K preukazovaniu pravosti súkromnej listiny

Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplynuli tieto skutkové okolnosti. Sťažovatelia sú dedičia žalobcu (ďalej aj "predchodca sťažovateľov"), ktorý sa v konaní pred všeobecnými súdmi domáhal určenia neplatnosti závetu, pričom na podanie žaloby bol odkázaný notárom v konaní o dedičstve po poručiteľovi, ktorý bol jeho bratom. V konaní o dedičstve predložila družka poručiteľa holografný závet poručiteľa, ktorým jej poručiteľ odkázal svoj majetok. Predchodca sťažovateľov závet spochybnil a notár ho odkázal na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Predchodca sťažovateľov zomrel 26. marca 2024, teda po doručení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

Okresný súd žalobu zamietol. Zastával názor, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vo vzťahu k veci samej uviedol, že zo znaleckého posudku a jeho doplnku vyplynul záver, že sporný podpis na závete je vlastnoručným podpisom poručiteľa. To potvrdil aj súkromný znalecký posudok, ktorý súdu predložil žalobca a ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len "ústav"). Ústav ďalej konštatoval, že sporný text obsiahnutý v závete napísala totožná osoba, že nemožno potvrdiť ani vylúčiť, že sporné písmo v závete napísal poručiteľ, ako aj to, že sporné písmo v závete pravdepodobne nepísala žalovaná. Na námietku žalobcu, že skutočnosť, že poručiteľ listinu podpísal, neznamená zároveň, že poručiteľ listinu aj napísal, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bolo určenie, že listina obsahujúca závet poručiteľa je neplatná a túto skutočnosť žalobca v priebehu konania súdu nijako nepreukázal. Naopak, konanie žalobcu, ktorý sa pokúšal presvedčiť súd, že závet je neplatný, evokuje záujem žalobcu nadobudnúť majetok, ktorý poručiteľ odkázal žalovanej. Podľa súdu ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca s poručiteľom nemali dobré vzťahy, mali medzi sebou súdny spor, ktorý trval takmer osem rokov, a žalobca vedel, že poručiteľ má družku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti viac ako dvadsať rokov.

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že tento je daný, pretože na podanie tejto žaloby bol žalobca odkázaný v dedičskom konaní. Vo vzťahu k veci samej krajský súd uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že poručiteľ závet nenapísal ani nepodpísal. Žalobcu preto zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Pokiaľ to nepreukáže, musí znášať jemu nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Tiež poukázal na rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (). V uvedenej veci znalecké dokazovanie viedlo k jednoznačnému záveru, že závet poručiteľa bol opatrený jeho vlastným podpisom. Znalecké dokazovanie však neviedlo k jednoznačnému záveru o tom, či závet poručiteľ aj vlastnoručne napísal. Kategorický záver o tom, či pisateľom závetu bol alebo nebol poručiteľ (s výnimkou jeho podpisu), nebolo možné vysloviť z dôvodu, že znalci nemali k dispozícii dostatočné množstvo potrebného porovnávacieho materiálu. Táto neurčitosť záveru znaleckého dokazovania v otázke pisateľa závetu viedla žalobcu k presvedčeniu, že úspešne spochybnil identitu pisateľa závetu, z čoho následne vyvodzoval záver, že závet poručiteľa je neplatný, keďže nebolo preukázané, že poručiteľ závet vlastnoručne napísal. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že je to žalovaná, ktorá z existencie závetu vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky - že je jedinou dedičkou poručiteľa, a preto