ZÁKLADNÉ PRÁVO NA TLMOČNÍKA
"Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom."
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR)
"Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na
tlmočníka" (čl. 47 ods. 4).
"Každému, kto je obvinený z trestného činu (...) má sa poskytnúť pomoc tlmočníka, ak
nerozumie jazyku alebo nehovorí jazykom, ktorý sa používa pri súde"
[čl. 14 ods. 3 písm. f) Paktu o občianskych a
politických právach].
Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo byť bez meškania a v
jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia má každý, kto je obvinený
z trestného činu [čl. 6 ods. 3 písm.
a)].
"Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka"
(čl. 37 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd).
Základné právo na tlmočníka je jedným z najzložitejších práv, ktoré Ústava SR priznáva. Problém
sa odvíja od toho, že základné právo na tlmočníka nie je pôvodným základným právom vytvoreným
slovenským ústavodarcom. Ten ho prevzal z Listiny základných práv a slobôd, ktorá toto základné
právo zaručuje v inom právnom režime ako ho po Listine
priznala Ústava SR, ale zároveň aj v rozdielnom
právnom režime, v akom sa právo na tlmočníka pred tým priznalo v medzinárodnom štandarde ustanovenom
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
aj Paktom o občianskych a politických právach.
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd sa zaručuje ľudské právo na tlmočníka v trestnom konaní, ale význam sa mu pripisuje aj
v azylových veciach.1) Oprávnenou osobou je každý, kto je obvinený z
trestného činu, resp. žiada o azyl.
Listina základných práv a slobôd neustanovuje, že
základné právo na tlmočníka sa priznáva iba tomu, kto je obvinený z trestného činu. Podľa Listiny má
právo na tlmočníka "každý, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie." Na
interpretáciu je ponechaný prívlastok, s ktorým sa spojí priznaná ochrana. V najužšom vymedzení môže
ísť o "trestné konanie", ale aj o "súdne konanie", či dokonca pri najširšom vymedzení o akékoľvek
konanie pred orgánom verejnej moci.
Túto možnosť vylučuje platný právny poriadok Českej republiky, ktorý priznáva právo na tlmočníka
v trestnom konaní, ale aj Občianskym súdnym poriadkom, Zákonom o Ústavnom súde (§ 33), Správnym
poriadkom (§ 16 ods. 3 až 5), Exekučným poriadkom (§ 85 ods. 1), zákonom o azyle (§ 22 ods. 1 a 2),
ba právo na tlmočníka sa priznáva aj v konaní pred vyšetrovacou komisiou Poslaneckej snemovne (§ 48
ods. 4 zákona o rokovacom poriadku).
Podľa odôvodnenia rozsahu, v akom sa priznáva právo na tlmočníka:
"Proces, ktorému by účastník neporozumel pre jazykovú bariéru, by sa sotva mohol chápať
ako spravodlivý. Preto má každý, kto o to požiada, právo na tlmočníka.
Primárne ide o právo na prítomnosť a angažovanie takej osoby. Listina nehovorí o
bezplatnosti. Ale tak ako v prípade práva na právnu pomoc, bez zabezpečenia bezplatnosti pomoci
tlmočníka by v určitých situáciách bolo právo na tlmočníka iba čistou deklaráciou. Právom na
tlmočenie nerozumieme iba preklad hovorenej reči, ale aj preklad písomností (tlmočenie obsahu). Z
významu postavenia tlmočníka vyplýva požiadavka jeho nestrannosti a nezávislosti. Mierne
rozširujúcim výkladom ustanovenia čl. 37 ods. 4
Listiny možno dôjsť k záveru, že zahŕňa aj neporozumenie a neschopnosť vyjadrovať sa osôb
nepočujúcich a hluchonemých, či ďalších osôb s poruchou vnímania alebo vyjadrovania, pokiaľ nestačia
nimi používané komunikačné systémy (zákon č. 155/1998
Zb. o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých
osôb)."
2)"Treba priznať, že štát nie je technicky ani finančne schopný automaticky zabezpečiť tlmočníka
každému účastníkovi, ktorý hovorí inak ako česky. Miera naplnenia tohto práva záleží od povahy a
závažnosti veci (v trestnom konaní sa právo vysvetľuje širšie ako inde), od jazykovej odlišnosti
(napr. slovenčina má často procesný status jazyka tak podobného českému jazyku, že sa preklad
neposkytuje - napr. § 16 ods. 1 správneho poriadku alebo § 33 ods. 2 zákona o Ústavnom súde).
Napríklad exekučný poriadok výslovne umožňuje zadovážiť si tlmočenie osobou blízkou (§ 85 ods. 1).
Finančné obmedzenia zas vedú k tomu, že úplné preklady sa týkajú najmä rozhodnutí vo veci a úkonov,
kto