Príspevok sa venuje správno-právnym aspektom reformy financovania regionálneho školstva, ktorá zavádza status verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania a diferenciáciu normatívneho financovania súkromných a cirkevných škôl. Pozornosť sa sústreďuje na právnu povahu normatívu ako nástroja výkonu verejnej moci a na postavenie škôl ako subjektov zabezpečujúcich verejnú službu vo vzdelávaní. Príspevok poukazuje na absenciu jasných kritérií a procesných záruk pri priznávaní uvedeného statusu a naznačuje možné riešenia de lege ferenda, smerujúce k posilneniu právnej istoty a preskúmateľnosti rozhodovania.
The article deals with the administrative aspects of the reform of regional education funding, which introduces the status of public education provider and differentiates between norma tive funding for private and church schools. Attention is focused on the legal nature of the normative as an instrument of public power and on the position of schools as entities providing public services in education. The paper points to the absence of clear criteria and procedural guarantees in granting the status and suggests possible de lege ferenda solutions aimed at strengthening legal certainty and the reviewability of decision-making.
DÍREROVÁ, N.: Zavedenie statusu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania a mechanizmus zníženia normatívneho príspevku; Justičná revue, 78, 2026, č. 4, s. 375 - 381.
Kľúčové slová:
verejnýposkytovateľ výchovy a vzdelávania, normatívne financovanie, služba vo vzdelávaní, diskrečná právomoc, zásada proporcionality, financovanie školstva.
Key words:
public provider of education and training, normative financing, public service in education, discretionarypower, principle of proportionality, financing of education.
Právne predpisy:
zákon č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení
Financovanie regionálneho školstva predstavuje jeden zo základných nástrojov, prostredníctvom ktorých štát realizuje svoju ústavnú povinnosť zabezpečiť právo na vzdelanie.
1)
Normatívne financovanie škôl je pritom dlhodobo koncipované ako mechanizmus, ktorý má garantovať stabilitu, predvídateľnosťa rovnosť podmienok pre poskytovanie výchovy a vzdelávania bez ohľadu na zriaďovateľa školy.
2)
Aktuálne legislatívne iniciatívy smerujúce k zavedeniu statusu "verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania" a súčasne k zníženiu normatívneho príspevku pre súkromné a cirkevné školy však tento koncept zásadným spôsobom prehodnocujú.
3)
Navrhovaná právna úprava, ktorá predpokladá zníženie normatívneho príspevku pre vybrané skupiny škôl o 20 %, vyvolala odbornú aj spoločenskú diskusiu nielen z pohľadu vzdelávacej politiky, ale najmä z hľadiska jej súladu so základnými princípmi verejného práva. Zásah do systému financovania totiž nemožno vnímať výlučne ako rozpočtové opatrenie, lebo ako výkon verejnej moci je spojený s priamym dopadom na právne postavenie subjektov, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní verejnej služby v oblasti vzdelávania.
Cieľom tohto príspevku je analyzovať navrhovaný mechanizmus zníženia normatívneho príspevku a zavedenia statusu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania z pohľadu správneho práva. Pozornosť sa sústreďuje najmä na posúdenie súladu navrhovane