Intertemporálne ustanovenia

Autorka reaguje na článok JUDr. Ing Milana Budjača, PhD., "Použitie noriem Občianskeho zákonníka na absolútny úverový vzťah spotrebiteľa založený zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, uzavretou pred 1. májom 2014 (1. aprílom 2015)", publikovaný v časopise Súkromné právo č. 8/2015. Autor podrobne rozoberá rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014, a v tejto súvislosti sa venuje viacerým problematickým otázkam aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Príspevok reaguje na autorovu obhajobu tézy vyslovenej v uvedenom judikáte, že "pokiaľ novelizovaná právna úprava (hmotnoprávne ustanovenie) nemá intertemporálne ustanovenie, znamená to, že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom účinnosti".

1) V ostatnom období bola odborná literatúra obohatená o viaceré odborné príspevky týkajúce sa intertemporality právnych noriem, či už všeobecne, alebo v súvislosti s tzv. novými civilnými procesnými kódexmi.2) Súčasťou tejto odbornej tvorby sú aj príspevky, ktoré sa venujú výkladu právnych účinkov intertemporálnych noriem zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), pričom tieto majú snahu teoreticky objasniť a prakticky domyslieť dopady vybraných ustanovení v aplikačnej praxi.3) V súvislosti s úvahami o právnych účinkoch intertemporálnych právnych noriem by sme radi do odbornej diskusie prispeli týmto príspevkom a ponúkli v istom zmysle na teleologickom základe založené odchylné nazeranie na zákonodarcom zamýšľaný účel a výklad vybraných intertemporálnych ustanovení Exekučného poriadku.