Trestné právo

Machinácie pri verejnom obstarávaní - úvahy de lege lata a de lege ferenda

prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.

Vydáno: 25. 08. 2026 52 minút čítania

Machinations in Public Procurement - Reflections de lege lata and de lege ferenda.

The article addresses the issue of machinations in the public procurement process. Machinations represent a disruption of public procurement mechanisms, which may result in different forms of liability, namely administrative or criminal. The article focuses on procedures and acts contra legem that significantly (not only administratively) distort economic competition within the public procurement process. In conclusion, the authors present proposals pro futuro.

Key words:

public procurement, principles, advantages, machinations, criminal offence, conviction, administrative liability

ČENTÉŠ, J., VARGICOVÁ, P.: Machinácie pri verejnom obstarávaní - úvahy de lege lata a de lege ferenda. Právny obzor,

109,

2026, č. 4, s. 342 - 360.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.4.02

Úvod

Verejné obstarávanie v sebe inkorporuje snahu spoločnosti o ochranu verejných prostriedkov a ich efektívne vynakladanie. Aplikáciou pravidiel a postupov ustanovených zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní) sa má docieliť hospodárne nakladanie s verejnými financiami, naplnením pravidla najlepšia kvalita za vynaložené verejné finančné prostriedky. Verejné obstarávanie je z pohľadu štátu mimoriadne dôležitým nástrojom, ako realizovať svoje základné úlohy prostredníctvom akvizície tovarov, služieb a stavebných prác.

1. Charakteristika verejného obstarávania

Na základe verejného obstarávania orgány verejnej moci a iné kvalifikované osoby realizujú uspokojenie svojich nákupných potrieb, ktoré nie sú samoúčelné, ale vyplývajú z povinností príslušných orgánov ustanovených osobitnými predpismi, ktoré regulujú ich pôsobnosť v rámci systému verejnej moci.

V rámci verejného obstarávania sa prejavuje a vzájomne ovplyvňuje praktická a elementárna potreba štátu zabezpečiť svoje každodenné fungovanie a zároveň jeho strategické potreby smerujúce k realizácii aktuálnych politických cieľov, zabezpečeniu dlhodobého rozvoja krajiny či podpore určitých odvetví národného hospodárstva, zaostávajúcich regiónov alebo hendikepovaných skupín. ¹⁾ Štát však nie je schopný z vlastných zdrojov zabezpečiť všetky činnosti k uspokojovaniu akýchkoľvek ľudských potrieb, nevynechávajúc potreby verejného sektoru pri zaistení jeho každodenného chodu a plnenia verejnoprávnych úloh. Z týchto dôvodov vstupuje do záväzkových vzťahov so súkromno-právnymi subjektmi, čo môže ovplyvniť ekonomiku štátu a chod trhového hospodárstva. Aby boli prípadné negatívne záväzky štátu do hospodárskej súťaže pri nakladaní s verejnými prostriedkami čo najviac eliminované, je verejný sektor obmedzovaný princípmi a pravidlami zadávania verejných zákaziek vo voľnom výbere dodávateľov im ponúknutých služieb. ²⁾

2. Princípy verejného obstarávania

Právna regulácia verejného obstarávania na úrovni členských štátov EÚ vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Postup, ktorým sa má docieliť naplnenie cieľov verejného obstarávania, je limitovaný

princípmi verejného obstarávania

³⁾ , ktorými sú:

princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie,

ii)

transparentnosti,

iii)

primeranosti (proporcionality).

Na tieto princípy nadväzuje vnútroštátny zákon o verejnom obstarávaní úpravou základných povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorí pri zadávaní zákaziek musia uplatňovať okrem uvedených princípov, tiež princíp hospodárnosti a efektívnosti. Princípy hospodárnosti a efektívnosti vychádzajú zo skutočnosti, že verejný obstarávate!' nakladá s verejnými financiami. Tieto princípy znamenajú v prvom rade povinnosť verejného obstarávateľa vynakladať na obstaranie predmetu zákazky len nevyhnutne potrebné prostriedky na dosiahnutie cieľa sledovaného zadávacím procesom, a to na cenovo a ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ktorá sledovaný cieľ spĺňa. ⁴⁾

V súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len Súdny dvor EÚ) osobitne zvýrazňujeme, že princíp rovnosti zaobchádzania implikuje princíp transparentnosti. Tieto princípy znamenajú najmä, že uchádzači, hoci aj potenciálni, sa musia vo všeobecnosti nachádzať v rovnakom postavení a mať rovnakú možnosť pri formulovaní znenia svojich prihlášok alebo ponúk. Uchádzači sa musia nachádzať v rovnakej situácii, pokiaľ ide o rozsah informácií obsiahnutých v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Tieto požiadavky budú splnené vtedy, ak sa na procese verejného obstarávania, garantujúceho slobodnú a čestnú hospodársku súťaž, zúčastní čo najväčší počet uchádzačov, čo vytvára väčší predpoklad, že spomedzi uchádzačmi ponúkaných predmetov verejného obstarávania bude vybraný najkvalitnejší, za čo najnižšiu cenu. Čím menší počet uchádzačov sa procesu verejného obstarávania, teda verejnej súťaže, zúčastní, tým menší výber verejný obstarávate!' bude mať k dispozícii, a tým aj menšiu bude mať možnosť verejné prostriedky vynaložiť čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie. ⁵⁾

Význam verejného obstarávania v kontexte vnútorného trhu si uvedomuje aj Európska komisia, pretože účinné, efektívne a konkurencieschopné verejné obstarávanie je zásadným kritériom dobrého fungovania jednotného trhu a dôležitým kanálom európskych investícií. ⁶⁾ Verejné obstarávanie najmä nadlimitných zákaziek je harmonizované v celej EÚ a vytvára súbor rovnakých pravidiel, ktoré sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch rovnako, a to vytvára priestor pre hospodársku súťaž na vnútornom trhu, kde o verejné zákazky súťažia hospodárske subjekty bez ohľadu na svoje usadenie alebo prepojenie s konkrétnym členským štátom. Európska únia prostredníctvom dohôd, akými je napr. Dohoda o vládnom obstarávaní otvára svoj vnútorný trh aj ďalším hospodárskym subjektom z určitých tretích krajín, ktoré na báze reciprocity poskytujú priestor pre súťaženie hospodárskych subjektov z EÚ za obdobných podmienok na nimi spravovaných teritóriách ⁷⁾ .

Narušenie mechanizmov verejného obstarávania s dosahom na uvedené princípy odôvodňuje zvýšenú potrebu ochrany verejných prostriedkov a premieta sa do odlišných foriem vyvodenia zodpovednosti (administratívna, trestná). Našu pozornosť v ďalšej časti článku zameriame na tie postupy a úkony

contra legem,

ktoré výrazným (nie len administratívnym) spôsobom narúšajú hospodársku súťaž. Negatívne následky najzávažnejších porušení pravidiel verejného obstarávania sú spôsobilé pôsobiť súčasne v rôznych oblastiach a vo svojej podstate ovplyvniť ekonomický vývoj určitej oblasti.

Porušenie pravidiel verejného obstarávania môže mať teda viacnásobný dosah v tom, že:

v obstarávaní nebola dosiahnutá najlepšia hodnota za najvýhodnejšiu cenu;

ii)

prišlo k narušeniu súťaže na trhu;

iii)

služba alebo tovar neboli obstarané vôbec (zrušenie súťaže), a teda obyvateľom nie je v dostatočnej miere, riadne alebo včas poskytnutý verejný statok;

iv)

zaťaženie verejného rozpočtu v dôsledku uloženej pokuty;

zaťaženie verejného rozpočtu v dôsledku korekcií a obmedzenia čerpania eurofondov. ⁸⁾

3. Admi

Máte predplatné? Prihláste sa