JUDr. Martin Baran

Príspevok je venovaný rozhodovacej činnosti súdov o nárokoch poisťovne na náhradu vyplateného poistného plnenia proti poistenému, v prípade existencie dôvodov predpokladaných zákonom číslo 381/2001 Z. z., a to v súvislosti s možnosťou súdu moderovať výšku uplatneného nároku, pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa. Autor poukazuje na nejednotnú súdnu prax v tejto oblasti, aj napriek vydanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR (R 64/2020), s poukazom aj na odlišné závery Ústavného súdu SR, ako aj na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nezohľadňuje zásadu ekvivalencie. Aplikácia záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za následok, že v situáciách upravených právom Európskej únie je postavenie poisteného menej priaznivé ako v obdobnej situácii upravenej vnútroštátnym právom a v praxi znemožňuje aj nadmerne sťažuje výkon práv priznaných právom EÚ.