Poznámky k výkladu okolnosti spáchanie trestného činu organizovanou skupinou

JUDr. Miroslav Srholec

Vydáno: 22. 10. 2022 35 minút čítania

Autor za pomoci typických výkladových metód približuje aktuálny aplikačný prístup k vyhodnoteniu spáchania trestnej činnosti organizovanou skupinou, ktoré je zaradené medzi okolnosti páchania trestného činu závažnejším spôsobom konania. V práci autor argumentačne polemizuje o možnosti rýdzo formálneho výkladu aplikácie ustanovení o organizovanej skupine.

The author, with the help of typical interpretive methods, brings close the current application approach to the evaluation of the commission of crime by an organized group, which is included among the circumstances of the commission of crime by a more serious method of action. In the work, the author argues against the possibility of a purely formal interpretation of the application of the provisions on the organized group.

SRHOLEC, M.: Poznámky k výkladu okolnosti spáchanie trestného činu organizovanou skupinou; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s. 942 – 953.

Kľúčové slová: organizovaná skupina, závažnejší spôsob konania, výkladové metódy, trestné právo hmotné.

Key words: organized group, more serious way of acting, interpretive methods, substantive criminal law.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podkladom pre vznik predkladaného článku bol odborný, kompetenčný spor týkajúci sa subsumpcie konkrétnych skutkových okolností pod kvalifikačný moment - organizovaná skupina, a zároveň aj o vecnú príslušnosť ¹⁾ orgánov činných v trestnom konaní ("OČTK"). Z výkladovej pozície vyšetrovateľa a na účel obohatenia aplikačnej praxe o nové akcenty, priblížime v príspevku zainteresovanému čitateľovi viaceré podnety na zamyslenie sa nad správnosťou zaužívanej výkladovej praxe. Cieľom predloženého článku je polemika o zaužívanom prístupe k výkladu spáchania skutku "organizovanou skupinou".

Predmetom článku je otázka správnosti rýdzo formálneho prístupu k výkladu ustanovenia § 138 písm. i) Trestného zákona (závažnejším spôsobom konania) a nadväzne § 129 ods. 2 Trestného zákona (organizovaná skupina), ako aj reziduálna recyklácia staršej, socialistickej judikatúry.

V súvislosti so spracovaním predmetnej matérie sme si vytýčili nasledovnú hypotézu: je aplikácia legálnej definície organizovanej skupiny podľa § 129 ods. 2 Trestného zákona prípustná v prípade, v ktorom 4 mladiství (2 pestovatelia, 1 pomocník zabezpečujúci hnojivo a ďalšie vybavenie, 1 díler), ktorí sa po predošlej vzájomnej dohode obsahujúcej rozdelenie úloh, kooperáciú a po dohode o budúcom rozdelení zisku zaoberajú pestovaním a následným spracovaním a predajom konope v malom rozsahu? ²⁾

Historický výklad

Pred samotným priblíženímobsahu danej témy nemožno opomenúť historický exkurz.Právna norma č. 140/1961 Sb. Trestný zákon, poznala pojem organizovaná skupina. Je však potrebné uviesť, že právna úprava ešte nepoznala legálnu definíciu organizovanej skupiny. Uvedený pojem bol prvkom priťažujúcich okolností a to v ustanovení § 34 písm. g), kde sa prihliadalo na to, že páchateľ: "

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia

". Organizovaná skupina, či presnejšie skutočnosť "

ako člen organizovanej skupiny

" ako kvalifikačný moment použitia vyššej trestnej sadzby bola prítomná len pri skutkových podstatách: rozvracanie republiky (trest 12 - 15 rokov alebo trest smrti), teror (trest 5 - 12 rokov), sabotáž (trest 8 - 12 rokov), špekulácia (trest 3 - 10 rokov), záškodníctvo (trest 12 - 15 rokov alebo trest smrti), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (trest 3 - 10 rokov), falšovanie a pozmeňovanie peňazí (trest 10 - 15 rokov), ohrozenie devízového hospodárstva (trest 1 - 6 rokov), všeobecné ohrozenie (trest 8 - 15 rokov), výtržníctvo (trest 6 mesiacov - 3 roky), lúpež (trest 5 - 12 rokov) či krádež (trest 2 - 8 rokov) ³⁾ .

K uvedenému právnemu stavu možno priradiť pomerne často citované judikáty v súvislosti s organizovanou skupinou. Signifikantné a často citované je najmä rozhodnutie R 53/1976-II, podľa ktorého sa "

organizovanou skupinou rozumie združenie viacerých osôb, v ktorom je vykonané určité rozdelenie úloh medzi jednotlivých členov a jeho činnosť sa v dôsledku toho prejavuje určitou plánovitosťou a koordinovanosťou, čím sa spáchanie trestného činu uľahčuje a zvyšuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia sledovaného cieľa... Ide tak o vopred plánovanú činnosť s ustanovením konkrétnych úloh pri realizácii trestného konania a ktorá býva spravidla zorganizovaná jednou alebo viacerými osobami a tie bývajú tiež v skupine uznávané za vedúcich a úlohy tiež rozdeľujú. Taká činnosť sa potom vyznačuje cieľavedomosťou, plánovaným a koordinovaným postupom a zvyšuje nebezpečnosť činu pre spoločnosť

". ⁴⁾

Taktiež rozhodnutie č.R 45/1986, podľa kto