Ústavné "práva na hotovosť" - ako ďalej?

Mgr. Viliam Poništ PhD.

Vydáno: 06. 08. 2024 28 minút čítania

Príspevok sa zaoberá stanoviskom Európskej centrálnej banky, ktorá reagovala na prijatie ostatnej novely Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na poznatky z Nemecka a prelomový rozsudok vo veci výlučnej právomoci EÚ v oblasti menovej politiky potom poukazuje na niektoré potenciálne nedostatky samotného stanoviska vo vzťahu k prijatej právnej úprave. Následne poskytuje viacero riešení ako ďalej s čl. 39a Ústavy Slovenskej republiky.

The paper discusses the position of the European Central Bank, which reacted to the adoption of the latest amendment to the Constitution of the Slovak Republic. Drawing on lessons from Germany and the landmark judgment on the EU's exclusive competence in the field of monetary policy, it then highlights some potential shortcomings of the opinion itself in relation to the adopted legislation. It then provides a number of solutions on how to proceed with Article 39a of the Constitution of the Slovak Republic.

PONIŠT, V.: Ústavné „práva na hotovosť“ – ako ďalej?; Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 637 – 646.

Kľúčové slová: ústava, Európska centrálna banka, hotovosť, právo na hotovosť, ústavný súd, ústavné právo, platby v hotovosti.

Key words: constitution, European central bank, cash, right to cash, constitutional court, constitutional right, cash payments.

Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov; nariadenie (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura.

Úvod

Právny poriadok Slovenskej republiky môžeme označiť za veľmi dynamicky sa rozvíjajúci a to bez ohľadu na to, ako tieto zmeny môžeme subjektívnevnímať. ¹⁾ To isté môžeme konštatovať aj o Ústave Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava SR"), pričom je viac ako otázne, či je vzhľadom na vykonávané zmeny skutočne potrebné zasahovať do znenia ústavy a do akej miery je to naozaj nutné. Predsa len základný zákon štátu by sa nemal "otvárať" pričasto (ako to bolo napríklad v otázke poslaneckej imunity, či postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky), keďže tým môže utrpieť právna istota. Samozrejme, ak je to vhodné a potrebné, tak je nutné pozmeniť aj základný zákon štátu a to tak, aby neobmedzoval samotný rozvoj spoločnosti, resp. nechránil tie práva, ktoré nie je nutné ochrániť. "Ústava musí umožňovať a podporovať rozvoj spoločnosti, musí cielene usmerňovať trajektóriu takéhoto rozvoja spoločensky legitímnym smerom. Ústavaho nemôže brzdiť, ani byť mimo neho, inak stratí materiálnu legitimitu." ²⁾

Ostatná novela Ústavy SR, vykonaná ústavným zákonom č. 241/2023 Z.z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, z. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nás môže prinútiť zamyslieť sa nad tým, čo je nutné v ústave upraviť a do akej miery, najmä pokiaľ ide o zmenu na úrovni základných ľudských práv a slobôd. Otázka zakotvenia "práva na hotovosť" nepatrí medzi tie oblasti, ktoré by boli štandardne v ústavách upravované, hoci sa v mnohých krajinách nad touto možnosťou uvažuje. Ústava SR je v tomto smere výnimkou a hoci nájdeme aj v iných štátoch priradenie určitých ústavných práv k právu na používanie hotovosti (najmä právo na súkromie), tak naša ústava priamo právo na platby v hotovosti zakotvuje ako právo ú

Máte predplatné? Prihláste sa