Základné právo na tlmočníka

Vydáno: 39 minút čítania
ZÁKLADNÉ PRÁVO NA TLMOČNÍKA
"Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom." (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR)
"Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka" (čl. 47 ods. 4).
"Každému, kto je obvinený z trestného činu (...) má sa poskytnúť pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku alebo nehovorí jazykom, ktorý sa používa pri súde" [čl. 14 ods. 3 písm. f) Paktu o občianskych a politických právach].
Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia má každý, kto je obvinený z trestného činu [čl. 6 ods. 3 písm. a)].
"Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka" (čl. 37 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd).
Základné právo na tlmočníka je jedným z najzložitejších práv, ktoré Ústava SR priznáva. Problém sa odvíja od toho, že základné právo na tlmočníka nie je pôvodným základným právom vytvoreným slovenským ústavodarcom. Ten ho prevzal z Listiny základných práv a slobôd, ktorá toto základné právo zaručuje v inom právnom režime ako ho po Listine priznala Ústava SR, ale zároveň aj v rozdielnom právnom režime, v akom sa právo na tlmočníka pred tým priznalo v medzinárodnom štandarde ustanovenom Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Paktom o občianskych a politických právach.
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa zaručuje ľudské právo na tlmočníka v trestnom konaní, ale význam sa mu pripisuje aj v azylových veciach.1) Oprávnenou osobou je každý, kto je obvinený z trestného činu, resp. žiada o azyl.
Listina základných práv a slobôd neustanovuje, že základné právo na tlmočníka sa priznáva iba tomu, kto je obvinený z trestného činu. Podľa Listiny má právo na tlmočníka "každý, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie." Na interpretáciu je ponechaný prívlastok, s ktorým sa spojí priznaná ochrana. V najužšom vymedzení môže ísť o "trestné konanie", ale aj o "súdne konanie", či dokonca pri najširšom vymedzení o akékoľvek konanie pred orgánom verejnej moci.
Túto možnosť vylučuje platný právny poriadok Českej republiky, ktorý priznáva právo na tlmočníka v trestnom konaní, ale aj Občianskym súdnym poriadkom, Zákonom o Ústavnom súde (§ 33), Správnym poriadkom (§ 16 ods. 3 až 5), Exekučným poriadkom (§ 85 ods. 1), zákonom o azyle (§ 22 ods. 1 a 2), ba právo na tlmočníka sa priznáva aj v konaní pred vyšetrovacou komisiou Poslaneckej snemovne (§ 48 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku).
Podľa odôvodnenia rozsahu, v akom sa priznáva právo na tlmočníka:
"Proces, ktorému by účastník neporozumel pre jazykovú bariéru, by sa sotva mohol chápať ako spravodlivý. Preto má každý, kto o to požiada, právo na tlmočníka.
Primárne ide o právo na prítomnosť a angažovanie takej osoby. Listina nehovorí o bezplatnosti. Ale tak ako v prípade práva na právnu pomoc, bez zabezpečenia bezplatnosti pomoci tlmočníka by v určitých situáciách bolo právo na tlmočníka iba čistou deklaráciou. Právom na tlmočenie nerozumieme iba preklad hovorenej reči, ale aj preklad písomností (tlmočenie obsahu). Z významu postavenia tlmočníka vyplýva požiadavka jeho nestrannosti a nezávislosti. Mierne rozširujúcim výkladom ustanovenia čl. 37 ods. 4 Listiny možno dôjsť k záveru, že zahŕňa aj neporozumenie a neschopnosť vyjadrovať sa osôb nepočujúcich a hluchonemých, či ďalších osôb s poruchou vnímania alebo vyjadrovania, pokiaľ nestačia nimi používané komunikačné systémy (zákon č. 155/1998 Zb. o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých osôb)."
2)
"Treba priznať, že štát nie je technicky ani finančne schopný automaticky zabezpečiť tlmočníka každému účastníkovi, ktorý hovorí inak ako česky. Miera naplnenia tohto práva záleží od povahy a závažnosti veci (v trestnom konaní sa právo vysvetľuje širšie ako inde), od jazykovej odlišnosti (napr. slovenčina má často procesný status jazyka tak podobného českému jazyku, že sa preklad neposkytuje - napr. § 16 ods. 1 správneho poriadku alebo § 33 ods. 2 zákona o Ústavnom súde). Napríklad exekučný poriadok výslovne umožňuje zadovážiť si tlmočenie osobou blízkou (§ 85 ods. 1). Finančné obmedzenia zas vedú k tomu, že úplné preklady sa týkajú najmä rozhodnutí vo veci a úkonov, kto