Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a právna argumentácia (judiciálna justifikácia) (ZSP 2/2021)

Vydáno: 20. 02. 2021 23 minút čítania

§ 157 ods. 2 , § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Favorizácia inej právoplatne skončenej veci pri judiciálnej justifikácii nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú ani precedenčnú záväznosť, v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky nemá ani faktickú viazanosť pre iné podobné prípady prerokovávané súdmi. V zložitých prípadov (hard case) ju možno ako odkazovú metódu (stare decisis) používať pri odôvodňovaní súdnych rozhodnutí. S dôvodmi rozhodnutia v inej právoplatne skončenej veci, na ktoré súd odkazuje, sa však musí dať oboznámiť.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 136/2013

SKUTKOVÝ STAv

Žalobkyňa (ako nájomníčka bytu) sa v konaní domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného (ako predávajúceho) na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k dvojizbovému bytu č. X., na prízemí obytného domu súpisné číslo X., vchod č. X. nachádzajúceho sa na ulici X, postaveného na pozemku č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m², katastrálne územie X. v podiele X./X. za kúpnu cenu 3 930 Sk v znení predloženým žalobkyňou, ktorá tvorí súčasť rozsudku (ďalej len "byt"). Žalobu odôvodnila v zmysle § 16 ods. 1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z. z.").

Okresný súd (súd prvého stupňa) rozsudkom (v poradí druhým) z 8. februára 2012, č. k. 17 C 138/2006-225 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Súd rozhodol tak po zistení, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej 3. marca 2004 a potvrdenej 18. februára 2011 žalovaný ponechal žalobkyni v nájme predmetný byt. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že stavba súpisné číslo X. (v ktorej sa nachádza byt) je vo vlastníctve žalovaného a nie je k nej založený list vlastníctva. Zo znaleckého posudku č. 2/2009 z 8. apríla 2009 súd zistil, že stavba (obytný dom) je umiestnená na parcele č. X. a č. KN X. v katastrálnom území X., tvorí jeden celok a má dve súpisné čísla (X. a X.) a dve orientačné čísla (X. a X.). Posudzovanú nehnuteľnosť, rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, nemožno rozdeliť. Súd bol toho názoru, že uvedený rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami nevykazuje znaky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Z hľadiska definície "spoločné časti domu" a "spoločné zariadenia domu" (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z.) je vylúčené, aby stavba tvorila jeden celok, dispozične je rozdelená spoločným stredovým múrom na dva samostatné celky. Podľa názoru súdu aj po novelizácii zákona č. 182/1993 Z. z. zákonom č. 367/2004 Z. z. (od 1. júla 2004) vyplýva vôľa zákonodarcu vyňať v zmysel § 29a ods. 1 byty v rodinných domoch spod povinnosti obce tieto previesť na nájomníkov. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. predstavuje fakultatívnu povinnosť vlastníka domu previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu. Poukázal na žalobu zamietavé rozhodnutie OS Ž. vo veci sp. zn. 17 C 139/2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ž. sp. zn. 5 Co 329/2009 v obdobnej veci, pokiaľ išlo o byt č. X. (pomerná časť rodinného domu súpisné číslo X., orientačné číslo X. na ulici X., parcela č. X.) opierajúc sa o rešpektovanie ustálenej judikatúry a princíp právnej isto

Máte predplatné? Prihláste sa