Doc. JUDr. PhDr. Lucia Mokrá, PhD.

Právo na sebaurčenie je zakotvené v medzinárodnom práve ako základná zásada a má obyčajový charakter. Jeho aplikácia je limitovaná rôznymi faktormi, najmä neexistenciou účinného nástroja na vynútenie tohto práva a zásadou územnej celistvosti. Článok analyzuje postavenie a aplikáciu oboch inštitútov v medzinárodnom práve na konkrétnych prípadoch. Teoretickým rámcom je ľudsko-právna teória, ktorá je základom pre vytváranie nového štátu a uplatňovanie práva na sebaurčenie národa, jeho príslušníkov. Right for self-determination is pro tected by international law as its fundamental principle, having the character of custom. However, its application is limited by different factors, mainly by non-existence of effective tool for its enforcement, but also by the principle of territorial integrity. The paper contains analysis of the status and application of both institutes in international law using concrete cases. Set theoretical framework is human rights theory, considered as the basis for foundation of new state and in exercising of the right for self-determination of its citizens.