Anotácia
Príspevok sa zameriava na tému oddlženia ako relatívne nového spôsobu riešenia platobnej neschopnosti fyzických osôb podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Autor sa v rámci príspevku snaží poukázať na praktický náhľad na oddlženie v podmienkach slovenského právneho poriadku. Analyzuje problematiku pohľadávok, zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer ako aj právneho postavenia správcu konkurznej podstaty v rámci oddlženia, a to za účelom vytvorenia diskusie o možných úpravách inštitútu oddlženia.
Annotation
The article focuses on the topic of discharge of a debtor as a relatively new process of solving the financial insolvency of natural persons under the part four of Act on Bankruptcy and Restructuring no. 7/2005 Coll. The author tries to point on a practical view of discharge of the debtor under the conditions of Slovak law. Author analyses the issues of a claims, cancellation of discharge of the debtor for a dishonest intention and the legal status of bankruptcy trustee in the discharge of the debtor, in order to discuss the possible adjustments of the discharge of the debtor institute.
Kľúčové slová
oddlženie, konkurz, veriteľ, dlžník, pohľadávka, nepoctivý zámer, právne postavenie správcu konkurznej podstaty
Key words
discharge of a debtor, bankruptcy, creditor, debtor, claim, dishonest intention, legal status of bankruptcy trustee
Úvod
Zadlžovanie sa a následná neschopnosť splácania svojich záväzkov je odvrátenou stranou ekonomických príležitostí predstavujúcich dostupnosť cudzích zdrojov, ktoré sa postupne od 90-tych rokov 20. storočia vo väčšej miere začali poskytovať aj nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Bez ohľadu na statky nadobudnuté za požičané majetkové hodnoty je zadlženosť obyvateľstva sociálno-ekonomickým problémom a predstavuje bremeno, ktoré je nie vždy udržateľné. Mnoho dlžníkov sa dostáva do stavu, kedy už nie sú schopní plniť záväzky voči svojim jednotlivým veriteľom, čo v konečnom dôsledku vedie k mnohým exekučným konaniam umocňujúcim zhoršenie ekonomického, ale aj sociálneho postavenia samotného dlžníka. Práve množstvo exekučných konaní bolo nepochybne jedným z dôvodov novelizácie zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"), ktorá bola vykonaná v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2016, vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 – 2020.
1. Všeobecne o oddlžení
Komplexnú právnu úpravu oddlženia predstavuje štvrtá časť ZKR, ktorá bola zavedená zákonom č. 377/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/2016 Z.z."). Tento zákon č. 377/2016 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.03.2017. Prijatie novely bolo motivované snahou o riešenie zadlženosti fyzických osôb a sprístupnenie konania o oddlžení širšiemu okruhu dlžníkov.
1)
Oddlženie je jedným z troch základných procesných postupov popri konkurze podľa druhej časti ZKR a reštrukturalizácii podľa tretej časti ZKR. Spoločným znakom všetkých troch postupov je, že riešia vysporiadanie úpadku dlžníka. Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti ZKR sa oddlženie týka iba fyzických osôb. Podmienkou podania takéhoto návrhu je exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie vedené na majetok dlžníka, pričom pri podaní návrhu má dlžník povinnosť byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo Centrom právnej pomoci učeným advokátom, a to až do ustanovenia správcu. Splnenie uvedených podmienok sa preukazuje indikatívnou informáciou z centrálneho registra exekúcií a rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktoré tvoria o.i. prílohy k návrhu na oddlženie. Dlžník je zároveň povinný v návrhu vyhlásiť, že je platobne neschopný. Ochranu pred účelovými návrhmi predstavuje možnosť skúmania existencie platobnej neschopnosti dlžníka súdom, a to v prípade pochybností. V praxi to vyzerá tak, že dlžník kontaktuje telefonicky alebo osobne príslušnú kanceláriu Centra právnej pomoci podľa miesta trvalého bydliska a objedná sa na konzultáciu. Na konzultácii mu následne zamestnanci Centra právnej pomoci poskytnú potrebné informácie a pomôžu mu vyplniť príslušné formuláre. Uvedené spolu s rozhodnutím Centra právnej pomoci a dokladom preukazujúcim vedenie exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania tvorí návrh na vyhlásenie konkurzu resp. návrh na určenie splátkového kalendára. Podať takýto návrh však nie je možné, ak je dlžník vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade ak sa konkurz zruší z dôvodu, že neboli predpoklady na jeho vedenie, účinky vyhlásenia konkurzu v podobe zastavenia konania a zániku exekučného záložného práva sa navrátia.
2)
V prípade konkurzu podľa druhej časti ZKR je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu samotný dlžník na svoj majetok iba ak je právnickou osobou. Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti zákona je však oprávnený podať aj veriteľ, a to iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom. Na základe uvedeného teda môžeme konštatovať, že proces oddlženia môže iniciovať iba dlžník samotný, avšak veriteľovi zostáva