Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky – obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3Cob/82/2019 z 30. septembra 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 3Obdo/65/2020 z 25. novembra 2020 a prijal ju na ďalšie konanie a na návrh sťažovateľky odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu z 30. septembra 2019.
V konaní pred všeobecnými súdmi bola sťažovateľka v postavení žalovanej v spore o zaplatenie sumy vo výške 6 636 EUR s prísl. Okresný súd Bratislava I vydal vo veci platobný rozkaz a zaviazal sťažovateľku na zaplatenie sumy vo výške 6 636 EUR s príslušenstvom a trov konania. Sťažovateľka podala proti platobnému rozkazu odpor a žiadala zrušiť aj výrok o trovách konania. Odpor a žiadosť o zrušenie výroku o trovách konania podpísal len jeden konateľ, pričom sťažovateľka koná prostredníctvom dvoch konateľov, ktorí konajú spoločne. Z tohto dôvodu Okresný súd Bratislava I odpor odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. V odôvodnení poukázal na to, že dôsledkom nedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu je absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom.
Proti uzneseniu o odmietnutí odporu podala sťažovateľka odvolanie. Uviedla, že k nepodpísaniu odporu obomi konateľmi muselo dôjsť omylom, a zároveň predložila listinu - čestné vyhlásenie druhého konateľa, ktorý vyjadril súhlas s podaným odporom. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave uznesenie okresného súdu o odmietnutí odporu potvrdil. Uviedol, že okresný súd vec správne posúdil a že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou v odvolaní neboli schopné privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie. Prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) a