VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIA OBCE - TVORBA A NÁLEŽITOSTI
Všeobecne záväzné nariadenia obcí sa bezprostredne týkajú každej fyzickej osoby,
právnickej osoby, ich práv a povinností; každý má trvalé alebo prechodné bydlisko v určitej obci,
prípadne sídlo v určitej obci. Je to markantné najmä s ohľadom na široký rozsah samosprávnej
činnosti obce primárne zakotvenej v ustanovení § 4 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o obecnom zriadení) ako aj činnosti v oblasti
prenesenej štátnej správy vyplývajúcej najmä zo zákona č.
416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a z množstva
osobitných zákonov. Orgánom podieľajúcim sa v najväčšej miere na prijímaní všeobecne záväzných
nariadení je obecné zastupiteľstvo, ktoré možno pokojne nazvať "malým parlamentom" na obecnej
úrovni.
Normotvorná právomoc obcí predstavuje jeden z inštitútov vykonávania územnej samosprávy ako aj
prenesenej štátnej správy, je zakotvená v čl. 68
a čl. 71 ods. 2 Ústavy SR a bližšie
špecifikovaná v ustanoveniach § 6 a nasl.
zákona o obecnom zriadení (ďalej len "Zákona").
Rozlišujeme medzi pôvodnou normotvornou právomocou obce realizovanou v rámci výkonu územnej
samosprávy a prenesenou (odvodenou) normotvornou právomocou obce vykonávanou v rámci prenesenej
štátnej správy. Všeobecné záväzné nariadenia obce možno rozdeľovať aj na "samosprávne nariadenia
obce, ktoré sú vydávané pri výkone územnej samosprávy, a "správne nariadenia obce" vydávané pri
výkone štátnej správy"1). V oboch prípadoch obec postupuje na základe
ústavných príkazov uvedených v citovaných ustanoveniach Ústavy SR, ktoré však nemožno vykladať a
aplikovať izolovane a nezávisle od iných ustanovení Ústavy SR. Ďalšími relevantnými ustanoveniami sú
napríklad čl. 2 ods. 2 a
ods. 3,
čl. 13 ods. 1 a
ods. 2,
čl. 7 ods. 4,
čl. 120 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorých sú
obce pri vydávaní svojich všeobecne záväzných nariadení povinné postupovať a ktoré čiastočne
limitujú normotvornú právomoc obce.
V súvislosti s prijímaním všeobecne záväzných nariadení pri výkone štátnej správy
(čl. 71 ods. 2
ústavy) treba uviesť, že "presunom časti štátnej správy na obec sa z obce nestáva štátny subjekt.
Mení sa len rozhodovacia pozícia vykonávateľa obecnej samosprávy, ktorý vo veciach, ktoré sa zákonom
preniesli na obec, koná v mene štátu, a nie v mene obce ako územného samosprávneho
celku"2).
Ak by bola spornou otázka výkonu samosprávy alebo prenesenej štátnej správy, treba postupovať
podľa interpretačného pravidla zakotveného v § 4 ods.
4 Zákona, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon
prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
<