Solidárny dlžník

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 27. apríla 2022 zastavil konanie proti žalovaným v 1. a 2. rade o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80 000 eur a...

Veriteľ môže odpustiť dlh niektorým alebo všetkým solidárnymdlžníkomalebo len jednému z nich. V prvom prípade by mala táto dohoda určiť, ktorý zo solidárnych dlžníkov je zbavený dlhu a v akom rozsahu. V druhom prípade vzniká otázka, či a v akom rozsahu sa budú účinky tejto dohody vzťahovať na oslobodeného dlžníka a neoslobodených dlžníkov. Túto otázku riešia národné právne úpravy tak, že s odpustením dlhu jednému solidárnemu dlžníkovi spájajú subjektívne, objektívne alebo obmedzené objektívne účinky. V príspevku sa autor pokúša nájsť odpovede na uvedené otázky aj z hľadiska slovenského súkromného práva. The creditor can release from the debt several or all solidary debtors or only one of them. In the first two cases, agreement should determine which of the solidary debtors are discharged and to what extent. In the latter case, the question arises as to whether and to what extent the effects of this agreement will apply to the discharged debtor and to the non-discharged debtors. National legislations solve the release of debt agreed upon with one solidary debtor by introducing the complete discharging of contracting debtor or all other debtors or partial discharging of the remaining debtors. In the article, the author tries to find the answers to these questions from the point of view of the Slovak private law.

Námietky (exceptio) predstavujú hmotnoprávny mimosúdny alebo v rámci procesu uplatniteľný prostriedok obrany (ochrany) subjektívneho práva (§ 152 CSP). Námietkami sa môže dlžník (žalovaný) brániť voči nároku veriteľa (žalobcu) tvrdením, že nárok veriteľa buď vôbec nevznikol, a hoci aj vznikol, následne zanikol, alebo napriek svojej existencii nemožno nárok úspešne (v rovine procesného práva) vymáhať.1 Účelom námietok je teda buď nastálo (zrušovacia námietka), alebo po určitú dobu (odkladacia námietka) zabrániť druhému účastníkovi právneho vzťahu úspešné vymáhanie jeho subjektívneho práva.2 V rovine procesného práva môže uvedené námietky a obrany vznášať proti žalobe iba ten účastník hmotnoprávneho vzťahu, ktorý v civilnom procese vystupuje ako žalovaná strana. Žalovaný tak môže urobiť v rámci procesnej obrany proti žalobe žalobcu (vyjadrenie k žalobe alebo duplika ako reakcia na repliku žalobcu). Námietky žalovaného, ktoré odvodzujú svoj pôvod z hmotnoprávneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, zachovávajú svoj hmotnoprávny charakter aj po tom, čo sa stali predmetom civilného procesu.