JAKUŠOVÁ, V.: Trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby a správne stavebné delikty.* Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 354 – 370.
https://doi.org/10.31577/ pravnyobzor.2023.4.06
Criminal offence of illegal construction development and administrative construction delicts. The article analyses the obligatory facts of the case of criminal offence of illegal construction development according to § 299a Act No. 300/2005 Criminal Code as amended by later regulations, compares this criminal offence and administrative delicts stated in § 105 and § 106 Act No. 50/1976 Coll. on Land-use Planning and Building Order (the Building Act) as amended by later regulations from the point of view of facts of the case, analyses the process of identification of this criminal offence by administrative body and also analyses the principle ne bis in idem in context of administrative construction delicts and this criminal offence. The article provides answers to questions of whether the provision of § 299a Act No. 300/2005 Criminal Code as amended by later regulations serves as effective prevention against unauthorised construction development or this provision is superfluous in the legal framework of the Slovak Republic. Answering on these questions creates a precondition for verification or falsification of the stated hypothesis.
Key words: unauthorised construction, illegal construction, criminal offence of illegal construction development, administrative construction delicts
Úvod
Cieľom príspevku je vymedzenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa
§ 299a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "
TZ"), rozbor predmetného trestného činu a správnych deliktov uvedených v
§ 105 a
106
1)
zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (
stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "SZ") z hľadiska obligatórnych znakov skutkovej podstaty, rozbor postupu správneho orgánu pri identifikácii daného trestného činu, a rozbor princípu
ne bis in idem
v kontexte správnych stavebných deliktov a trestného činu podľa
§ 299a TZ.
S cieľom príspevku súvisí aj hypotéza, ktorú sme si stanovili takto: "
Právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa
§ 299a TZ je nadbytočná."
Na dosiahnutie cieľa a verifikácie alebo falzifikácie hypotézy sme si stanovili uvedené výskumné otázky:
- Ako a kde je definovaná trestnoprávna zodpovednosť v oblasti nepovolených stavieb?
- Aké správne stavebné delikty obsahuje slovenská právna úprava?
- Aké rozdiely z hľadiska obligatórnych znakov skutkovej podstaty možno pozorovať pri predmetnom trestnom čine a správnych stavebných deliktoch?
- Aký je postup správneho orgánu pri identifikácii daného trestného činu?
- Aký je postup správneho orgánu v prípade, ak po uložení pokuty v konaní o delikte vznikne podozrenie zo spáchania trestného činu?
- Ak by sa správny orgán domnieval, že ide o trestný čin a vec by oznámil orgánom činným v trestnom konaní alebo okresnej prokuratúre, tak ako sa vysporiadať s princípom ne bis in idem?
- Môže byť v takom prípade princíp ne bis in idem vždy zachovaný?
- Aký je počet osôb stíhaných a obžalovaných z trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ za roky 2011 - 2022?
- Slúži právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ ako prevencia proti vzniku nepovolených stavieb?
- Je právna úprava trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a TZ nadbytočná?
Príspevok obsahuje
logické metódy
, ktorými sú analýza, dedukcia, indukcia, syntéza, abstrakcia, generalizácia, komparácia a
štatistické metódy
. Pomocou štatistických metód, konkrétne použitím deskriptívnej štatistiky, je vytvorený prehľad o získaných údajoch. V súvislosti so zisťovaním počtu stíhaných a obžalovaných osôb z trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa
§ 299a TZza roky 2011 - 2022 sme vypracovali graf za použitia štatistických prehľadov trestnej činnosti za roky 2011 - 2022, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len "SR") v jednotlivých ročenkách z uvedených rokov a tiež v
"prehľadoch o stíhaných a obžalovaných osobách podľa paragrafov".
1. Trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby
Zákon č.
262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
TZ s účinnosťou od 1. septembra 2011, doplnil
TZ o novú skutkovú podstatu trestného činu - neoprávnené uskutočňovanie stavby. Tento trestný čin je systematicky zaradený v prvom diele šiestej hlavy osobitnej časti
TZ v
§ 299a.
Podľa
§ 299a ods. 1 a
2 TZ:
"Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý
."
2)
Trestný čin podľa
§ 299a TZsa skladá z jednej základnej skutkovej podstaty a jednej kvalifikovanej skutkovej podstaty. V oboch odsekoch ide o prečin.
3)
Subjekt
je v tomto ustanovení vymedzený všeobecne, t. j. je ním ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. V súvislosti so subjektom trestného činu podľa
§ 299a TZ, je potrebné položiť si otázku, či môže byť aj právnická osoba jeho spôsobilým subjektom. Zákon č.
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov taxatívne uvádza trestné činy právnických osôb v
§ 3, pričom trestný čin neoprávneného uskutočňovania stavby sa tu neuvádza na účely tohto zákona. Z toho vyplýva, že právnická osoba nie je spôsobilým subjektom trestného činu podľa
§ 299 TZ.
Za právnickú osobu však konajú poverené fyzické osoby. Môžu byť spôsobilým subjektom tohto trestného činu zamestnanci stavebnej firmy, ktorí nemajú úmysel (alebo aspoň vedomosť) o tom, že realizujú nepovolenú stavbu? Z hľadiska
subjektívnej stránky
sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie
4)
, takže ak zamestnanci stavebnej firmy nemajú úmysel postaviť nepovolenú stavbu, nebudú ani trestne zodpovední. Osobami, ktoré realizujú stavbu v rozpore s
