Vplyv rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 na zverejňovanie osobných údajov vo vybraných verejných registroch v Slovenskej republike

Vydáno: 33 minút čítania
Článok sa venuje otázke povinnosti štátu zabezpečiť povinnosti vyplývajúce z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v časti týkajúcej sa zverejňovaných osobných údajov konečných užívateľov výhod vo vybraných registroch Slovenskej republiky. Záverom poukazuje na tie otázky, s ktorými by sa mal slovenský zákonodarca vysporiadať.

This article examines issue of the state's responsibility to fulfil its obligations arising from Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council of 27 April 2016 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, and repealing Directive 95/46/EC (General Data Protection Regulation) specifically with published personal data of end users of benefits in selected registers of the Slovak Republic. In conclusion, he points out the issues that the Slovak legislator should deal with.

BIELIKOVÁ, M.: Vplyv rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 na zverejňovanie osobných údajov vo vybraných verejných registroch v Slovenskej republike; Justičná revue, 75, 2023, č. 10, s. 1191 – 1202.

Kľúčové slová: údaje o konečných užívateľoch výhod, Register právnických osôb, Register partnerov verejného sektora, Nariadenie 2016/679.

Key words: Data on the beneficial ownership, Register of legal entities, Register of public sector partner, General Data Protection Regulation.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 279/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 
Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.11.2022 v spojených veciach WM (C-37/20) a Sovim SA (C-601/20)
Súdny dvor EÚ (ďalej len "Súdny dvor") rozhodol, že článok 1 bod 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len "novelizovaná AML smernica"), je neplatný v rozsahu, v akom zmenil článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len "AML smernica"), a to v tom zmysle, že tento článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) vo svojom takto zmenenom znení stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti. 1)
Vec sa týka sporu medzi WM (C-37/20) a Sovim SA (C-601/20) na jednej strane a Luxemburského obchodného registra (ďalej len "LBR") na druhej strane v súvislosti s tým, že LBR odmietol zabrániť prístupu širokej verejnosti k informáciám týkajúcim sa jednak postavenia WM ako konečného užívateľa výhod občianskoprávnej realitnej spoločnosti a jednak konečného užívateľa výhod spoločnosti Sovim. Oba subjekty sú podnikatelia a v ich prípade nešlo o typ podnikania s verejnými financiami. LBR sprístupňoval informácie o konečných užívateľoch výhod v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti na základe právneho základu, ktorým bola zákonná povinnosť a úloha realizovaná vo verejnom záujme, ale bez preukázania oprávneného záujmu, platného vzhľadom na právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") a vykladané v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Prístup širokej verejnosti k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov výhod je hodnotený len vo vzťahu k právu na ochranu osobných údajov, zaručenému v článku 8 Charty, s cieľom zabezpečiť najmä zákonné, spravodlivé a transparentné spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby, obmedzenie účelu získavania a spracúvania a minimalizáciu údajov a vo vzťahu k podmienkam ustanoveným v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (