rozsudok z 22. januára 2026 k sťažnosti č. 35767/23 pre porušenie článku 3 Dohovoru (neúčinnosť vyšetrovania domáceho násilia)
Čl. 3 (procesný aspekt) • pozitívne záväzky • zlyhanie účinne vyšetriť hájiteľné tvrdenia o skutkoch domáceho násilia • vnútroštátne súdy neanalyzovali okolnosti prípadu z hľadiska rodovo podmieneného násilia a nevykonali kontextové posúdenie • značné prieťahy v trestnom konaní.
Čl. 14 (+ čl. 3 a čl. 8) • diskriminácia • údajná rodovo podmienená diskriminácia pri vyšetrovaní násilia na ženách • nedostatočný prima facie dôkaz o inštitucionálnych postojoch alebo systematických vzorcoch diskriminácie alebo o všeobecnej pasivite pri poskytovaní ochrany ženám, ktoré sú obeťami domáceho násilia • absencia dôkazu o diskriminácii v sťažovateľkinom prípade • zjavne nepodložené.
V prípade J. S. proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Ivana Jelic,
predsedníčka,
Erik Wennerstrom,
Frédéric Krenc,
Davor Derenčinovic,
Alain Chablais,
Arturs Kučs,
sudcovia,
Katarína Šmigová, ad hoc
sudkyňa,
a Liv Tigerstedt,
zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (
č. 35767/23
) proti Slovenskej republike, ktorú 19. septembra 2023 predložila Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenská štátna občianka, pani J. S. (ďalej len "sťažovateľka");rozhodnutie notifikovať sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda");
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľky;
stanoviská strán;
rozhodnutie predsedníčky komory ustanoviť zo zoznamu predloženého vopred vládou pani K. Šmigovú, aby zasadala ako
ad hoc
sudkyňa [článok 26 ods. 4 Dohovoru a pravidlo 29 ods. 1 písm. a) Rokovacieho poriadku Súdu], keďže funkcia sudcu zvoleného za Slovenskú republiku je momentálne neobsadená;po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2025,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1.
Sťažnosť sa týka hlavne námietok sťažovateľky, že dotknutý štát účinne nevyšetril a nestíhal skutky domáceho násilia, ktoré údajne utrpela zo strany jej vtedajšieho manžela a ohľadne diskriminačného dosahu rodovo podmieneného násilia na ženách na Slovensku. Sťažnosť vznáša otázky podľa článkov 3, 8, 13 a 14 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2.
Sťažovateľka sa narodila v roku 1980 a žije v Prešove. Zastupovala ju pani V. Durbáková, advokátka pôsobiaca v Košiciach.
3.
Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4.
Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
5.
Dňa 6. júla 2014 polícia vzniesla proti vtedajšiemu manželovi sťažovateľky, T. (za ktorého bola vydatá od roku 2001), obvinenie pre nebezpečné vyhrážanie, ktoré mal spáchať 5. júla 2014 tak, že verbálne a fyzicky napadol sťažovateľku, vyhrážal sa jej smrťou a spôsobil jej zranenia s dobou liečenia do sedem dní. Trestným rozkazom z 8. decembra 2014 bol T. uznaný vinným z tohto trestného činu a bol mu uložený osemmesačný trest odňatia slobody.
6.
Dňa 24. septembra 2014 na základe vyšetrovacieho spisu v už uvedenej veci, polícia začala vyšetrovanie trestného činu týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ku ktorému malo dochádzať od septembra 2012 do 4. júla 2014.
7.
Dňa 26. novembra 2014 bol T. obvinený z tohto trestného činu.
8.
Dňa 19. januára 2015 vyšetrovateľ zamietol žiadosť T. o konfrontáciu so sťažovateľkou, poukazujúc na závažnosť trestného činu a závery znalca z odboru psychológia.
9.
Dňa 6. marca 2015 po tom, ako bol T. prepustený z výkonu predtým uloženého trestu odňatia slobody (pozri odsek 5), súd zamietol návrh prokurátora na vzatie T. do väzby v rámci prebiehajúceho trestného konania proti nemu, ale uložil mu zákaz kontaktovať sťažovateľku a ich deti (narodené v rokoch 2002 a 2005) a priblížiť sa k nim na vzdialenosť päť metrov.
10.
Dňa 19. mája 2015 mala sťažovateľkina advokátka možnosť preštudovať spis. Nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
11.
Dňa 19. júna 2015 bol T. obžalovaný preto, že opakovane, dlhodobo (od septembra 2012) a pod vplyvom alkoholu verbálne a fyzicky napádal sťažovateľku (bitím rukami po tvári a rukách, škrtením a kopaním), nadával jej a ponižoval ju, vyhrážal sa jej smrťou, vyvolával strach a úzkosť tým, že ju kontroloval a prezeral jej oblečenie a mobilný telefón, vyžadoval od nej, aby zostala doma a nútil ju k pohlavnému styku, čo u sťažovateľky viedlo k vyvinutiu syndrómu týranej ženy a spôsobilo ich deťom posttraumatickú stresovú poruchu. Z obžaloby a informácií predložených vládou vyplýva, že počas prípravného konania bola vypočutá sťažovateľka, T. a 17 svedkov, vrátane maloletých detí sťažovateľky, a že ako dôkazy boli zhromaždené znalecké posudky z odborov psychológia a psychiatria (pozri ďalej odsek 12) a početné relevantné dokumenty. Podľa obžaloby, ktorá sa zakladala prevažne na vyjadreniach sťažovateľky, boli obvinenia potvrdené jej matkou a maloletými deťmi, ktoré uviedli, že keď bol ich otec opitý, správal sa veľmi zle a že mali strach o svoju matku. Sťažovateľkina sestra a niekoľko ďalších osôb vrátane psychiatričky, ktorá ju liečila, uviedli, že si na sťažovat