Nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku podľa ustanovení § 15 ods. 7, 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve vznikol tým, že došlo "k nepredvídateľnému zásahu zákonodarcu", možno ho priznať iba v rozsahu zodpovedajúcom výmere dotknutých pozemkov, a že tento nárok v sebe nezahŕňa aj ďalšiu majetkovú škodu. Prípadnú ďalšiu ujmu, ktorá ale môže/mohla v súvislosti s týmto zákonným obmedzením vzniknúť, je podľa dovolacieho súdu potrebné posúdiť podľa ustanovení o náhrade škody.
V súvislosti so zriadením ochranného pásma podľa zákona č. 131/2010 Z. z. zákonodarca zakotvil v prospech vlastníka pozemku v ochrannom pásme nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. S poukazom na uvedené dovolací súd považuje za správny záver, že k zriadeniu ochranného pásma došlo v danom prípade až nadobudnutím účinnosti zákona č. 131/2010 Z. z., t. . od 1. januára 2011.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Cdo 117/2024
Skutkový stav
Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11 618 311,51 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v dôsledku zriadenia ochranného pásma podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o pohrebníctve").
Svoju žalobu odôvodnil tým, že on a jeho jediný spoločník - spoločnosť XY (ďalej aj spoločne "žalobca"), boli vlastníkmi pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností spravovaných Okresným úradom Bratislava. Pozemky žalobcu susedili s pohrebiskom - cintorínom Slávičie údolie, a teda s účinnosťou od 1. januára 2011 do pozemkov žalobcu zasahovalo ochranné pásmo pohrebiska. Ochranné pásmo predmetného pohrebiska bolo s účinnosťou od 1. februára 2012 zakotvené aj v doplnenom územnom pláne žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že v čase nadobudnutia pozemkov (2006 - 2007), ako aj v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia (2009) ochranné pásmo na pozemkoch žalobcu neexistovalo a jeho zriadenie v budúcnosti nebolo možné predvídať. Žalobca očakával, že pozemky bude môcť využiť na účel, na ktorý ich nadobudol (realizácia projektu GreenHill). V dôsledku zriadenia ochranného pásma na pozemkoch žalobcu mu podľa § 15 ods. 8 nového zákona o pohrebníctve vznikol nárok požadovať primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov od zriaďovateľa pohrebiska, ktorým je žalovaný. Žalobca si s poukazom na § 15 ods. 8 nového zákona o pohrebníctve uplatňuje od žalovaného zaplatenie majetkovej ujmy 11 618 311,51 eur.
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. apríla 2022 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 789 821,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 1. novembra 2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol.
Okresný súd uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok podľa § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve v celkovej výške 11 618 311,51 eur, ktorá pozostávala z: a) majetkovej ujmy vo výške 3 052 810,20 eur, spočívajúcej v znížení všeobecnej hodnoty pozemkov, b) majetkovej ujmy 7 976 090 eur, spočívajúcej v strate budúcich úžitkov z pozemkov v dôsledku straty možnosti realizovať projekt GreenHill, c) majetkovej ujmy v sume 282 097,31 eur, spočívajúcej v zmarených investíciách do realizácie projektu GreenHill, a d) majetkovej ujmy v sume 307 314 eur, spočívajúcej v nemožnosti pozemky užívať v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013.
K otázke okamihu zriadenia ochranného pásma na pozemkoch žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru, že týmto momentom bola účinnosť zákona o pohrebníctve, ktorý povinnosť zriadiť ochranné pásmo k pohrebisku vztiahol aj na už existujúce pohrebiská, pričom obsah obmedzení v prechodnom ustanovení § 36 ods. 3 formuloval spätne k 1. novembru 2005
