Uvedenie do problematiky
Je všeobecne známe, že tak ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,1) ako aj § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka2) sú z hľadiska právnoteoretického, ako aj z hľadiska právnoaplikačného problémové a pri ich výklade a aplikácii vzniká celý rad nezodpovedaných otázok. Svedčí o tom tak článok M. Budjača, ako aj ním rozoberaný judikát Najvyššieho súdu SR. K viacerým z týchto otázok sme sa už vyjadrili.3) Pokladáme však za potrebné vrátiť sa k problematike intertemporality, ktorá rieši časovú pôsobnosť novej právnej úpravy, resp. k problému, kedy a za akých okolností možno aplikovať novú právnu úpravu od jej účinnosti aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Sústredíme sa na problematiku intertemporality ustanovenia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je situácia komplikovanejšia, a to vzhľadom na nevyjasnenosť problému, či ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť prihliadať na premlčanie ex officio má čisto procesný charakter, alebo vzhľadom na jeho pôvod v oblasti hmotného práva a dopad do tejto oblasti má aj charakter hmotnoprávny.4) Tu však kľúčovou otázkou nie je ani tak retroaktivita, ako skôr samotný zásah do podstaty inštitútu premlčania, ako aj nejasnosť a nepresnosť formulácie povinností ustanovených v tejto norme.5)
Základ celého problému spočíva v tom, že novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 102/2014 Z. z. (účinnosť posunutá na 1. apríla 2015), ktorá doplnila § 52 ods. 2 o tretiu vetu,
nemá explicitné intertemporálne ustanovenie
, ktoré by riešilo spôsob časového stretu novej a starej právnej úpravy. Z toho sa potom odvíja rôzny pohľad na riešenie intertemporality uvedeného ustanovenia.
Najvyšší súd vo svojom rozsudku zaujal k uvedenému nasledujúce stanovisko:
"Na základe toho, že právny predpis, ktorého súčasťou je ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenie, toto ustanovenie sa od dňa účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
"
6) Uvedený postulát nie je v rozhodnutí odôvodnený, hoci pre svoju extravagantnosť a možnosť viacerých výkladov by si to zaslúžil.
Autor článku sa k uvedenej téze hlási a ponúka aj dôvody, ktoré ho k tomu vedú. Základom, z ktorého autor pri obhajobe uvedenej tézy vychádza, je dôvodová správa k ustanoveniu § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v nasledujúcom znení:
"Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferov
