Prípustnosť dovolania vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských veciach

Dovolanie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 519/1991 Zb., pričom nahradilo dovtedy platný mimoriadny opravný prostriedok, ktorým bola sťažnosť pre porušenie zákona upravená v § 236 a nasl. OSP. Dovolanie bolo od počiatku koncipované ako mimoriadny opravný prostriedok. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 519/1991 Zb. nemožno budovať dovolanie dané do rúk účastníkov konania ako riadny opravný prostriedok (ako tretiu inštanciu). Niečo iné je mimoriadny opravný prostriedok smerujúci len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacích súdov. Zavedenie inštitútu dovolania sa stal inštitút sťažnosti pre porušenie zákona nadbytočným.

Dovolanie je teda mimoriadnym op­ravným prostriedkom, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. Podanie dovolania nemá suspenzitívny účinok právoplatnosti ani vykonateľnosti. Dovolací súd však môže rozhodnúť o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a to aj bez návrhu. Najvyšší súd SR rozhoduje na základe vlastnej úvahy ak má za to, že odloženie vykonateľnosti rozhodnutia je na mieste. Najvyšší súd SR sa už niekoľkokrát vyjadril k základným ideám mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, pričom tvrdí, že základnou ideou mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza je právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR posudzuje prípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr reštriktívne.