Povinná obhajoba v dôsledku pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať

I. Od páchateľa trestného činu, u ktorého sú na základe konkrétnych skutočností opodstatnené dôvodné pochybnosti o kvalite jeho duševného zdravia, nemožno dôvodne očakávať, že je a bude schopný náležite realizovať svoje právo na obhajobu. Je preto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 TP) a súdu dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2 Trestného poriadku ­naplniť ústavné právo na obhajobu obvineného a vytvoriť tým základné podmienky na riadny a spravodlivý proces.

II. V prípadoch povinnej obhajoby nie je možné pri ustanovení obhajcu obvinenému postupovať tak váhavo, aby sa tým maril zmysel povinnej obhajoby, ale treba postupovať s čo najväčším urýchlením tak, aby sa obhajcovi zabezpečila reálna možnosť vykonávať svoje práva, najmä aj právo účasti pri výsluchu obvineného už od vznesenia obvinenia v zmysle § 44 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a § 34 ods. 1 Trestného poriadku a v prípade povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku najneskôr od okamihu opodstatnenosti dôvodných pochybností o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.