Anotácia
Autorka v prehľadovej vedeckej štúdii analyzuje kroky, ktoré boli podniknuté zo strany SR na úseku zabránenia šíreniu a negatívnym dôsledkom hybridných hrozieb od roku 2016 po súčasnosť, resp. aj v kontexte budúcich trendov a vízií. Hybridné hrozby ako nový spôsob pôsobenia určitých subjektov sa stal problémom, ktorému musia čeliť všetky štáty sveta. Aj z toho dôvodu boli podniknuté viaceré kroky na medzinárodnej a národnej úrovni, ktorých cieľom je vytvoriť optimálny legislatívno-inštitucionálny rámec pre elimináciu tohto nežiadúceho bezpečnostného javu. Cieľom autorky bolo, na základe širokého spektra analytických metód, posúdiť postupnosť a koherenciu týchto krokov v kontexte identifikovaných potrieb spoločenskej praxe.
Annotation
The author analyses the steps taken by the Slovak Republic in the field of preventing the spread and negative consequences of hybrid threats from 2016 to the present, or even in the context of future trends and visions. Hybrid threats as a new way of action of certain entities has become a problem that all states of the world have to face. For this reason, too, several steps have been taken at the international and national level to create an optimal legislative and institutional framework for the elimination of this undesirable security phenomenon. The aim of the author was, on the basis of a wide range of analytical methods, to assess the sequence and coherence of these steps in the context of the identified needs of social practice.
Kľúčové slová
hybridná hrozba, koncepcia, stratégia, bezpečnostná stratégia, obranná stratégia, akčný plán, kybernetická bezpečnosť, bezpečnostné prostredie, bezpečnostný systém, riadenie rizík, krízová situácia
Keywords
hybrid threat, concept, strategy, security strategy, defence strategy, action plan, cyber security, security environment, security system, risk management, crisis situation
Úvod
Napriek tomu, že na
"hybridné hrozby"
sa spoločnosť často pozerá v kontexte prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine, prípadne vo vzťahu k tzv.
"ISIL/Da'esh"
alebo Islamského štátu, tento novodobý negatívny jav je potrebné vnímať v širších (aj historických) súvislostiach.
1)
Z toho najvšeobecnejšieho, filozofického pohľadu, možno povedať, že hybridné hrozby vo svojej podstate búrajú pomyselné hranice medzi vojnou a mierom, medzi bojujúcimi a nebojujúcimi (angl.
"combatants and non-combatants"
), medzi letálnymi a neletálnymi spôsobmi vedenia boja. Ide o metaforické pomenovanie, ktoré reflektuje na novodobé globálne zmeny v bezpečnostnom prostredí. Napriek tomu, že je ich pomerne náročné s určitosťou vymedziť, bezo sporu predstavujú enormné a dovolíme si povedať, že aj globálne bezpečnostné riziká. Mnoho odborníkov opodstatnene poukazuje na vágnosť ich pojmového vymedzenia, heterogénnosť, asymetrickosť či neregulárnosť a za určitých okolností aj nepredvídateľnosť z pohľadu ich štruktúry a obsahu (osobitne v tomto ohľade - ich motívov, cieľov, použitých nástrojov, aktérov, prejavov a dôsledkov). V posledných rokoch tu registrujeme permanentnú expanziu týchto rizík, ktorá sa prejavuje nielen v kvantitatívnom, ale predovšetkým kvalitatívnom význame (narastajúca rýchlosť, škála, intenzita pôsobenia hybridných hrozieb). Aj tieto skutočnosti opodstatnene vyvolávajú potrebu ich hlbšieho vedeckého skúmania a stali sa aj pre nás v určitom zmysle výzvou, výzvou ktorá plne inhibuje náš záujem a stala sa reálnym objektom a predmetom našej výskumnej činnosti.
2)
Na základe výstupov z rešerše odbornej literatúry sme dospeli k záveru, že v podmienkach SR sa s týmto pojmom po formálnej stránke prvýkrát stretávame v
"Bielej knihe o obrane SR"
(2016), ktorý sa následne premietol do
"Koncepcie pre boj SR proti hybridným hrozbám"
(2018),
"
(2020),
Programového vyhlásenia vlády
SR pre roky 2021 - 2024", "Koordinovaného mechanizmu odolnosti SR voči informačným operáciám""Bezpečnostnej stratégie SR"
(2021),
"Obrannej stratégie SR"
(2021),
"Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 - 2025", "Akčného plánu realizácie: Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 - 2025", "Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám"
(2022 - 2024),
"Koncepcie bezpečnostného systému SR"
(2022) a
"Národnej stratégie riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR"
(2022 - 2032).Na túto realitu sme sa rozhodli reagovať tak, že realizujeme účelovú analýzu týchto dokumentov. Naším cieľom v predkladanej prehľadovej vedeckej štúdii je komplexná analýza vynaloženej iniciatívy a opatrení prijatých zo strany SR na účely zabránenia a šíreniu hybridných hrozieb. Pri napĺňaní tejto ambície sme dominantne využili metódy obsahovej analýzy, historickej (retrospektívnej) analýzy, kauzálnej analýzy a tzv. problémovej analýzy.
Výsledky analýzy dokumentov reglementujúcich problematiku hybridných hrozieb v podmienkach SR
Biela kniha o obrane SR
Reagujúc na zhoršujúci sa stav v oblasti obrany štátu, vláda SR schválila v roku 2013 dokument s názvom
"Biela kniha o obrane Slovenskej republiky".
Tento dokument definoval projekciu dlhodobého rozvoja garancie obrany štátu v časovom horizonte do roku 2024. Reflektujúc na zmeny v globálnej bezpečnostnej situácii, bolo nevyhnutné vykonať revíziu obrannej politiky štátu a jej ďalšie smerovanie s výhľadom do roku 2030. Výsledkom tohto procesu bola revidovaná Biela kniha o obrane SR, ktorá bola schválená vládou SR uznesením č. 433 z 28. septembra 2016. V bode 55. tohto dokumentu sú medzi vážne bezpečnostné hrozby z hľadiska spôsobu vedenia konfliktov v meniacom sa bezpečnostnom prostredí subsumované
"... najmä propaganda na strategickej úrovni ako súčasť informačného a psychologického pôsobenia na vybrané cieľové skupiny spoločnosti v rámci tzv. informačnej vojny a špecifické operačné postupy, ktoré sú najlepšie charakterizované pojmom "hybridný spôsob vedenia bojových činností". Propaganda na strategickej úrovni je jedným z pilierov konceptu tzv. permanentnej vojny."
3)
Koncepcia pre boj SR proti hybridným hrozbám
Podľa tohto strategického dokumentu (ďalej len
"koncepcia"
)
4)
sú v bezpečnostnom prostredí SR evidované viaceré prejavy hrozieb, ktoré možno označiť prívlastkom hybridné. Pri hodnotení bezpečnostných hrozieb platí premisa, že prejav hrozby nemožno vnímať izolovane, nezávisle od iných prejavov.
"Podstatnou črtou hybridného spôsobu boja je súčinnosť a prepojenie rôznych prvkov hybridnej hrozby a ich paralelné nasadenie tak, aby vytvorili kvalitatívne vyššiu a zložitejšiu viacdimenzionálnu hrozbu. Hybridnou hrozbou sa rozumie až kombinované použitie niekoľkých, najmenej troch indikátorov v širšej kampani so zjavnou snahou aktéra útoku zasahovať do situácie v SR, pričom samotný aktér nie je známy alebo popiera svoju účasť na organizovaní a realizácii útoku/kampane."
5)
Medzi tie najrelevantnejšie indikátory bezpečnostných hrozieb v SR podľa bezpečnostných analytikov patria:
-
externý alebo interný politický nátlak na najvyšších štátnych predstaviteľov a štátne inštitúcie;
-
ekonomický alebo energetický nátlak ako rozšírenie politického nátlaku;
-
rozsiahle sabotáže proti kľúčovej infraštruktúre;
-
kybernetické útoky s potenciálom spôsobiť škody veľkého rozsahu;
-
informačné a propagandistické operácie s cieľom podkopať dôveru v štátne inštitúcie, vyvolať spoločenské nepokoje a vážne destabilizovať politickú a bezpečnostnú situáciu;
-
ovplyvňovanie etnických, náboženských a kultúrnych menšín a ich manipulácia na politické účely;
-
hrozba použitia vojenskej sily.
6)
Na margo uvedených indikátorov je potrebné uviesť niekoľko, aj kritických pripomienok. Uvedené spektrum prejavov nie je komplexné, chýbajú v ňom niektoré aspekty, napr. strategická korupcia, aktivity polovojenských a extrémistických skupín, ovplyvňovanie volebných procesov. Na druhej strane kvitujeme, že indikátory nie je možné vnímať izolovane, ale v kontexte s ostatnými prejavmi, ktoré je potrebné podrobiť dôkladnej korelačnej a kauzálnej analýze (príčina - následok javu).
V slovenských médiách a na sociálnych sieťach registrujeme rôzne propagandistické kampane šíriace dezinformácie o ekonomických a politických problémoch vyplývajúcich z členstva v NATO a EÚ (
napr. strata suverenity štátu v prospech nadnárodného celku, ktorá sa okrem iného prejavuje v tom, že nemáme možnosť rozhodovať o podstatných záležitostiach; ekonomické, vojenské a politické dôsledky takéhoto spojenectva, ktoré prinášajú skôr nevýhody a straty než benefity; zapájanie sa do vojnových konfliktov a vojnových operácií, v dôsledku čoho vystavujeme krajinu nebezpečenstvu a oslabujeme vlastnú obranyschopnosť prípadne sa dostávame do pozície, kedy dochádza k zneužitiu našej energetickej závislosti
). Evidujeme propagandistické kampane šíriace dezinformácie o neschopnosti štátu (vlády) riešiť politické, ekonomické, kultúrne a sociálne problémy (napr. energetickú krízu, utečeneckú a migračnú krízu, pandemickú situáciu
) a propagandistické kampane šíriace dezinformácie o polemickej ústavnosti, zákonnosti a demokratickosti štátu (napr. spochybňovanie kredibility, dôveryhodnosti a objektivity štátnych orgánov a inštitúcií, ako aj verejných či štátnych predstaviteľov, poukazovaním na údajnú korupciu v politike a verejnej správe, na zasahovanie do nezávislosti a nestrannosti súdov, prokuratúry a polície; na zneužívanie právomocí verejných činiteľov, či na zasahovanie do volebných procesov
). Potenciál hybridnej hrozby nesú informácie prezentované v slovenských médiách a na sociálnych sieťach, ktorými sú propagované domáce radikálne organizácie
(napr. ktoré šíria rasovú, etnickú, náboženskú, kultúrnu, politickú a inú neznášanlivosť, netoleranciu, nacionalistické, ultranacionalistické, izolacionistické, anarchické, komunistické, destabilizačné myšlienky a ideový fanatizmus
)
,
prípadne sú takéto hnutia rôznym spôsobom podporované. Podľa správy o bezpečnosti SR za rok 2021, na bezpečnostné prostredie nášho štátu mal vplyv kontinuálny nárast hybridných aktivít a vplyvových operácií, ktoré vykonávali subjekty tzv.
"antisystémového a antidemokratického spektra, štátne a neštátne subjekty naviazané na cudzích štátnych aktérov za využitia širokospektrálnej a podprahovej formy prostredníctvom rôznych komunikačných a informačných sietí".
Aj z týchto dôvodov bola, za účelom identifikácie hoaxov a eliminácie ich vplyvu v online priestore, zriadená špecializovaná oficiálna stránka Policajného zboru (ďalej len
"PZ"
) s názvom
"Hoaxy a podvody - Polícia SR"
. Súčasťou slovenskej bezpečnostnej scény sú však aj sabotáže a kybernetické útoky adresované na kľúčovú infraštruktúru štátu. Napr. podľa Národného centra kybernetickej bezpečnosti
- "SK-CERT počet detegovaných kybernetických útokov (pozorovaných jednotkami CSIRT a hlásených do SK-CERT) stúpa, pričom v roku 2021 ich bolo najviac zaznamenaných vo verejnej správe. Podľa správy o bezpečnosti SR za rok 2021 bolo v našom kybernetickom priestore nahlásených a detegovaných 42 085 540 incidentov a riešených bolo 3684 incidentov"
.
7)
V týchto intenciách uvádzame, že Národné centrum kybernetickej bezpečnosti NCKB SK-CERT existuje od 1. septe