Uplatňovanie základných zásad vzťahujúcich sa na dokazovanie v trestnom konaní

Základné zásady, trestné konanie, dokazovanie

Fundamental principles, criminal proceedings, evidence

¹⁾ Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je predpokladom správneho, spravodlivého a presvedčivého rozhodnutia v každej trestnej veci. Zistenie skutkového stavu veci je práve úlohou dokazovania, ktoré je preto ústredným problémom celého trestného konania.

Dokazovanie v trestnom konaní je popri rozhodovaní najdôležitejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pretože umožňuje zistiť skutkový základ pre ich rozhodovanie a pre ďalší postup v trestom konaní tak, aby mohol byť naplnený účel trestného konania, ktorým je aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Dôležitou otázkou v trestnom konaní je aj uplatňovanie základných zásad, vzťahujúce sa na proces dokazovania. Základné zásady predstavujú vedúce právne idey, na ktorých je vybudovaný celý trestný proces. Dokazovanie ako proces, predstavuje zložitý celok, v ktorom sa v plnej miere prejavuje prepletenie vzájomného pôsobenia jednotlivých zásad, ktoré sa vzťahujú na dokazovanie.

Tak ako je vyššie uvedené základné zásady trestného konania sú tie vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon. Na základných zásadách je vybudovaný celý trestný proces, celá organizácia trestného konania, rozdelenie funkcií v trestnom konaní, teda aj všetky systémové a štrukturálne trestnoprocesné vzťahy. Bez pochopenia významu základných zásad trestného konania nemožno porozumieť jednotlivým ustanoveniam Trestného poriadku a správne ich aplikovať v praxi. ²⁾ Medzi najvýznamnejšie základné zásady trestného konania, ktoré sa vzťahujú na proces dokazovania patria: vyhľadávacia zásada, zásada zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, zásada v pochybnostiach v prospech obvineného, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti, zásada ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada kontradiktórnosti na hlavnom pojednávaní.

Vyhľadávacia zásada je vyjadrená v § 2 ods. 10 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej v texte len "Trestný poriadok"), v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti.

Veľmi výstižne možno túto zásadu vysvetliť konštatovaním, že v našom trestnom konaní v časti predsúdneho konania dôkazné bremeno spočíva na orgánoch činných v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné z úradnej povinnosti vyhľadávať dôkazy svedčiace v neprospech ako aj v prospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Policajt a prokurátor sú povinní zabezpečovať všetky dôkazy tak, aby nebolo pochýb, že sa skutok stal, že vykazuje znaky trestného činu, a že obvinenú osobu možno postaviť pred súd alebo v súlade s Trestným poriadkom iným spôsobom meritórne rozhodnúť.

V prípravnom konaní sa táto zásada odzrkadľuje v § 201 ods. 2 a 4 Trestného poriadku. V zmysle § 201 ods. 2 a 4 Trestného poriadku policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.

Vyhľadávacia zásada sa premieta aj do konania pred súdom. Súd má totiž takisto povinno