Dr. Lena Werderitsch, LL.M.

Dynamický rozvoj digitálnych technológií priniesol do súdnej praxe nové otázky o použiteľnosti dôkazov, najmä fotografií a videozáznamov. Tieto často vznikajú bez súhlasu zúčastnených osôb, čo otvára konflikt medzi záujmom na objasnení skutkového stavu a právom na ochranu osobných údajov. Príspevok analyzuje, do akej miery môže GDPR ovplyvniť prípustnosť takto získaných dôkazov v civilnom konaní. Autorka sa sústreďuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá dlhodobo vychádza zo zásady oddelenia medzi protiprávnym získaním dôkazu a jeho procesnou využiteľnosťou. V texte sú porovnané aj prístupy nemeckých súdov, ktoré zdôrazňujú váženie protichodných záujmov. Významnú pozornosť autorka venuje judikatúre Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje aplikovateľnosť GDPR aj na súdne dokazovanie. Rozoberá sa, či ochrana osobných údajov môže viesť k absolútnemu zákazu využitia protiprávne získaných dôkazov. Výklad smeruje k záveru, že takéto riešenie by ohrozovalo funkčnosť civilného súdnictva a právo na účinnú súdnu ochranu. GDPR má chrániť údaje pred zneužitím, nie brániť v uplatnení legitímnych nárokov.