Mgr. Jakub Andreánsky

V rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa posudzovania dôvodov väzby, možno badať prax, že pokiaľ je obvinený osobou bez domova, súdy automaticky vzhliadajú útekový dôvod väzby na tom základe, že osoba bez domova je nedosiahnuteľná, pretože nemá stále bydlisko. Náš článok sa zaoberá otázkou, či len samotná skutočnosť, že obvinený nemá stále bydlisko, zakladá dôvod útekovej väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Príspevok sa zaoberá hľadaním odpovede na otázku, či možno považovať väzbu za prostriedok prevencie pred kriminalitou.Odpoveď na otázku skúma autor prostredníctvom analýzy väzby ako trestno-procesného inštitútu, ako aj prostredníctvom vymedzenia preventívneho účelu kriminológie ako vedy.