JUDr. Jozef Zámožík, PhD.

Článok sa zaoberá právnou úpravou neodkladných opatrení bez uloženia povinnosti podať žalobu navrhovateľovi v slovenskom civilnom procesnom práve, pričom sa zameriava na podmienky ich nariadenia. Obsahuje analýzu legislatívneho vývoja a súdnej praxe, pričom identifikuje výzvy spojené s používaním tohto inštitútu. Článok v tomto kontexte analyzuje zásady proporcionality a minimálnej záťaže odporcu, ako aj situácie, v ktorých je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pred vydaním neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti podať žalobu by mal súd uskutočniť dva testy proporcionality. V prvom súd rozhoduje o tom, či vôbec nariadi neodkladné opatrenie, a na základe druhého testu proporcionality súd rozhodne, či uloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu alebo nie.

V súvislosti s rekodifikáciou civilného práva procesného prišlo, okrem iného, aj k výraznej koncepčnej zmene dočasných (neodkladných a zabezpečovacích) opatrení súdu. V súvislosti so stručnosťou právnej úpravy sa tak vynára otázka, ktorý druh dočasného opatrenia treba použiť na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov na bankovom účte. Článok razí tézu, že v takomto prípade sa možno vždy domáhať nariadenia neodkladného opatrenia. Problematickým aspektom však je aj rozsah zabezpečenia peňažných prostriedkov, ktorý by mal korelovať s rozsahom následnej exekúcie. Vzhľadom na absenciu podrobnej právnej úpravy však zákon túto otázku nerieši.

V týchto dňoch rezonuje otázka výmazu obchodných spoločností z registra na základe § 768s OBZ. Viaceré dovtedy fungujúce obchodné spoločnosti boli v priebehu novembra 2021 vymazané z obchodného registra, najmä z dôvodu nesplnenia si povinnosti premeny základného imania na euro. V snahe reagovať na aktuálnu tému predostierame čitateľom náš pohľad na vzniknutý problém a možnosti jeho riešenia.

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

V poslednej dobe sa možno v odbornej literatúre stretnúť s názorom, že slovenský zákonodarca zakotvil do Civilného sporového poriadku tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Tento účinok vyjadruje pravidlo, že prioritu rozhodovania o právomoci rozhodcovského súdu by mal mať rozhodcovský súd nielen v rozhodcovskom konaní (tzv. pozitívny účinok), ale aj v prípade podania žaloby na všeobecný súd. Ak takáto priorita vyplýva z právneho poriadku, potom strana, ktorá popiera právomoc rozhodcovského súdu, je nútená podať žalobu na rozhodcovský súd a tam namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu napriek tomu, že sa domnieva, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná. Článok obhajuje tézu, že v slovenskom práve nie je zakotvený negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz s výnimkou prípadu, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie pred štátnym súdom.