Rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa
Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. apríla 2013, sp. zn. 12 C 186/2012-125, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu 2 600,35 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe. V odôvodnení uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili 17. marca 2003 zmluvu o úvere; žalovaná v 3. rade sa stala ručiteľkou úveru. Úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 50 000 Sk, mal byť splácaný v mesačných splátkach po 1 170 Sk. Vzhľadom na neplnenie podmienok splácania úveru bola 10. januára 2010 uzatvorená "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" (ďalej aj "Dohoda"), v ktorej žalovaný v 1. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi a vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Súd prvého stupňa považoval predmetnú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu a konštatoval, že k uznaniu záväzku žalovaným v 1. rade došlo na žalobcom vopred pripravenom tlačive, pričom jeho názov, formulácie a obsah nemôže bežný spotrebiteľ ovplyvniť a môže ho zmiasť do tej miery, že si ani neuvedomuje právne následky tohto úkonu. Pre rozpor s dobrými mravmi považoval Dohodu za neplatný právny úkon. S ohľadom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu Dohody, súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na plynutie premlčacej doby od 20. februára 2008 a podanie žaloby na súde 2. júla 2012 treba prihliadnuť na účinne vznesenú námietku premlčania a v dôsledku toho žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. septembra 2013, sp. zn. 16 Co 138/2013, napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP); rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa názorom súdu prvého stupňa, že Dohoda je neplatná, lebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný v 1. rade neuznal dlh tak, ako to predpokladá § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Žalobca ale v konaní nepreukázal, že by žalovanému v 1. rade takéto informácie poskytol, preto Dohoda nemohla vyvolať právne dôsledky predpokladané v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka o začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Ak žalobca sám, využívajúc faktickú nerovnosť zmluvných strán, vyhotovil takúto Dohodu, konal v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd uzavrel, že ak teda súd prvého stupňa nepriznal právne účinky Dohode a dospel k záveru o účinnom vznesení námietky premlčania, rozhodol vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a § 149 ods. 1 OSP.
Mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
Rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu na základe podnetu žalobcu napadol mimoriadnym dovolaním Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj "generálny prokurátor"). V mimoriadnom dovolaní navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdom vytkol, že nesprávne posúdili charakter právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere. Právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, posudzovali totiž nesprávne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Prehliadli, že zmluva o úvere je absolútny obchodný záväzkový vzťah [§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka], na ktorý treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, kto sú účastníci tohto právneho vzťahu. Žiadne zákonné ustanovenie zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa, a to ani § 54 Občianskeho zákonníka nezakladá možnosť voľby toho právneho režimu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. To, čo je predmetom posúdenia v rámci ochrany spotrebiteľa, sú zmluvné podmienky a nie režim právneho vzťahu. Vychádzajúc z charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka treba tento zákonník aplikovať pri riešení otázky premlčania, ktorá je v ňom tiež upravená. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky. V ďalšej časti mimoriadneho dovolania podal generálny prokurátor výklad a rozbor § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka, charakterizoval inštitúty upravené v týchto ustanoveniach a vysvetlil odlišnosti podmienok a právnych následkov uznania práva a uznania dlhu. Konštatoval, že Dohoda obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platné uznanie dlhu, a že súdy v predmetnej veci neskúmali dôvodnosť vznesenej námietky premlčania v súvislostiach, ktoré sú naznačené v mimoriadnom dovolaní
