Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa (občianskeho združenia), a v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 6Sžik 1/2020 z 15. októbra (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) ju prijal na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.
Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o ústavne neakceptovateľnej interpretácii a aplikácii § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o slobodnom prístupe k informáciám") všeobecnými súdmi. Namieta aj nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Sťažovateľ 22. marca 2012 požiadal o sprístupnenie protokolu, ktorým bolo ukončené konanie sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci preverenia postupu polície v prípade napadnutia H. M. (pozn.: prípad bol predmetom celospoločenského a mediálneho záujmu), ktoré inicioval minister vnútra. Rozhodnutím z 2. apríla 2012 povinná osoba zamietla žiadosť sťažovateľa. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad 4. apríla 2012, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. mája 2012 tak, že rozkladom napadnuté rozhodnutie zrušilo. Povinná osoba novým rozhodnutím zo 4. júna 2012 žiadosť opätovne zamietla. Sťažovateľ podal rozklad proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom správny orgán druhého stupňa rozhodol 17. júla 2012 tak, že rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľ sa do