Inštitucionalizmus ako metóda skúmania algoritmickej spravodlivosti

Nasledujúca stať by mala byť pojednaním o hľadaní vhodnej právnej metodológie k skúmaniu algoritmickej spravodlivosti a algoritmickému výkonu moci verejnej. Pričom voľba (jestvujúceho) teoretického rámca pre toto skúmanie je zároveň krokom na ukotvenie tohto, v podstate nového problému, v existujúcej právnej doktríne a jeho bližšej konceptualizácii. Práve "novosť" tohto problému pre nás vytvára urgenciu k predostretému pojednaniu o hľadaní vhodnej metódy na jeho uchopenie, ktoré by nás malo viesť nielen k porozumeniu (právnej) podstaty tohto problému, ale ideálne by nás malo nasmerovať aj k lepším rozhodnutiam o nutnej regulácii a regulatórnom prístupe. To je zároveň umocnené skutočnosťou, že nejde len o budúcu hypotetickú situáciu, ale o jav, ktorý je v našej spoločnosti prítomný a jeho nekoncepčné uchopenie - pre nedostatok metodologickej diskusie - vytvára nežiaduce dosahy. Pri algoritmickom rozhodovaní verejnej moci máme na mysli rozhodnutie vydané z moci verejnej, na ktorého rozhodovacom procese sa nepodieľal človek, no bolo vykonané algoritmicky, teda strojovo. ¹⁾ Neslávne známym príkladom takéhoto automatizovaného rozhodovania môže byť systém COMPAS využitý pri niektorých súdnych rozhodnutiach v Spojených štátoch, ²⁾ alebo systém SYRI využívaný v Holandsku pri rozhodnutiach o pridelení sociálnych dávok automatizovaným spôsobom, len na základe žiadostí a údajov dostupných v základných registroch verejnej správy. ³⁾

Predostretie výskumnej otázky, teda otázky limitov algoritmickej spravodlivosti a algoritmického výkonu moci verejnej, v aspoň jej hrubých obrysoch, je základným krokom pri navrhovaní metodológie, pretože tá je, ako upozorňoval Kallab, nápomocná len pre konkrétne stanovenú otázku a jej užitie na skúmanie otázky inej môže mať skôr efekt negatívny. ⁴⁾ Posúdenie vhodnosti metodológie pre analýzu vybraného okruhu otázok závisí podľa Kallaba od posúdenia predpokladov, na ktorých je konkrétna metóda vybudovaná. ⁵⁾ Výber vhodnej metodológie by teda mal byť založený na skúmaní základných premís konkrétnej metódy a posúdenia ich vhodnosti na analýzu položenej otázky.

Je teda potrebné zdôrazniť, že cieľom metodológie je stanovenie cesty, resp. vytýčenie analytických nástrojov a prístupov, ako sa dopracovať k vhodnej odpovedi na položenú otázku. ⁶⁾ Hoci nejde o priame určenie odpovede, vhodne vybraná metodológia, práve stanovením cesty k odpovedi, poskytuje možnosť overenia správnosti záveru. Podľa Weinbergera sú záverom skúmania poznatky, a tie musia vždy reflektovať objektívnu (existujúcu) skutočnosť. To nám poskytuje možnosť ich overenia, pretože