Mgr. Erik Tóth

Občianskoprávna zodpovednosť poslanca za výroky prednesené pri výkone funkcie na pôde parlamentu, alebo na pôde jeho orgánu bola, najmä po prijatí ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ktorý tento rok oslavuje svoje okrúhle výročie, opakovane predmetom odborných polemík, avšak doposiaľ, bez všeobecne akceptovanej odpovede. Táto štúdia sa zameriava najmä na hľadanie argumentov v prospech takého výkladu historicky zaužívanej výrokovej indemnity, ktorý by zodpovedal súčasným spoločenským podmienkam.

Právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu je spravidla jedným zo zákonom stanovených dôvodov, na základe ktorých zaniká verejnému funkcionárovi mandát, resp. končí vo funkcii. Na prvý pohľad jednoznačný dôvod však pri zohľadnení rôznych inštitútov trestného práva môže navodiť zákonom explicitne nepredvídané a neriešené situácie.V tomto smere je hlavným cieľom príspevku analyzovať súčasnú právnu úpravu a niekoľko prípadov z praxe. Možno aj preto, že k zániku mandátu verejných funkcionárov z dôvodu právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu nedochádza tak často, má súčasná právna úprava určité nedostatky.Na tieto nedostatky chceme poukázať a navrhnúť vylepšenie právnej úpravy.