ostatných ústredných úradov
a ústredí organizácií.
§ 93.
Ministerstvo financií vedie účtovnú evidenciu všetkých
hospodárskych, rozpočtových a ostatných organizácií so stránky
metodologickej a vykonáva v tejto veci dozor.
§ 94.
Pri výkone vedúcej činnosti Ministerstvo financií najmä
a) upravuje normatívne v rámci jednotnej sústavy
národohospodárskej evidencie zásadné a všeobecné otázky
účtovnej evidencie, najmä pokiaľ ide o metodológiu účtovnej
evidencie a typových účtovných foriem, o účtové osnovy
a kalkulačné vzorce, o účtovné výkazy, o oceňovanie
hospodárskych prostriedkov, o racionalizáciu a mechanizáciu
účtovnej evidencie a o zavádzanie nových pokrokových metód
učtárenských prác,
b) po dohode so Štátnym úradom štatistickým schvaľuje typové
vzory účtovnej evidencie, typové účtovné výkazy a smernice
k nim,
c) sleduje stav organizácie účtovnej evidencie a kontroluje
vykonávanie tohto nariadenia a predpisov podľa neho vydaných;
za tým účelom môže priamo alebo poverenými orgánmi konať
vyšetrenie a preverovať písomnosti účtovnej evidencie vo
všetkých účtovných jednotkách,
d) určuje podmienky kvalifikácie účtovných pracovníkov,
e) vydáva pokyny pre hromadné školenie účtovných pracovníkov,
pokyny o obsahu učebnej látky a o výbere učiteľov i účastníkov
školenia,
f) spolupracuje s Ministerstvom školstva, vied a umení v otázkach
školskej prípravy účtovných kádrov a učiteľov hospodárskych
náuk, ako i v otázkach učebných osnov a učebných pomôcok.
§ 95.
(1) Ústredné účtovné jednotky organizujú a vedú účtovnú
evidenciu a účtovnú službu v odbore svojej pôsobnosti a kontrolujú
jej stav.
(2) Ústredné účtovné jednotky predkladajú Ministerstvu
financií na schválenie typové vzory účtovnej evidencie a smernice
k nim, sústreďujú žiadosti a námety podriadených účtovných
jednotiek vo veciach zdokonalenia účtovnej evidencie, skúmajú ich
účelnosť, v medziach svojej pôsobnosti o nich rozhodujú alebo ich
vykonávajú, poprípade ich postupujú na rozhodnutie Ministerstvu
financií.
Ôsma časť.
Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 96.
Ústredné účtovné jednotky sú povinné zasielať predpisy
a rozkazy vydané nimi vo veciach účtovnej evidencie Ministerstvu
financií, Štátnej banke československej a ak sa týkajú predpisy
a rozkazy investícií alebo účtovných jednotiek, ktoré sú
v prevádzkovom styku s Investičnou bankou, aj tejto banke.
§ 97.
Ministerstvo financií môže povoliť alebo nariadiť výnimky
z ustanovení tohto nariadenia, ak sú odôvodnené potrebami štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva alebo štátneho rozpočtu,
potrebami kontroly ich plnenia alebo osobitnou povahou činnosti
účtovných jednotiek, najmä rozpočtových organizácií.
§ 99.
(1) Vo veciach účtovníctva a výslednej kalkulácie, ako
i oceňovania v nich, týkajúcich sa času pred začiatkom účinnosti
tohto nariadenia, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) Ministerstvo financií vydá predpisy potrebné na
zabezpečenie hladkého prechodu na novú organizáciu účtovnej
evidencie.
§ 100.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953 pre
1. národné podniky priemyslové v odbore jednotlivých
ministerstiev,
2. stavebné a montážne organizácie v odbore jednotlivých
ministerstiev, pokiaľ sú národnými podnikmi,
3. národné podniky pre hospodárenie v odbore ciest a ich správu,
4. národné podniky pôdohospodárske v odbore Ministerstva
pôdohospodárstva s výnimkou strojných a traktorových staníc
a ich opravní a pôdohospodárske podniky v odbore Ministerstva
národnej obrany,
5. dráhy a priemyslové podniky Ministerstva železníc a dráhy
v odbore Ministerstva palív a energetiky,
6. zásobovacie a odbytové organizácie v odbore jednotlivých
ministerstiev,
7. národné podniky vnútorného obchodu (včítane spoločného
stravovania) v odbore jednotlivých ministerstiev,
8. národné podniky výkupné,
9. podniky pre prevádzanie zahraničného obchodu a medzinárodného
zasielateľstva,
10. všetky účtovné jednotky nadriadené podnikom a organizáciám
uvedeným pod č. 1 až 9, pokiaľ ide o veci účtovnej evidencie
týkajúce sa týchto podnikov a organizácií,
ak nie sú tieto podniky a organizácie k 1. januáru 1953
v likvidácii, alebo ak nebude o nich k tomuto dňu záväzne
rozhodnuté, že budú likvidované alebo premenené na nový útvar, pre
ktorý platí alebo bude platiť iná účtovná osnova.
Minister financií sa splnomocňuje, aby v pochybnostiach
rozhodol, či jednotlivý podnik alebo organizácia patrí do okruhov
vymenovaných pod písm. a) č. 1 až 9.
Vyhláška č. 72/1952
Sb. nadobudla účinnosť 1. januárom 1953.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1954 pre
1. podniky miestneho priemyslu,
2. organizácie výrobného družstevníctva,
3. strojové a traktorové stanice,
4. národné podniky Československej štátnej automobilovej dopravy,
národné podniky plavebné a prevádzkové jednotky Hlavnej správy
civilného letectva pri Ministerstve dopravy,
5. prevádzkové a hospodárske organizácie v odbore Ministerstva
spojov,
6. podniky komunálneho a bytového hospodárstva,
7. organizácie spotrebného družstevníctva,
8. Štátnu banku československú, Investičnú banku a štátne
sporiteľne,
9. Štátnu poisťovňu a Prvú českú zaisťovňu, úč. spoločnosť,
10. ministerstvá, ostatné ústredné a iné úrady, národné výbory,
krajské súdne správy, prokuratúry a iné rozpočtové
organizácie,
11. Ústredie advokátskych poradní a advokátske poradne,
12. ostatné podniky, organizácie a zariadenia, ktoré určí minister
financií,
ak nie sú tieto podniky, organizácie a zariadenia
k 1. januáru 1954 v likvidácii, alebo ak nebude o nich k tomuto
dňu záväzne rozhodnuté, že budú likvidované alebo premenené na
nový útvar, pre ktorý platí alebo bude platiť iná účtovná osnova.
Vyhláška č. 99/1953
Sb. nadobudla účinnosť 1. januárom 1954.
Dr. Dolanský v.r.
Široký v.r.
Fierlinger v.r.
Dr. Kyselý v.r.
Bacílek v.r.
Bílek v.r.
arm. gen. Dr. Čepička v.r.
Dr. Gregor v.r.
Harus v.r.
Dr. Havelka v.r.
Ing. Jankovcová v.r.
Jonáš v.r.
Kabeš v.r.
Kopecký v.r.
Krajčír v.r.
Krosnář v.r.
Málek v.r.
Maurer v.r.
Dr. Nejedlý v.r.
Nepomucký v.r.
Dr. Neuman v.r.
Nosek v.r.
Plojhar v.r.
Pokorný v.r.
Pospíšil A. v.r.
Pospíšil J. v.r.
Ing. Púčik v.r.
Dr. Rais v.r.
Smida v.r.
Ing. Šimůnek v.r.
Dr. Šlechta v.r.