Nasledujúca stať by mala byť pojednaním o hľadaní vhodnej právnej metodológie k skúmaniu algoritmickej spravodlivosti a algoritmickému výkonu moci verejnej. Pričom voľba (jestvujúceho) teoretického rámca pre toto skúmanie je zároveň krokom na ukotvenie tohto, v podstate nového problému, v existujúcej právnej doktríne a jeho bližšej konceptualizácii. Práve "novosť" tohto problému pre nás vytvára urgenciu k predostretému pojednaniu o hľadaní vhodnej metódy na jeho uchopenie, ktoré by nás malo viesť nielen k porozumeniu (právnej) podstaty tohto problému, ale ideálne by nás malo nasmerovať aj k lepším rozhodnutiam o nutnej regulácii a regulatórnom prístupe. To je zároveň umocnené skutočnosťou, že nejde len o budúcu hypotetickú situáciu, ale o jav, ktorý je v našej spoločnosti prítomný a jeho nekoncepčné uchopenie - pre nedostatok metodologickej diskusie - vytvára nežiaduce dosahy. Pri algoritmickom rozhodovaní verejnej moci máme na mysli rozhodnutie vydané z moci verejnej, na ktorého rozhodovacom procese sa nepodieľal človek, no bolo vykonané algoritmicky, teda strojovo.
1)
Neslávne známym príkladom takéhoto automatizovaného rozhodovania môže byť systém COMPAS využitý pri niektorých súdnych rozhodnutiach v Spojených štátoch,
2)
alebo systém SYRI využívaný v Holandsku pri rozhodnutiach o pridelení sociálnych dávok automatizovaným spôsobom, len na základe žiadostí a údajov dostupných v základných registroch verejnej správy.
3)
Predostretie výskumnej otázky, teda otázky limitov algoritmickej spravodlivosti a algoritmického výkonu moci verejnej, v aspoň jej hrubých obrysoch, je základným krokom pri navrhovaní metodológie, pretože tá je, ako upozorňoval Kallab, nápomocná len pre konkrétne stanovenú otázku a jej užitie na skúmanie otázky inej môže mať skôr efekt negatívny.
4)
Posúdenie vhodnosti metodológie pre analýzu vybraného okruhu otázok závisí podľa Kallaba od posúdenia predpokladov, na ktorých je konkrétna metóda vybudovaná.
5)
Výber vhodnej metodológie by teda mal byť založený na skúmaní základných premís konkrétnej metódy a posúdenia ich vhodnosti na analýzu položenej otázky.
Je teda potrebné zdôrazniť, že cieľom metodológie je stanovenie cesty, resp. vytýčenie analytických nástrojov a prístupov, ako sa dopracovať k vhodnej odpovedi na položenú otázku.
6)
Hoci nejde o priame určenie odpovede, vhodne vybraná metodológia, práve stanovením cesty k odpovedi, poskytuje možnosť overenia správnosti záveru. Podľa Weinbergera sú záverom skúmania poznatky, a tie musia vždy reflektovať objektívnu (existujúcu) skutočnosť. To nám poskytuje možnosť ich overenia, pretože
